The fault in our masks SK (Dokončené)

Koniec...?

,,Ahoj M'Lady!" uškrnie sa na mňa Chat a ja sa zasmejem.
,,Ach to si len ty!"
,,No Lišty osobne nie." uškrnie sa. ,,Ale ak chceš môžem byť aj zlý!"
,,Choď niekam kocúrik!" odtlačím ho prstom.
--------------------
,,Vždy ťa budem chrániť Bugaboo!" chytí má za plece. ,,Nezáleží na tom ako sa cítim ja, či už nevládzem, nestíham, nepremýšlam... Vždy ťa budem chrániť a bezhlavo sa váhať tam... Tam kde nemám... Pretože ty si pre mňa život a ja... A ja aj za teba zomriem!"
---------------------
,,M'Lady, keby že túto bitku neprežijem, chcem ti povedať že.... Že som ťa miloval od prvého začiatku. Od prvého okamihu ako si sa zasmiala alebo sa ma dotkla, vždy som sa znova a znova do teba zamiloval! Si dokonalá, s maskou či bez, si úchvatná! Milujem ťa!"

Pozerám na to čo sa stalo a neverím že je to realita. Všetko je ako matné sklo. Vidím ale nie to čo by som chcela vidieť... Bolesť. Tá psychická bolesť je silnejšia ako tá fyzická. Je to až kruté... Nemyslím na nič iné iba na to že zabijem Lefréta! Opakuje sa to isté čo v minulosti... Ale tentoraz sa postarám aby už zomrel.
,,Výborne!" zasmeje sa Lefrét a Kuma ktorá sa zasmeje s ním a podreže Rina mečom. Skríknem. Tak to už stačilo!
No v tom sa okolo mňa spraví ružovo-červená žiara a ja pocitim nával moci.

Nevyzerám ani trochu ako super hrdinka ale skôr ako bojovník.

Keď žiara pominie pozriem sa na Lefréta a prudko sa zahnám mečom. Udriem, ale do prázdna. Nahnevane vytiahnem jo-jo a obmotám ním jeho nohy. Padne rovno držkou na zem a ja sa uchechnem.
,,A teraz je tvoj koniec!" poviem a prídem k nemu. No v polovici - ako sa dalo čakať - má zastaví Kuma  no ja ju bez problémov odstrčím.
,,Ha! Chceš ma dať späť do zrkadla? P-che! Viem sa odtiaľ dostať!" zasmeje sa na zemi. Ja sa len ľahostajne zasmejem.
,,A kto hovoril niečo o zrkadle?"
Jeho úsmev poklesne.
,,Počkať... Nie..." začne má odhovárať no už je neskoro. Ja už som sa rozhodla.

Skríknem a prudko rozbijem zrkadlo na zemi. Lazárd skríkne a natiahne sa po črepinách. Jeho telo začne pomaly stárnuť. Vlasy sa mu sfarbia do seda a spolu s ním začne stárnuť aj jeho dcéra. Nesmrteľnosť ktorú im davali miracula teraz strácajú. A celé tie nesmrteľné roky a im vracajú. Vraskatá koža sa mení v kosť a tá zas na prach. Je koniec, je po všetkom.

Spomeniem sa na dôvod prečo som to spravila.
Zdvihnem prudko hlavu a rozbehnem sa za ním.
,,Chat!" nespravím veľa krokov a už som uňho.
,,Chat..." meč prerazil srdce. Smrť musela byť okamžitá. Po líci mi prejde slza.
,,Ach... Ach bože!" Objímem jeho telo. Studené a nehybné. Vzdychnem a plne sa k nemu pritisnem.

,,Chaton... Prosím!" nejde to späť. Nie je to už možné... Rozplačem sa a skrýknem.
,,Prečo!!!" zadorím svoju hlavu na jeho krvavú hruď. Tam kde ma kedysi pri jeho objatí ukľudňovalo jeho srdce je teraz iba prázdnota. Musel takto skončiť? Ani som sa nestihla rozlúčiť! Je koniec... Ja nevládzem. Som slabá...
,,Milujem ťa Chat Noir! Vždy som ťa mala rada len som si to musela uvedomiť. Tie tvoje žartíky, zaliečanie, flirtovanie. Tá tvoja ochota a odvaha. Nechápem že som si to skorej neuvedomila. Prepáč... Tisíc krát prepáč!" poviem a pobozkám jeho studené, stuhnuté a suché pery. Pamätám si keď boli hebké, sladké, vlhké a teplé. Keď mi každý jeho dotyk privolával nával tepla. Keď moje brucho prežívalo 3. svetovú...
Chat Noir. Môj jediný parťák.
Beep Beep.
Započujem pipanie jeho mirácula. Pozriem na jeho prsteň a zbadám už iba labku. A i tá zmizne. Mala by som si zavrieť oči ale teraz už na tom nezáleží.
Chatom prejde zelená žiara a mne zvedne celá duša. Celý ten čas to bol on.
,,Milujem Ladybug a s Chatom si rozumejú!"

,,A-Adrien?!"

Ahojte... Tak je tu 29 časť...
Prepáčte... Ale...

1 minúta ticha pre smrť Chata...

Ale no... Nebojte sa... Nie je ešte koniec! 😄😄
Sľúbila som vám 35+ kapitol... A ja to aj dodržím!

ByAdriana

Ps: Prepáčte za text ktorý je určite písaný bez emócií... 😭😭😭😭 ale ja plačem 😿