The fault in our masks SK (Dokončené)

Prvé riadky a bolestivé spomienky

Plačem Adrienovi do deky ktorou je prikrytý. Chat ktorý sa dnes ukázal nebol Adrien. Ani trochu sa mu nepodobal.
,,Tak čo? Kto bude dnes hliadkovať?"
,,Alebo budeme celú noc spolu Bugaboo?"
Uchýl jeden! Si myslel že na také niečo ma zbalý? C-he, to sotva. Jediný kto má vediel tak dobre zbaliť bol Adrien.
,,Vedela si o tom, že keď som s tebou, tak celý môj svet mi obraciaš hore hlavou, m'lady?"
On vedel ako mi zalichotiť. On bol ten kto vedel slová premeniť na ľahký flirt.
,,Adrien..." pošepnem do deky a zdvihnem zrak na jeho tvár. Je bledý ako krieda. Studený ako ľad. Jeho telo je stuhnuté ako skala. Po lícach mi znova začnú tiecť slzy a ja sa zúfalo pozerám na osobu ktorú pred očami strácam.
,,A-Adrien, prosím... Vráď sa mi!" poviem pisklavo. Chytím ho za ruku a stisnem ju. Chcem aby ma objal, chcem cítiť jeho teplo.
,,Potrebujem ťa..." šepnem a vtedy ma niekto chytí za plece. Obzriem sa za osobou. Majster Fu sa smutne usmeje.
,,Choď si ľahnúť Mari, potrebuješ sa vyspať." povie kľudným a tichým hlasom. Iba nemo prikývnem a pozriem sa na zem.

Ráno

Čistím si zuby tak pomalou rýchlosťou že mám pocit že skôr svoje zuby kefkou hľadím. Povzdychnem si a odložím kefku bokom. Utriem si ústa a idem sa prezliecť.
,,Auuhhh, dobré ráno Marinette!" zývne si Tikki a pozrie na mňa prekvapene "ty už si hore?"
,,Áno..." poviem nemo a prídem unavene ku kufru s vecami. Bez žiadneho vymýšľania odtiaľ vytiahnem modré rifle, čierne tričko bez potlače a dám si červenú károvanú košeľu. Zmením svoj outfit a to len kvôli tomu že je nový rok a ja musím vyzerať inak. Začnem sa česať. Tikki ktorá ma zdialky pozoruje je celá mimo čo sa deje.
,,Marinette, si v poriadku?" spýta sa po chvíli.
,,Som..." poviem ľahostajne a vlasy si dám do copa (Och, už vyzerám skoro ako Chloe!). Odídem zasa do kúpeľne a začnem si robiť svoj "prirodzený" make-up.
,,Si si istá?" spýta sa má Tikki a tento raz si mi sadne na plece. Neodpoviem jej. Namiesto toho odídem naspäť do izby a obujem si čierne balerínky. Vezmem svoju tašku a aj malú kabelku kde mávam Tikki.

Vyjdem z izby a pomaly idem smerom do obývačke kde ma privíta Majster Fu s čajom a chlebíčkami. ,,Dobré ráno! Potrebuješ energiu a Tikki, sušienky sú na stole."
Sadnem si do tureckého sedu ku japonskému malému stolu a začnem raňajkovať. Musím uznať že chlebíčky sú úžasné a preto behom pár sekúnd na tanieri nič nezostalo.
,,Ďakujem, Tikki?" poďakujem sa za jedlo a Fu len prikývne. Tikki ktorá sa ešte napcháva ku mne priletí s rukami plnými sušienok na celý deň.

Pomaly idem smer škola. Majster Fu nebýva ďaleko ad nej, takže môžem ísť v pohode pešo. Zo sklenenou hlavou a rukami vo vreckách premýšľam, že teraz budem sama, bez Adriena, bez Chata. Do niekoho zrazu narazím a až podskočím. Ten daný vzdychne lebo sa pravdepodobne zľakol.
,,Ehh... Prepáč, Nino." poviem a uhnem na bok a pokračujem ďalej.
,,Marinette?"
,,Ahoj kočka! Páni, pekná zmena!" Alyu som si ani nevšimla. Pozriem na ňu.
,,Jasné... Ahoj, a... Ďakujem." poviem potichu a uhnem pohľadom.
,,Deje sa niečo Mari?" spýta sa Nino a prezrie si ma. Ja našpúlim pery a pokrútim hlavou.
,,Ale no! Dievča, hlavu hore... Zasa budeš celý rok vidieť Adriena!" zaspieva jeho meno. To si nemala povedať Alya....
,,Naozaj a keď je reč o ňom, kde je?" spýta sa Nino obzerajúc sa okolo seba.
,,Možno dnes nepríde." mykne plecom Alya. ,,Poď Marinette, ideme do triedy."

,,Marinette?" ozve sa šepot z celej triedy keď vojdem. Ach, ako len jedna zmena spôsobí popularitu, smiešne!
Odídem na svoje normálne miesto v druhej lavici keď v tom má za plece chytí Alya.
,,Hej, nevadilo by ti ak by som si na týždeň sadla k Ninovi?" spýta sa ma opatrne a ja myknem plecom.
,,Je mi to jedno!" usmejem sa na ňu falošne a ona sa usmeje tiež.
,,Ďakujem!"
Crrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrr!

,,Takže deti, oficiálne začal školský rok! Chcem aby ste si zajtra do školy zobrali..."
Učiteľku začnem ignorovať. Namiesto toho začnem snudene rozoberať každé pero v peračníku. Celý rok bude pomaly plynúť ak tu Adrien nebude. A ako superhrdinka stratím chuť byť akčná. Všetko budem robiť automaticky. Rutina na ktorú si budem musieť zvyknúť bude síce krutá a jednoduchá ale nedá sa nič robiť. Ráno vstať, umyť sa, účasť, obliecť. Ísť do školy, učiť sa 6-8 hodín, prísť domov, najesť sa, urobiť si úlohy. Premeniť sa, zachrániť Paríž, zodpovedať otázky novinárom, hrať sa na superhrdinku.
,,... A tu sú vaše kľúče od skriniek!" povie učiteľka a začne ich rozdávať. Keď príde ku mne tak sa spýtam či smiem ísť na WC. Usmeje sa a prikývne. Pomaly vstanem a idem dole schodmi. Všimnem si že Chloe mi nastaví nohu aby som sa potkla no ja šikovne jej nohu preskočím a ďalej sa o nikoho nezaujímam.

Sadnem si na dlaždice a opriem sa o stenu. Pozriem sa na strop a až vtedy si Všimnem že dievčenské záchody majú vetračky v strope. Povzdychnem si a zavriem oči. Tikki je v mojej taške v triede, pokojne spí a tak mám šancu byť konečne sama.
,,Si taká roztomilá keď sa červenáš!"
,,Nejdeš si somnou zatancovať, M'Lady?"
Ach Chat! Prečo si zostal v mojej hlave? Prečo ťa milujem? Prečo sa ťa neviem zbaviť?
Spomienka
,,Určite tam neskočíš Marinette!" výzve ma Nino a ja sa zasmejem.
,,Že nie?" príjem k nemu a dám si dole sako. Alya sa zasmeje a dá si dole košeľu.
,,Sleduj!" povieme naraz no v tom má niekto chytí za zápästie.
,,Marinette neblbni!" povie zo strachom v očiach Adrien a ja stuhnem. ,,Je to nebezpečné!"
,,Tak ak je to nebezpečné nesmie nám to ujsť!" povie za mňa Alya a ja už stojím na zábradlí mostu. Pozriem sa na Alyu a ona ma vezme za ruku.
,,Na tri!" povie a začne odpočítavať.
Po mne zostane len rozčírená voda a Adriena a Ninov krik. Keď sa vynorím začnem sa smiať a Alyna na brehu spolu somnou. Nezaujímajú má pohľady okoloidúcich, užívam si ten perfektný pocit. Prípravam na breh a zasmejem sa.
,,Si blbá Marinette! Som žartoval!" spanikári Nino a začne rozhadzovať rukami.
,,Mlč idiot!" zavrčí Alya a strčí ho a on spadne do vody. Adrien vybuchne smiechom a ja sa zasmejem a prídem k nemu. Vezmem ho za ruku a on začne kričať.
,,Počkaj! Marinette!" nepodarilo sa mu ma presvedčiť! Skončil spolu somnou vo vode.
Koniec
,,Aj ty Adrien?" pošepkám a rezerám si svoje krvavé zápästie. Žiletka z rozobratého strúhatka mi prechádza sama celým zápästím a vytvára riadky na ktorých sa mi prepisuje moja bolesť a žiaľ.

Neznášam sa!

Prepáč, Adrien....

To je tak keď Áďoučiaka prepadne depka a démon dokopy... 😭😭 prepáčte 😞😒

ByAdriana