Camp

KLOP, KLOP.... KTO TO JE? MINULOSŤ!

MARI:

"Povedala by som, že to chce ísť hore..." podotknem a popri tom zbieram Nicky-ne oblečenie. Tá by bezo mňa proste neprežila... Nechápem ako mohla prežiť sama štyri roky v pomaly chátrajúcom dome...

"Tak ideme zistiť, čo to znamená, nie?"

"A čo ak nájdeme niečo čo nechceme vidieť?" hlavne nech to nie je to na čo myslím... 

"Potom asi nefungujem ako Jackov kompas... Bude to celkom škoda..." zasmeje sa svojmu vtipu, presne ako všetci ostatní okrem mňa... Mne sa na tom niečo proste nezdá... V živote sa jej takéto niečo nestalo... Povedala by mi o tom...

"Zjavne ťa to ťahá na povalu... A nehovorila si, že si tam cítila nejaké telá? Mŕtve telá?" spýtam sa jej opatrne... Najskôr nahodila nechápavy pohľad, ktorý prešiel do prekvapeného, že o tom vôbec viem až nakoniec  akoby do nej strelili sa rozbehla hore schodmi. Nikto okrem mňa nechápal o čo sa jedná... Rýchlo som sa za ňou rozbehla.

Prosím... Nech sa mýlim... Nemôžu to byť predsa oni... Čo by tu oni len robili? Ako by sa sem vôbec dostali?

Sakra... Kde teraz odbočila?

Doprava .... alebo, žeby odbočila doľava?

Ja fakt neviem...

"Will !!! Ktorým smerom sa ide k tej povale?!" chytím ho za tričko a skríknem naňho.

"Mohla by si ma pustiť?"

"Najskôr chcem od teba vedieť, kde tu je tá povala!!!"

"Ja neviem... Nevedeli sme o nej... A ešte som nemal možnosť byť inde ako v ubytovacej časti a vonku... A kde je vlastne Nicky?" ten dement sa asi chce až priveľmi stretnúť s mojimi päsťami...

"Filip! Mohol by si ju vystopovať?" pustím Willa a radšej podídem k Filipovi... Ten je nápomocnejší ako hento čudo...

"Nieeeeeeeeeeeeeeee!!!!!!!!!!!!!!!!" zrazu sa ozve krik z pravej chodby.

"Tak asi už nebudem musieť..." odpovie so smiechom. Avšak to už bežím za ňou. A ostatní sa ma snažia dobehnúť.

"Čo sa deje? Prečo tak bolestne skríkla?"

"Prosím... Nech to nie sú oni... Nech to nie sú jej mŕtvy súrodenci..."

Ďalšia časť je na svete...

Dúfam, že sa páčila...

TE AMO POPULUS 😘😃🤓💙🖤