TMA

451 36 15
                                    

Majster mi zaviazal dorezané ruky a dal mi nejakú šálku z nejakou divnou zelenou tekutinou bez chuti a vône. Pýtala som sa že čo to je no jeho odpoveď bola stále tá istá- je to liek. Preto som sa nehádala a vypila tekutinu do dna. Potom prehovoril a sadol si oproti mne. 

,,Aj Adrienovi dávam tento odvar z hadích chvostov." usmeje sa na mňa a ja skoro z kože vyskočím. Rozpleštím oči a začne ma nadrapovať pri zmienke o tom že som práve vypila nejaký odvar zo žijúceho nevinného tvora. Majster sa zasmeje a pozriem na neho, zmätená o čo ide. ,,Vieš, nechcel som ti vravieť na začiatku čo to je, lebo viem že by si to nevypila." znova sa zasmeje a postaví sa. ,,Poď som nou, idem ťa niečo naučiť." kývne rukou a ja nemám na výber a tak idem poslušne za ním. Vedie ma uličkou ktorou by som sa mohla dostať do mojej izby ale v tom zabočíme ku dverám hneď na kraji. Majster otvori dvere a mne sa naskytne pohľad na Adriena na posteli. Vyzerá rovnako zúbožene ako naposledy keď som ho videla. Okolo jeho tela sú stále tie žlté svetielka. Chcela by som zostať ale Majster ma vedie ku terase ktorú som si všimla len teraz. Za ňou sa mi naskytne ohromujúci pohľad- Japonská záhrada. Stará Sakura, jedna stena bambusov, tráva krásne zostrihaná možno do 3 centimetrov, a zo jeden tucet bonsajov na ďalšej strane. Máte tu pocit že ste uzavretý od civilizácie, dokonca ani hluk z ulíc tu nepočujete. Vzduch je číry a čistý ako v strede nejakého lesa. Nie je pochýb že táto 15 metrov štvorcová terasa je začarovaná. 

,,Krása..." to je jediné čo dokážem povedať. On sa usmeje a kývne mi a by som šla ďalej za nim. Prídeme do stredu kde sú dva meditačné vankúše. Ukáže mi aby som si sadla a tak si sadnem. On si dá nohy do lotosového kvetu pozrie na mňa a ja sa pokúsim spraviť to isté. Ale pravdu povediac to nie je moc ľahké. Zabolia ma kolená ako tú najstaršiu babku v Paríži. Po pár minútach sa mi moje úžasné "lotosové" šialenstvo podarí. 

,,Marinette, potrebuješ sa uvolniť. Idem ťa naučiť ako správne meditovať a uvolniť myseľ od starostí. " prehovorí po chvíli. Narovná sa a nadýchne. ,,Nadýchni sa dieťa moje a zavri oči, čo vidíš?" 

,,Tmu?" poviem sarkasticky a ucítim dosť divný úder do môjho brucha. Nie silný ale bolestiví. On ma snáď pichol bakulou?  

,,Sústreď sa! Ešte raz... Nádych a zavri oči..." povie a pozerá na mňa a kontroluje či jeho techniku robím správne. Prikývnem a spravím to čo chce.  Nosom mi prejde vôňa stromov a trávy, keď zavriem oči zacítim neprekonateľnú úľavu. ,,Teraz Marinette, čo vidíš, cítiš?" spýta sa ma. 

,,Cítim sa... Uvoľnene, plná energie." poviem tichým hlasom. 

,,Výborne, neprestávaj v klude dýchať. Teraz prestaň vnímať mňa a okolie sústreď sa na jeden jediný bod, nad ničím nerozmýšľaj." Povie v klude a potom počujem ako odchádza. Znova sa nadýchnem a pomaličky vydýchnem, ruky si položím na kolená a sústredím sa len na jeden bod - vietor. Počúvam ako sa opiera o každé steblo trávi, každý visiaci list na strome, ako duní keď prejde okolo bambusovej steny. Vnímam jeho pomalý, teplý a ukludňujúci dotyk na mojej tvári, predstavujem si ako moje vlasy tancujú s nim chaotické tance. 

Tretia Osoba (HeadShot! :D) 

Ako Marinette medituje a zameriava sa len na jednu vec, okolo nej sa utvorí slabá no prenádherná červeno ružová aura, alebo ako po čínsky povedané Chi. Majster ju pozoruje sediac vedľa Adriena a usmieva sa. Vyšlo jej to dosť rýchlo, pomyslí si a sám seba chváli za to že vybral toho pravého kandidáta na Ladybug miráculum. Hladiac Adriena po jeho zlatistých vlasoch,  premýšľa, či jej to má povedať alebo nie. No keby že jej povie že Adrien má len 80% šancu že zomrie, hneď by sa zhrútila. Ale je to len na ňom, on rozhodne či chce zomrieť alebo žiť. Možno je zmätený a nevie čo má robiť, možno nevie nájsť dvere k životu. No Majster mu nemôže povedať veľa, musí to zvládnuť sám. 

Medzičasom v Adrienovom "svete" sa snaží  blonďatý chlapec snaží nájsť východ no nech robí čo robí, nevie ich nájsť. Bolia ho nohy a nedokáže popadnúť dych. Je už zúfalý a tak sa nakloní a chytí sa na miesto kde má srdce. Zavrie oči a pošepne poslednú vetu. ,,Milujem ťa Ladybug..." a hneď ako to dopovie nastane v miestnosti tma. 


MUHAHAHAHHAHAHHAHAHAHAHAHAHAHAHAH!!! :DDDD Áďovčiak s vami vyjebal! hahaahah! 

ByAdriana 


The fault in our masks SK (Dokončené)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora