The fault in our masks SK (Dokončené)

Bude (možno) v poriadku

Zobudím sa. Pretriem si oči a posadím sa na pohodlnej posteli. Poobzerám sa a usmejem. Bol to len sen. No v tom si všimnem že vlastne ja niesom ani vo svojej izbe. Poznám to tu.
Čínske obrazce, obliečky... Bambusové koberčeky. Majster Fu. Som uňho. Pozerám sa ešte lepšie a všimnem si vecí položených na stoličke vedľa postele. Až teraz som si všimla že som polonahá. Ako to? No nič...
Opatrne vstanem z postele a oblečiem si kraťasy a tričko s krátkym rukávom. Pozriem sa do zrkadla a učešem si vlasy rukami. A v tom spanikárim.
,,Tikki..." poviem a prejdem si po ušiach kde mi chýbajú náušnice. Poobzerám sa a vtedy mi napadne že moje miráculum musí mať Majster Fu. Opatrne vyjdem z izby. A pomaly kráčam po malej úzkej chodbe.
,,Nemusíš sa zakrádať Marinette!" oznámi mi hlas za mnou. Prudko ma vystriem a takmer skrýknem. Otočím sa a zbadám majstra.
,,M-majster...?" spýtam sa opatrne.
On sa len uchechne a ja sa trocha hanblivo skočím.
,,Smiem sa spýtať...." začnem no on ma preruší.
,,Kde je Tikki? Oddbychuje spolu s Plaggom." usmeje sa. Ale v jeho úsmeve uvidím aj smútok. Čo sa stalo...? Čo sa vlastne stalo? Počkať...  V tom si spomeniem a pozriem na zem.
,,K-kde se A-Adrien?" spýtam sa. Vtedy mi do očí udrú slzy. Je mŕtvy? Je tu? Pozriem na Majstra a on sa usmeje.
,,Bude v poriadku ale... Zatiaľ musí byť Chat Noir niekto iný!" povie a odchádza niekde a ja mu v pätách.
,,A-ako to myslíte "niekto iný"?" spýtam sa zmätene a zostanem pri veľkom okne s veľkým črepníkom s bonsajom.
,,Adrien je dosť slabý... Kým vyzdravie môže to trvať aj mesiace..." povie a naleje do pohára čaj.,, Daj si. Dodá ti silu a nádej." podá mi čaj. Ja ho opatrne vezmem a napijem ja. V tom zacítim silný nával energie a tepla. Usmejem sa a sama pre seba si spokojne vydýchnem.
,,Takže Lefrét je raz a navždy preč..." začne tému Majster. A ja na neho pozriem a iba prikývnem.
,,Výborne. O jeden problém postarané. Teraz už len nájsť Lišaja a zničiť ho!" povie a sadne si na karimatku.
,,Smiem sa spýtať?"
,,Áno Marinette?"
,,Prečo chcel Lefrét včelie miráculum?" zaujímam sa. On sa na mňa usmeje.
,,Včelie miráculum je jedno z najsilnejší mirácul čo sa týka obnovi zdravia a nesmrteľnosti. Nositeľ má dar sa vyzdravieť alebo znova vyliečiť smrteľné zranenia. Lefrét ho chcel ako poistku toho aby bol neporaziteľný."
,,Počkať! Počkať! Počkať!" začnem si masírovať spánky a dramaticky začnem rozhadzovať rukami. ,,Chcete povedať že teraz má to miráculum Adrien?"
,,Si chytrá..." usmeje sa a mne padne sánka možno až do stredu zeme.
,,T-tak že..." usmejem sa šialene a dám si ruky pred ústa. ,,Smiem ho vidieť?"
,,Smieš... Je na konci chodby vo dverách na pravo." povie. Ja prudko vstanem a pobrhnem smer dvere. Nadychnem sa a vydýchnem. Vojdem.

V tme je vidno len žlté svetielka ktoré poletujú okolo postele na ktorej je Adrien. Má zavreté oči, vlasy má rozstrapatené. Je zakrytý len po pás a tak som si všimla že nemá tričko. Na hrudi kde je pamiatka po meči je teraz niečo svetielkujúce. Zvedavo podidem bližšie aby som si predmet prezrela. Je ti podobné ako moje jo-jo no je v tváre žihadla ktoré jemne na žlto svetielkuje. Natiahnem ruku no ani sa ho nedotknem a prudko siknem. Predmet ma jemne polálil. Ale rána sa hneď aj zahojila. Zaujímavé.
Čupnem si ku posteli a prezriem si Adrienové črty. Ako som mohla prehliadnúť to že sa tak moc na Chata podobá? Usmejem sa a jemne mu prejdem po bledom ale prekvapivo teplom líci. Chytím ho za ruku. I tú má teplú. V tom mi napadne sa ho dotknúť tam kde by mal byť tep. No márne. Nič. Žiadny tep, ani zmienka o nejakom srdci.
Usmej mi klesne a ja si povzdychnem. Sklopím hlavu a pozriem sa na zem. Budem ho ešte počuť sa smiať? Budem môcť ho objať? Budem ešte niekedy cítiť jeho úžasné teplé dotyky? Kto vie... Možno áno a možno aj nie. Pozriem sa na neho znova. Usmejem sa.
,,Ľúbim ťa Adrien!" poviem a dám mu pusu na ruku ako to on robieval mne keď mi "dvoril". Hehe. Je vtipné že tieto dva slová "ľúbim ťa" by som kedysi pred ním ani nevyslovila. Ale teraz ma zakaždým tieto dva slová naplnia úľavou. A ja viem  že on vie že ho milujem. A ak on miluje mňa, tak sa rozhodne bojovať a byť znova somnou.
--------------------------------------------
Vyjdem z izby a zamierim do "obývačky". Majster fu číta nejakú čínsku knihu ktorej by rozumel iba Adrien.
,,Smiem ísť domov?" spítam sa.
,,Marinette... Smieš ale je to trocha riskantné. Si ešte slabá a ja potrebujem aby som ťa mal na očiach." pozrie na mňa s medovím úsmevom.
,,Oh... No... Môžem povedať máme že idem spať k Alyi." uvažujem nahlas. Pozriem sa vonku. Musí byť tak obed, možno. ,,Dobre. Idem si po veci do školy a oblečenie." usmejem sa a odchádzam.
,,A Marinette!" zastaví ma Majster.
,,Áno?"
,,Zanes toto do sídla Agrestov!" podá mi nejakú obálku a ja si ju prezriem. Je pre Adrienového otca. Pozriem na Majstra a prikývnem.
,,Samozrejme!"

(hehe Marinette kuriérom!😄😄)