The fault in our masks SK (Dokončené)

Cieľ

Obzerám sa vókol. Blížime sa určite k centru. Vôkol je veľa popola a ešte stále horiacich plamienkov. Raz za čas uvidím nejaké to telo na zemi. Už ma to úprimne neprekvapuje. V ruke držím stále svoje jo-jo a prechádzam palcom po jej zaoblenej hrane. Nadýchnem sa a na chvíľu zavriem oči. My to dáme! Porazíme ho.
Z myšlienok ma preberie pár rúk ktorý má stiahne k zemi. Rin pozerá na mňa ako by som bola šialená. Čo som spravila? Poobzeram sa a všimnem si ako Chat pozerá z poza padnutého stromu niekde na druhú stranu. Tiež pomaly vystrčím hlavu a všimnem si chlapa v lašti. Lefrét! Zamračím sa a v ruke stisknem jo-jo. Som pripravená zaútočiť! Ale Rin mq znova stiahne a ja padnem na zem. Siknem lebo si udriem kolená o tvrdú zem. Poriem na Rina ktorý ale pozerá na Chata.
,,Pôjdem tam prví a odlákam pozornosť!" usmeje sa Rin statočne no za jeho egom si všimnem strach. Jeho oči to prezrádzajú.
,,Nie pôjdem ja!" šepne Chat ale Rin sa nedá.
,,Chat, ja nemám čo stratiť no ty áno!" pozrie na mňa a ja sa začervenám. Pozriem na Chata no on pozerá na Rina.
,,Dobre teda... Tak ho teda zabau zatiaľ čo mi mu skočíme na chrbát!" uškrnie sa Chat.
,,A inak... Keby niečo... rád som vás spoznal!" usmeje sa Rin a chytí nás dvoch za plecia a ja sa ocitnem v objatí.
,,Aj ja teba!" povieme potichu naraz ja a Chat.
Rin sa pomaly postaví a odchádza smerom ku nášmu nepriateľovi. Ide sebaisto no i bezhlavo. Nepovedali sme si presný plán a ja som v rozpakoch, čo sa bude diať ďalej. Pozorujem ako Rin na čele v pätách zo smrťou vpochoduje do nebezpečnej zóny. Jeho noha sa dotkne popolom pokrytej zeme a jeho nos vdýchne do pľúc vzduch zmiešaný s oxidom uhličitým. Netuší že behom pár sekúnd, možno minút umrie. Alebo... Možno to vie!
,,Ahojky jašterička! Ako sa máme?" povie Rin sarkasticky. Vtedy prestanem vnímať jeho konverzáciu s Lefrétom ktorý asi zjavne stratil mozog, lebo Rin mu rozpráva o tom ako sa chce k nemu pridať a zatiaľ on poslúcha. Wtf chlape, ako.... Nezhoreli ti tie mozgové závity?
,,M'Lady, počuj..." osloví ma Chaton. Pozriem mu do jeho nádherne zelených očí.
,,M'Lady, keby že túto bitku neprežijem, chcem ti povedať že.... Že som ťa miloval od prvého začiatku. Od prvého okamihu ako si sa zasmiala alebo sa má dotkla, vždy som sa znova a znova do teba zamiloval! Si dokonalá, s maskou či bez, si úchvatná! Milujem ťa!" povie Chat smutným no pevným hlasom a ja pozerám na neho v šoku.
,,Chat..." neodpoviem lebo ma zastavia jeho pery. Jeho sladké, ľahké, teplé pery. Okolo mňa zrazu nie su démoni, zloduchovia, strach a dokonca ani Lefrét. Som tu len ja a on, on a ja. Konečne sa cítim slobodná, silná, odvážna. Toto mi chýbalo celú tú dobu.
,,Aj ja ťa milujem!" poviem medzi bozky no potom započujem krik ktorý ma preberie zo zaláskovaného sna...
,,Chat!"