\Sen/
Miestnosť.
Nie.
Je to piesok.
Poobzerám sa po okolí.
Ticho.
More je tiché.
Kde som to?
Vstanem.
Bolesť....
,,Ahh!" povzdychnem.
Som zranená.
Nohy mám od krvy.
,,Haló! Pomoc!"
Nikto.
Samota.
Umriem tu!
,,Pomôžem!" povie.
Teplo.
Je mi teplo.
Čierny oblek.
Čierna.
Čierna....
Chat!
,,Ahh!" syknem.
Bolesť...
Veľká bolesť...
,,Výdrž!" usmeje sa.
Som na zemi.
Kde je Chat?
Kde je...
Bojím sa.
,,Chat! " skrýknem.
Príď! Prosím...
,,Ladybug!"
,,Chat?"
Chlapec.
Nie.
Superhrdina.
Krváca.
Muž.
Zloduch.
Lišaj.
Nie.
Niekto iný.
,,Zaplatíš za to!" povie chlap.
Superhrdina.
Krv.
Všade krv.
Padá na zem.
,,Nie! Chat!"
Neskoro.\Koniec/
Vytrhnem sa zo spánku. Srdce mi bije ako o život. Som spojená a trasiem sa. V očiach mám slzy. Chat zomrel! Rozplačem sa. Zachránil ma ale... Počkať bol to len sen. Kľud Marinette! Iba sen... Ľahnem si na späť a otočím sa na praví bok. No v tom ucítim veľmi príjemnú vôňu ktorá mi je moc známa. Všimnem si polonahé telo Chata. Žije. Usmejem sa a viac sa k nemu pritúlim. Pozriem sa na hodinky na nočnom stolíku. Je 6:04. Za hodinu sú raňajky a potom výcvik. Pozriem znovu na Chata. Maska mu na tváry drží ako lepidlo. Až teraz som si všimla že keď má zavreté oči tak mu vidno viečka s čiernym tieňom. Vyzeralo by to vtipne keby že nemá masku. Usmejem sa a jemne mu prejdem po líci prstom. Vtom si u vedomím že nemám žiadnu masku. Jemne sa poradím a pipnem. Ach jáj Marinette! Vstanem.
Chat noir
\Sen/
Predomnou je Ladybug. Má na sebe svoj klasický kostým super-hrdinky. Usmieva sa na mňa.... Ale jej úsmev zakrýva bolesť.
,,Chat? Miluješ ma?"
,,Áno! Samozrejme!" usmejem sa. Stále sa neviem zmieriť s tím čo som spravil.
,,Prečo si to spravil?" pozrie na mňa a začne jej padať jedna slza za druhou. Je bledá. A zdá sa mi že jej aj vlasy i oči sčernaly.
,,Sľúbil si mi že má budeš chrániť!" začne vzlikat a z úst sa jej začne valiť krv. Pozriem na svoju ruku.
Tam kde bol bok je teraz len veľká diera. Pozerám sa na jej odhalené kosti a mäso.
,,Ja.... Ja.... Ja nechcel som! Prosím odpusť!" vzlikám už aj ja a ruky premiestnim na jej bledé líca.
,,Chat, ako si to len mohol dopustiť!" povie takmer bez emócií. Vtom sa mi jej mäkké, bledé líčka rozpadnú v prach v rukách. Hľadím práve na lebku Ladybug.
,,Zaplatíš za to!" povie tento raz lebka. No jej hlas je hrubší.
,,Nie!!!" poviem prudko.\koniec/
Otvorim oči a som rád že som znova v realite. Nočné mori mávam každý deň ale táto z nich bola tá najhroznejšia. Jemne si prejdem rukou po očiach aby som sa zbavil vydín. No moju pozornosť upúta sediaca Ladybug na posteli. Zdá sa že sa snaží pomaly vstať z postele.
Jej vlasy farby nočnej oblohy sú rozpustené. Musím priznať že je krásna. V noci sme šantili ako malé deti ktoré nikdy nevideli telo opačného pohlavia. Aj keď je to pravda. Hrali sme sa a smiali. Bola to nádhera a ja som dostal šancu sa znova do nej zamilovať. Samozrejme k ničomu vážnemu nedošlo. Aj keď... Nemôžem poprieť že by som to nechcel. No nejdem všetko brať zhurta. Nechám to plávať a ono sa to nejak samo vyvinie.
Vstane z postele a mne sa naskytne pohľad na jej celé telo. Má na sebe iba spodné prádlo čiernej farby. Všímam si jej krivky tela. Je nádherná aj keď jej telo tvoria rôzne jazvy.
Pomaly vstanem a prídem k nej. Objímem ju okolo brucha a položím si hlavu na jej zatilok.
,,Dobré ráno Bugaboo!" poviem veselo ale ostalo. Ladybug jemne nadskočí. Asi sa zľakla.
,,Ehm... Ahoj... Chat..." povie nervózne. Asi sa hanbí alebo tak. Pobozkám jej brk a ona trocha vzdychne.
,,Si krásna aj ráno!" poviem jej do vlasov.
,,Chat ... Nemám na sebe masku... Prestaň!" povie trochu ustráchane. Chápem ju ale.... Mňa tak moc láka jej identita. Chcem vedieť kto je pod maskou!
,,Neboj sa... Budem ťa milovať aj bez masky!" usmejem sa.Marinette
Čo som mala robiť? Chatové dotyky sú naozaj vzrušujúce. Jemné, labné... Ukludňujú ma. No musím sa premeniť inak zistí kto som.
,,Tikki! Maska!" poviem. Tikki odniekiaľ vyjde a vojde mi do náušníc. Pred očami sa mi zjaví maska a ja z úľavou vzdychnem.
,,Spokojná?" spýta sa pobavene Chat a ja sa zasmejem.
,,Teraz už áno!" vezmem ho za bradu a otočím sa k nemu. Pobozkám ho a on mi vojde rukou do nohavičiek. Moje brucho znova zaplavia motýle a po celom tele mi prejdú zimomriavky.
Napokon sa k nemu otočím celá a popri bozkoch nás vediem na posteľ. Tam si na neho ľahnem a chodím rukami po jeho hrudi.
,,Takto zarána M'Lady?" povie Chat medzi bozky a ja sčerveniem.Nová časť dámy a..... Dámy! 😂😂
Tak čo? Páči sa vám?Komentujte! 😘😚
Love ya girls and FanBugs!ByAdriana
YOU ARE READING
The fault in our masks SK (Dokončené)
FanfictionUPOZORNENIE ⚠ Tento príbeh nesúvisí z filmom na vine sú hviezdy!