Camp

DOBROVOĽNÍCTVO

WILL:

"No takže... Oficiálne vás vítam v tábore MORS CASTRA... A vďaka tomu, že ste tu tak skoro... Nám pomôžete s prípravami..." začnem po príchode do hlavnej budovy. Aspoň na niečo budú dobrí...

"Ako to myslíš, že skoro? Nepamätám si, že by som sa dobrovoľne hlásila na nejaké zadebnené a zatuchnuté miesto..." chytí si nos a začne si pre seba niečo mrmlať... Potom iba okolo seba mávne rukou a luskne... Až všetok neporiadok a divný zápach, ktorý sa tu šíril už nejakú dobu, zmizli...

"Práve si vám uľahčila prácu Nicky... Chcel som vás tým poveriť... Ale zjavne už netreba..." spolu s Markom sa zasmejeme.

"Vlastne... Treba vyniesť tie dve mŕtvoly z povaly... Inak to bude v pohode..."

"Aké dve telá?" zvolá nechápavo Mark.

"No tie na povale... Pri ventilácií... Strašne zapáchajú... Musia byť mŕtvy už niekoľko mesiacov... No tak... Museli ste o nich vedieť... Kto iný by ich zabil?" 

"Na tomto mieste nie sme nejako extra dlho... Vlastne sme si ho privlastnili a tuto Markov priateľ Luc spravil zábrany okolo celého tábora... Vieš, aby sme si boli 100 % istý, či sem náhodou nevošiel niekto, kto by tu nemal byť..."

"Vedela by si odhadnúť ako dlho sú v tejto budove? A sakra Will... Ako je vôbec možné, že nevieme o tom, že táto barabizňa má vôbec niečo také ako je povala?!" Mark sa na mňa otočí a nahodí ksicht alá čo to sakra? 

Myknem nad tým ramenami a kráčam ďalej smer izby vedúcich. A hneď ako narazím na dvere s číslom 14, ktoré sa nachádzajú na konci chodby, prejdeme cez ne a zamierim k notebooku, aby som konečne mohol poslať všetkým pozvánky. Zapnem ho, rozkliknem ikonu POZVÁNKA, doladím posledné úpravy a celý dokument začnem posielať všetkým možným aj nemožným...

"Koľko ľudí sem príde?" spýta sa Sam. Vôbec toho chlapa nemusím... Skoro ublížil Nicky... Čo mi tak pripomína, že by som s ňou mal hodiť súkromnú reč...

"A kto povedal, že sem prídu ľudia?" spýtam sa ho najviac sarkasticky ako to len ide.

TE AMO POPULUS 😘😃🤓💙🖤