The fault in our masks SK (Dokončené)

LadyBug Meč

REFLÉT

,,Nie! Henry!!" rozplače sa moja dcéra. Aj keď mi moc na jej láske ku tomu chlapcovi nerobí o nič menšiu radosť ako fakt, že môj sluha je mŕtvy a chlapca ešte stále nemám pred sebou. Dosť to skazilo môj plán. Teraz budem musieť vymyslieť niečo iné.
,,Kuma!" poviem prísne a pozriem na jej zvrasnenú tvár od žiaľu. ,,Je tvoj čas moja milá!"
,, Ale..."
,,Žiadne ale!" poviem a vezmem ju za ruku. Ona jemne zamrnčí a vezme si ruku späť. Začne si masírovať modré miesta na ruke a prikývne na znak že súhlasí s plánom ktorí sa jej chystám povedať.

LADYBUG

(vidina)
,,Pane, ako ho máme poraziť?" spýtam sa zúfalo. Vezmem do ruky svoje jojo.  ,,Meč je krásny, silný ale... Ale neporazí takéhoto nepriateľa..." prejde mi tento raz slza po líci.
,,Moja milá Ladybug, fyzickú silu neporazíš fyzickou silov. Rovnako ako papier nezapáliš papierom." pohladí má po tvári majster a usmeje sa vrelo.
,,Tak potom ako mám rozložiť oheň bez zápaliek?" spýtam sa.
,,City zapália aj vodu moja milá... City dokážu zničiť aj fyzickú silu... Rovnako ako láska vie zmäkčiť vojaka..."
(koniec vidiny)

,,Ladybug?" započujem hlas Rina.,,Si v poriadku?"
Nachádzame sa na pláži a prezeráme telá či nenájdeme u niekoho známky života. Ja som si sadla na kraj a začala som pozorovať obzor a vtedy sa objavila ďalšia vidina.
,,Čo sa deje?" spýta sa má Chat a sadne si oproti mne. Jeho tvár je špinavá od popola a vlasy má plné piesku a špiny. Určite vyzerám podobne ako on. Aj ja mám v čierno-modrych vlasoch bordel, na tvári kopu špúch a krvi - majiteľa mŕtveho. Bývala to kedysi moja priateľka.
,,Odkedy prišiel Lefrét mávam vidiny." poviem jednoducho.
,,Vidiny?" zaujme to Rina a sadne si oproti hneď vedľa Chata.
,, Je to... Ako by som bola prepojená z minulosťou bývalej Ladybug.... Vidím situácie ktoré prežila ona... Počujem čo počula a povedala ona... Cítim čo cítila ona..." poviem bezducho a stisnem päste.
,,Aj ja to tak mám..." ozve sa Chat.
,,Naozaj?" spýtam sa a pozriem na neho. Usmieva sa tým svojím milým úsmevom ktorý mi tak moc pripomína Adriena - zabudnutého v hĺbke môjho srdca.
,,Áno. A teraz vstávaj ideme ukončiť tento bordel!" usmeje sa a postaví sa spolu somnou a Rinom.

Premýšľam nad tým čo som videla v jednej s vidím. Majster mi podával jojo ktoré sa vedelo transformovať na meč. Ako? Pozriem na svoje jojo a jemne ho vezmem pri čom zastanem. Zaostavam vo "vláčiku" nasledovania Chata a Rina ktorý razia cestu cez les.
Prezriem si každý jeden tvar. Stredný čudlík otvorí jojo a ja mám pred sebou niečo ako počítač. Prejdenie po bokoch spôsobí že sa jojo otvorí aby chytilo akumu. A ďalší ťah spôsobuje že moje jojo pretransformuje akumu na obyčajného motýľa.
,,Hmm..." poklepkám si prstom po spodnej pere a ďalej si prezerám jojo. No v tom na krajičku si všimnem že jojo má jednu zo svojich podiel jemne vypučenú. No keď ju stlačím tak sa nič nestane. Si si myslela že to bude tak easy, čo Ladybug?! Nadávam si. Rozhodnem sa s ním otočiť no ani to nejde. Tak s ním do tretice skúsim pohnúť do boku a v tom jojo zažiari na ružovo. Zavriem oči a odvrátim zrak. Cítim v rukách príjemné brnenie a teplo. Zo zvedavosti nakuknem jedným očkom no keď uvidím meč prehltnem výkrik.
Je celý nádherný. Je presne taký istý ako vo vidine. Prehltnem.
,,Ladybug!" započujem Chata. A ako by sa môj meč splašil tak sa hneď vráti do svojej jojo podoby.

Ahojte.
Dnes je to na krátko. A prepáčte že dlho nebola kapitola. Mám totiž to zhoršený psychický stav. A bola som už aj na pohotovosti.

Pokúsim sa vydávať kapitoly častejšie...

ByAdriana