The fault in our masks SK (Dokončené)

Bál - Chcem vedieť viac!

,,Mňam!" poviem nahlas s plnými ústami. Chat iba súhlasne prikyvuje a napcháva sa koláčmi rovnako ako ja. Takéto koláče som jak živ nejedla. Sú úžasné. Majú ako by nejaké čaro ktoré môj otec do koláčov a do pečiva nedáva. Chat si zasnene povzdychne. Nikdy som nevedela čo mu také chutí, no teraz zisťujem že je to mlsná mačička.
,,Ladybug, skús tie sušienky! Sú úžasné!!!" povie nadšene Tikki. Zasmejem sa a pohľadím ju.
,,Také sušienky ti viem spraviť aj ja!" usmejem sa a Tikki sa zasmeje.
,,To je fakt! Tvoje sušienky sú najlepšie v Paríži!" prihlási ako by bola na nejakej kampani. Zasmejem sa a už zjem posledný kúsok zákusku. Nemala by som sa prejedať. Neje je to moc zdravé.
,,Tak to by som chcel ochutnať!" usmeje sa Chat a ja pravrátim oči. Poobzerám sa po okolí. Hydra a Kuma tancujú na parkete. Zatiaľ čo Adriana a Ren sedia na tráve a o niečom sa rozprávajú. Je to také milé. Vtedy si všimnem že takmer každý kto je tu má partnera. A nemyslím tanečného, ale toho takého parťáka superhrdinu. A takmer každý - trepem - každý chodí s tým druhým. Okrem mňa a Chata... Malé! Naozaj veľmi milé! Povzdychnem si a pozriem na svoje ruky v rukavičkách.
,,Nejdeme sa prejsť, M'Lady?" spýta sa Chat a usmeje sa na mňa. Myknem plecom a on ma vedie smer džungľa. Tento ostrov je malý. Nachádzajú sa tu vtáci, hady, nejaké malé hlodavce ale nijaké šelmy či niečo čo by ťa mohlo zabiť tu nie je. Našťastie. Preto vyjdeme hlbšie do lesa. Samozrejme ideme po vyšlapanom chodníčku, nechcem mať doškriabané nohy, špinavé šaty a pavučiny na hlave.
,,Takže..." chce začať konverzáciu Chat. Ja si prezerám okolie a usmievam sa. Všetko tu svieti v okruhu 12 metrov. Je to podobné ako v deň kedy sme sa pobozkali. A teraz je to aj dôvod prečo mám motýle v bruchu.
,,Chcel som sa ťa spýtať..."
,,Áno?" pozriem na neho. Na jeho tvári panuje strach a stres. Čo sa ma chce spýtať?
,,Vieš... Jedná sa o to že..." začne trochu nervózne. On sa snáď bojí?
,,Neboj sa Chat!" chytím ho za ruku a pozriem sa mu do očí. ,,V kľude mi to povec... Ja sa nebudem hnevať."
,,Neviem ako... Ale... Proste...  Láka ma to poznať ťa pod maskou." zaskočí má to. Nie že by som aj ja nebola zvedavá, ale mňa to úprimne neláka.
,,Chat ja..."
,,Nič v pohode... Ja to chápem!" usmeje sa a sadne si na suchú trávu. Sadnem si vedľa neho. Začnem si uhrádzať svoje šaty. ,,Ale aj tak! Chcem vedieť o čo sa zaujímaš pod maskou!" nedá mu to. Zasmejem sa.
,,Ták... Poviem ti len to že milujem navrhovanie oblečenia."
,,Ale no tak! Chcem vedieť viac!" povie prosebne Chat.
,,Teraz povec ty čo ťa také najviac baví!?"
,,Mám rád šerm!" usmeje sa. Spomeniem si na boje v Paríži. Spomeniem sa na Temné ostrie. Na to ako svoju palicu použil ako meč. Išlo mu to úžasne. ,,Teraz ja! Hmm... Čo máš ešte také rada?"
,,Rada kreslím. Ty?" usmejem sa.
,,Určite kresliš nadherne! A mám rád basketbal a klavír." usmeje sa.
,,Klavír?" zasmejem sa. ,,Ty a umenie?! Myslela zo si že si drsniak bez citu a len s egoistickým výrazom."
,,Nevismievaj sa!" uškrnie sa.
,,Prepáč!" usmejem sa.
,,Takže... Koho rada počúvaš?" usmeje sa na mňa.
,,Jagged Stone!" povie zasnene a on sa rozžiari.
,,Vedel som to!" zasmeje sa a ja sa uchechnem. Cítim sa s ním prijemne. Pri ňom svet letí pomaly. Ja zabúdam na bolesť, smútok. Existuje len zábava a len prítomnosť. Je ako lepiaca páska ktorá zalepí každú nedokonalosť a škrabanec. Ale... Každá naplasť či páska raz povolí a padne....