,,Čo sa deje kočka?" spýta sa ma Alya a ja si povzdychnem. Začnem sa hrať s copom a pozerať sa niekam do neznáma. ,,Ah, Marinette? Nevedela som že máš doma aj niečo iné ako tie staré handry." zasmeje sa Chloe a ja si ju prezriem z ľahostajným pohľadom. Tiež má na sebe iné veci ako pred dvoma mesiacmi. Čierne rifle, žltý crop top a biela blúzka na tom, obuté má žlté konverzi. ,,To vraví tá pravá, ako mi pamäť siaha tak aj ty si celý rok chodila v jednom oblečení." poviem ľahostajne. Trieda podozrivo stíchne a začne nám venovať pozornosť. Chloe zdvihne obočie. Ja sa usmejem ako tá najväčšia kurva a to Chloe naštve. ,,Čo máš za problém?!" postaví sa a príde ku mne. Aj ja sa postavím a prepletiem si ruky na prsiach. ,,Moje problémy nechaj len mojími." zasmejem sa a ona zdvihne obočie ešte viac. Alya sa uchechne. ,,Marinette Dupain-chengová! Vieš..." nenechám ju dopovedať. ,,Áno áno, viem kto je tvoj otec - človek, ktorý si nevie správne vychovať dcéru!" poviem ľahostajne a sadnem sa na Adrienové miesto. Tým ale Chloe viac vyprovokujem. ,,Ako si dovoluješ sedieť na jeho mieste!?" štekne po mne ako besná čivava. Zahmírim sa na jeho mieste a usmejem sa trochu krivo od toho čo chcem povedať. ,,Adriena by netrápilo keby že tu sedím." usmejem sa a pozriem sa na svoje nechty. ,,Ty nič o ňom nevieš!" chytí ma za golier košele. ,,Viem toho viacej o ňom než ty!" usmejem sa jej do ksichtu. Ona zasičí. ,,Len ty počkaj! Keď príde zajtra do školy tak ťa strápnim pred ním, že sa budeš čudovať!" zvrieskne po mne. ,,Bola by som rada keby zajtra príde do školy ale vieš ... Nepríde!" odstrčím ju a postavím sa na odchod. ,,Ako si môžeš byť taká istá!?" zavrčí na mňa. Povzdychnem si rezignovane a otočím sa jej smerom. ,,Lebo to viem!" odpoviem jej. Chloe by vytiahla ďalšie argumenty ale v tom do triedy doslova niekto vletel. Bola to jedna baba z prvého ročníka. ,,Je tu zloduch všetci majú ísť domov!" povie udýchane a vtedy započujem krik na školskom dvore. Všetci sa aj s taškami rozbehnú preč a ja ich smerom. Bežím dole schodmi keď v tom ma Alya stiahne za roh. ,,Alya! Je to nebezpečné mala by si ísť domov!" chytím ju za plece a venujem jej starostliví pohľad. Ona začne vyťahovať mobil a ja už vidím na obrazovke jej blog. Pripraví si videokameru a pozrie sa z rohu. Zloduch to tam rieši jedna radosť. Všetci kričia o pomoc a ja tu sedím ako knedľa. Marinette, Adrien nepríde ako Chat ti pomôcť!Nespoliehaj sa na to! Ozve sa mi svedomie a ja si všimnem že podstate sa nemám kde schovať. Ach jáj. ,,Kde je Ladybug? Už by tu mala byť!" obzerá sa Alya a ja si povzdychnem a ona sa pozrie na mňa. Pozriem sa na zem. ,,Mari, neboj sa ona..." začne, no ja ju preruším. ,,Ja sa nebojím! A ona príde! Len prosím to čo sa stane teraz nechaj v tajnosti... Aj keď to podstate v tajnosti nezostane tak či tak ale prosím nedávaj to na blog." poviem jej rýchlo a ona nechápavo na mňa pozrie. Usmejem sa na ňu a postavím sa. ,,Mari?" spýta sa a chytí ma za ruku. ,,Kde ideš?" ,,Idem robiť svoju prácu!" poviem s úsmevom a ona ma chytí za plecia. ,,Zbláznila si sa?" takmer skríkne. Ale ja jej dám preč ruky z mojich pliec. Objímem ju. ,,Nechaj ma robiť to čo mám." s tými slovami vyjdem z úkrytu. Alya má nemo pozoruje. Prídem do stredu dvora sprevádzaná hlasmi mojich spolužiakov ktoré nevedia čo robím. ,,Hej!!" zakričím na zloducha a on sa obzrie na mňa. Usmejem sa milo. ,,Ako sa voláš?" ,,Ja som Pravdovravný! A prinútim každého aby mi povedal pravdu!" povie a hodí po mne nejaký lúč, ja sa ale šikovne úderu vyvarujem jedným malým saltom a pristanem na všetkých štyroch. Študenti zhýknu. Pozriem sa na takzvaného Pravdomluvca ktorý sa blíži ku mne. ,,Dobrý reflex maličká!" zasmeje sa zloduch a ja sa postavím a ukloním. ,,Ďakujem za pochvalu, ale až taká malá nie som!" usmejem sa na neho a on znova vypustí lúč svetla. Uhnem sa len malým skokom do boku. ,,Povieš mi pravdu prečo si taká ohybná?" zákerne sa usmeje a nastavý svoju ruku na mňa. ,,Nie je treba. Zistíš to práve teraz." poviem medzi zuby. Tikki mi vykukne z košele. ,,Marinette, nemusíš to robiť." povie ale ja sa na ňu usmejem. ,,To je v pohode." pozriem sa na zloducha a zavriem oči. Nie je cesty späť!
,, T-Tikki, transformácia!" zakričím a tým upozorním pozornosť na mňa. Mnou prejde ružový lúč svetla ktorý ma premení na Ladybug. Otvorím oči a vezmem hneď jo-jo. To čo som spravila je detinské a sebecké! Ale ja už mám všetko v riti. ,,Ladybug?!" povie celá škola jednohlasne. Pravdovravný si ma prezrie a zasmeje sa. ,,Tak keď už si tu, daj mi svoje miráculum!" ,,Neviem na čo by ti to bolo!" rozkrútim jo-jo a on zavrčí. Zaútočí na mňa no ja znudene strelu odrazím. Chlapec znovu a znovu skúša šťastie ma nejak zraniť no ja zakaždým strelu odrazím alebo sa jej vyhnem. Keď si už myslí že mi ujde, tak ho vo vzduchu zachytím jo-jom a potiahnem ho na zem ako kus handry. Úder musel byť dosť tvrdý no mňa to netrápi. Prídem k nemu a vezmem mu bez problémov náramok ktorým na mňa útočil. Roztrhnem ho a z neho vyjde akuma. Vtedy si periférne všimnem že za mnou prišiel Chat Noir.
,,Maj sa malý akuma." poviem a z jo-ja mi vyjde biely motýľ. ,,Miraculous Ladybug!!" ,,Skvelá práca Ladybug." usmeje sa na mňa Chat a ja si ho prezriem a prídem k nemu. Toto mu nedarujem! Chytím ho za golier. ,,Kde si bol?!" zvriesknem po ňom. Zdvihne obočie a odsunie ma. ,,Nevedel som to tu nájsť." povie s kľudnom. Ruky si preloží na hrudi. ,,Chat! Máš tú palicu len pre okrásu či čo?! Máš tam navigáciu ty idiot!" rozhodím rukami. ,,To som nevedel, som v tom nováčik... v tomto." usmeje sa na mňa a ja mu dám facku. Zvážnie. ,,Nevieš úlohu superhrdinu brať vážne?! MÔJ Chaton bol na tom lepšie ako ty!" zavrčí na naňho a slovo môj zdôrazním. ,,Ale "tvoj" Chat Noir je mŕtvy tak sa s tým zmier!" zaútočí na moju najcitlivejšiu notu. Vzdychnem a odsuniem sa od neho. Nastane ticho a mne sa z očí začnú drať slzy. Pozriem sa na zem a zavriem oči. ,,P-prepáč M'Lady!" príde ku mne. ,,Neopovažuj sa mi tak hovoriť!! To smel len on!!" zakričí na neho a ujde sa mu ďalšia facka a úder do brucha. Zasičím lebo ma zabolí ruka. On ma chytí za pás. ,,Ukludni sa!" zavrčí. Asi ho netrápi že na nás kuká celá škola. ,,Neznášam ťa ty hajzel!" Zasičím a kopnem ho medzi nohy kolenom. Vytiahnem jo-jo a mierim ku Majstrovi Fu.
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Vyvalim sa na posteľ a začnem plakať. Tikki bezbranne papá svoj keksík a hľadí ma po ruke ktorá je teraz celá zviazaná. Rovnako ako aj tá druhá. Vie o tom že som sa rezala. Nič na to nepovedala len mlčí a smutne na mňa pozerá. ,,Ja... Ja to nezvládam Tikki." kŕčovito sa schúlim na posteli. ,,B-bez neho..." rozplačem sa ešte viac. Chcela by som zomrieť ale nemôžem... Paríž ma potrebuje. V tom niekto zaklope a ja sa obzriem. Tikki vyletí a otvorí Majstrovi aby vošiel dnu. ,,Marinette, ukáž mi to." ukáže mi na ruky. Pozriem nemo na neho a pozriem sa na svoju ruku. ,,Marinette, žiaľ ťa raz zničí. Viem ti pomôcť." príde ku mne a chytí ma za ruku. ,,Poď somnou..." potiahne má za ruku a ja sa postavím a idem s ním do "obývačky". Môj pohľad na chvíľku zablúdil ku dverám za ktorými je Adrien. ,,Nie je tam." hneď ako to povie sa prudko pozriem na Majstra. Prebral sa? Je v pohode? Žije? Rozjasní sa mi na chvíľu tvar no on sa pozrie na mňa zo smutným. ,,Stále spí ale je na tom oveľa oveľa lepšie." povie a ja sa usmejem. Aspoň niekto sa má dobre.
