PODVODNÍK

44 5 6
                                    

FILIP?:

Kde je ten prekliaty telefón! ÁÁÁ tu je!

"Prosím?"

"No konečne! To si nemohla včera zavolať?!" vybehne hneď na mňa.

"Prepáčte, ale asi ste si pomýlili telefónne číslo..." ozvem sa pokojne.

"FILIP! Kde je?! Pokiaľ viem, tak išla domov... A nie za tebou!" zavrčí na mňa do mobilu.

"Ja nie som Filip, takže..."

"Filip! Neštvi ma... Podľa hlasu viem, že si to ty! Takže kde je?!"

"Neviem o čom hovoríš! Žiadnu Soňu ani Filipa nepoznám..."

"Tak teraz si sa preriekol... Nepovedala som jej meno... Filip... Buď rozumný a povedz mi kde je! Inak za seba neručím! A ty dopadneš teda poriadne zle! Na to si dám extrémny čas..."

"Tak možno som Filip... Ale nemám ani tucha, kde by sa mohla nachádzať! Včera sa u mňa mala zastaviť, ale neprišla..."

"A ako to, že máš jej telefón?"

"Vyzváňal v jej mikine, ktorú si nechala u mňa v aute, keď som ju viezol z predvčerajšieho rande!"

"Aj by to sedelo, keby ti z neho včera nevolala... Takže Filip... Si v riadnej kaši, keď sa k tebe dostanem!!!"

"Ani nevieš, kde bývam!"

"Tým by som si na tvojom mieste nebola ani tak moc istá... Máš Soničkin mobil... A s Mari sme vystopovali jej telefón... Nasadli sme na naše štvorkolky a sme bližšie k tebe... Ale hlavne bližšie k tvojmu rozbitému ciferníku!" a zložila.

"Takže Sonička... Kamarátky si po teba idú... škoda, že sa nedostanú až k vašim mŕtvym telám..." diabolsky sa zasmejem nad ich zviazanými, za chvíľu mŕtvymi, telami.






Prekonala som sa a napísala som o 25 slov viac, ako bolo dohodnuté... Cmuk 😘

No to ste nečakali, čo? :D

TE AMO POPULUS 😍 😘💙


CampWhere stories live. Discover now