Už zdialky počujem pomalú hudbu. Ples je v strede ostrova, pod hviezdami a osvetľujú ho fakle a svetielka roztrúsené po stromoch. Všimnem si ako nádherne svietia rastliny okolo parketu. Je to kúzelné! ,,Ladybug!" zamáva na mňa Adriána. Rin vedľa nej - oblečený len v čiernych džínach a v bielej košele, držiac v ruke pohár so šampanským. Adriána má na sebe modré vrstvované šaty po kolená. Na hlave má mačacie čierne ušká a na tváry čiernu masku. Prídem k nej a ona sa zasmeje. ,,No nevyzeráš moc slávnostne!" aj ja sa zasmejem je to teoreticky pravda. Nemám moc slávnostnú náladu. Poslednou dobou čo som tu mám náladu pod psa. Všimnem si že ku mne ide Chat. Sním som sa nerozprávala hodnú chvíľu. Neviem prečo ale z časti sa mu aj vyhýbam. Nie, nebojím sa ho len... Proste nejak neviem pri ňom poslednou dobou obstáť. Odvrátim pohľad. Pokúšam sa ho ignorovať. ,,LB, a kde máš nejaké šaty?" zasmeje sa znova Adriána a ukáže na moju osobu. Oh, zabudla som že som stále v super-hrdinskom obleku. ,,Tikki, detransformuj ma!" poviem a mnou prejde ružová žiara ktorá spôsoby že tretina ľudí sa pozrie mojím smerom.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Teraz stojím v bodkovaných červených šatách so zaviazanou maskou na očiach. Príde mi to riskantné keďže momentálne som v podobe civil. Ale tu som v bezpečí no nie? ,,Oh, tak.... Ja som nič nepovedala!" povie Adriána obranným tónom a zo zdvihnutimi rukami na znak že sa vzdáva odchádza s Rinom na parket tancovať. Zasmejem sa a dám si na ústa ruku aby ma moc nebolo počuť. Môj zrak mi zamieri na oproti stojaceho. Čierne sako, sivá košeľa, zelená kravata... Čierne džínsy a čierne vansky... Zelené smaragdové oči mi hľadia do tích mojich azúrovích. Z vystretými ušami vyzerá ako mačka v pozore. ,,Ahoj..." povie jednoducho. Jeho oči žiaria ako v deň kedy sme sa pobozkali, okolo líc rumenec a traslaví nervózny hlas. Pozriem sa na zem a pohladím si lakeť. To ticho má ubíja. ,,Dnes si nádherná..." usmeje sa na mňa Chat. Vezme mi pomaly ruku, nakloní sa a pobozká mi chrbát ruky. Zacervenám sa. V minulosti by som ho odtiahla a ignorovala. Ale teraz len hľadím do jeho zelených oči, neschopná mu čokoľvek povedať. Usmieva sa na mňa ako vždy keď ma stretol pri boji v Paríži. Kedysi sa mi zdal ten jeho úškľabok protivný, ale teraz presne viem čo značí. Nie je to úškľabok, nie je to protivný úškrn. Je to úsmev plný radosti s toho že má vidí, krehká úprimnosť v kútikoch úst, nádej že si ma získa svojím šarmom. Ale, čo ak si ma už získal? To ani ja sama netuším. ,,Si v pohode?" spýta sama ustarostene. Až teraz som si uvedomila že mu hľadím dosť dlhú dobu na ústa a že sa mi trasie ruka za ktorú ma drží. ,,Ja... Ehh... No...som.... Relatívne v....pohode!" ach a je to tu zase. Najprv Adrien a teraz Chat. Skvelé! Aplauz Marinette! ,,Relatívne?" pozdvihne jedno obočie. Zahriznem si do pery a pozriem sa na bok. Pár ľudí na nás hľadí. Ach jaj! Prosím odvraťte sa! ,,Heheh..." usmejem sa nervózne. Pozriem na zem a zacervenám sa. Marinette, ty si taká blbá! ,,Si taká roztomilá keď sa červenáš!" Naozaj Chat? Naozaj? ,,Nejdeš si somnou zatancovať, M'Lady?" usmeje sa na mňa a nastaví džentlmensky ruku. Pozriem na ruku a zamyslím sa. Jeden tanec... Potom pôjdem odtiaľto het! ,,Dobre!" Usmejem sa pri čom červeň zaujala kemping na mojej tváry. Vezmem jeho ruku a ona ma už odnáša na parket.
Po dlhej dobe je tu nová časť! Ospravedlňujem sa ale mala som príjmačky a monitor a... Proste je to na mňa veľa (ach tie sladké výhovorky) 😂😂😂
Dúfam že sa vám táto časť páčila. 😊😊 a viete ako som hovorila že táto kniha bude dosť dlhá... Nuž, mala som pravdu 😂😂 no bude mať určite menej ako 40 kapitol... Ja sa hrniem do čísla 35 heheh! Dúfam že to vyjde! ☺☺
