The fault in our masks SK (Dokončené)

Nočný spev

CHAT NOIR

Opriem sa o kmeň. A pozerám do diaľky. Spustím sa po kmeni dolu a hľadím stále niekde do ničoty.
Stále cítim jej pery na mojich ústach. A už len spomienka na to mi vyvolá motýle v bruchu. Usmejem sa a prejdem si po tvári. Je to oficiálne! Milujem ju!
Postavím sa. Spánok neprichádza do úvahy!  Idem sa prejsť!
Vôkol mňa stále svietia rastliny a je to krásne no po pár krokoch začnú postupne slabnúť. Povzdychnem si lebo mi to pripomína aký som sám. Povzdychnem si, je to taký zlý pocit, keď ste sami a nik vás nevedie touto tmou.
Zrazu započujem ťahavý zvuk. Nie! To.... Rozbehnem sa a začnem ho počuť zreteľnejšie. To.... To je spev. Vychádza zo stromu.... Alebo skôr z domu na strome. Strom nemá žiadne rebríky a ani lano. Ako sa tam teda majiteľ dostal. Jemný dievčenský ton sa zmení na slová.
,,Noc plochá... Noc krehká!" spieva dievča zúfalo a keď sa pozorne pozriem na korunu stromu všimnem si postavu. V nočnom svetle a plus z nočným videním usudzujem že..... Ladybug?  sadnem si na zem a pozorujem ju.

,, Noc plochá... Noc krehká!
V rukách skrývaj ma....
Tmavá ako atramentová deka,
Padá mi na ramená.

Ja strácam sa v tomto svete,
Padám... Padám...
Nik ma nechytí....
Pohltí ma temnota noci.

Dnes som videla zelenú krajinu,
Skrývajúcu sa v jeho očiach.
Dotyk jeho sveta...
Márna snaha získať ma.

Zelené oči, iskra krehká,
Malá nádej v kútiku...
Znova sa to stalo....
Nerob mi to!

Nenechaj ma zaľúbiť sa,
Aj tak som zmänená!
Podoba by tam bola....
Netuším, či je to láska....

Noc plochá... Noc krehká!
Zabal ma do deky,
Plnej ticha....
Utop ma  v ničote...
Chcem zabudnúť...

Smútok v mojom hlase znie...
A mam pocit že som sama
Dnes, to bude rana...
Srdce na dve časti.

No tak vyber si?
Chlapec bez masky,
Obyčajný...
Nepozná moje útrapy...

Či strážca v čiernom,
Chráni somnou každý deň...
Pobláznil ma...
A ja teraz spievam preň...

Pomôžte mi z toho von!
Pomôž mi noc čierna,
Temnota, dekou z ničoty
Prikry ma!

Nechaj zmiznúť môj žiaľ!
A znova padám... Padám
Nikto ma nechytí...
Padnem do ničoty....
Aj tak mi nikto nevíjde v ústrety!"

Bolo to naozaj krásne. No o kom to spievala! O mne a o.... O kom?
,,Podoba by tam bola?" šepnem sám  pre seba. Kto by mohol byť podobní ako ja?
Pristihnem sa pri tom ako žiarlím nad neznámym chlapcom čo sa mi podobá. Nech je on ktokoľvek ja si ho podám!

Okej! Tak táto pieseň sa mi nevydarila 😱😂😂 ale teraz inak! Kocúr! Nevieš si dať jedno k jednej a vznikne slovo ,, Adrien"?  😂😂😂😂

Páči sa vám?
Inak potrebovala by som nejaké návrhy na pokračovanie 😊😊 ak máte nejaké tak sem s nimi!

ByAdriana