The fault in our masks SK (Dokončené)

Chat Noir?

Doma to prebehlo hladko. Mama sa má pýtala ako bolo na tábore. Snažila som sa aby môj úsmev znel vierohodne, ako poznám moju mamu tak môjmu klamstvu uverila. Následne som šla do svojej izby a poobzerala som sa po stole s vecami na šitie. Je tu bordel ako v Černobile. No nie bordel upúta tak moc moju pozornosť ako plagáty na stene Adriena Agresta. Povzdychnem si. Na tých fotkách vyzerá úplne inak ako vyzerá teraz. Bitka ho poznamenala a to o dosť. A aj mňa...

__________________________

,,Gabriel Agreste nie je doma! Je na mítingu!" povie jeho asistentka v repráku... Ako sa to len volá?  Natalie!? Asi nejak tak. Má dosť prísny hlas a mám pocit že cez tú kameru sa mračí ako červený vták z Angry Birts.
,,Ja som len doniesla pre Pána Agresta túto poštu." poviem kľudne s kamenným výrazom.
,,Hoď to sem..." povie takmer potichu. Predomnou sa otvorí schránka a ja ju tam vložím.
,,Dovidenia!" poviem a vezmem si svoj kufor a odchádzam no zastaví ma jej hlas.
,,Ako sa voláš? " spýta sa ma Natalie.
,,Marinette Dupain - Cheng!" odpoviem a odchádzam.

Ťahám za sebou kufor pozerajúc nemo na zem. Pred očami mám Adrienovú tvár a Chatovu. Tvárou sú si dosť odlišný ale predsa rovnaký. Ten úsmev by ich prezradil rovnako aj hlas alebo charakter. Dve identity a jedna tá istá nezabudnuteľná osoba do ktorej som sa zamilovala. Usmejem sa a spomeniem si na pusu ktorú som mu dala na líce vtedy na streche, na bicyklovanie... Spomienka jedna za druhou sa mení v slzy ktoré mi tečú po kvapkách na bradu. Ako parašutisti sa vrhajú na rozpálený chodník. Položím si vtedy otázku: prečo som ich milovala? Prečo som HO milovala?
Možno pre to, lebo Adrien bol jediný kto mi v núdzi podal dáždnik, pre jeho milú a chapavú povahu. Pre jeho krásny smiech a tie jeho oči? Plné radosti a neskonalej zvedavosti. A Chat?  Ten bol na tom podobne, veľa krát mi zachránil život, ne je to len môj partner... Je...je ako môj rytier v čiernom. Vždy si ma zastal. Vždy mi bol oddaný. Vždy ma držal nad vodou. A jeho vtipy nie sú zlé, pravda je taká že sú i vtipné, ale iba v uvoľnených situáciach. Moc mi chýba. Neviem ani či sa chcem vrátiť...
NESKORO MARINETTE!
,,Poď ďalej!" povie vysmiaty Fu vo dverách, no jeho vrelý úsmev padne keď si všimne moju uslzenú tvár. Ani sa nepýta hneď mi vezme kufor a popostrčí má do miestnosti kde v strede na bambusovej podložke s čajom, polievkou, camembertom a suširnkami sedia traja kwami. Woizz, Plagg a...
,,Tikki!" skriknem a keď si ma malá kwami všimne priletí a objime mi nos a ja sa zasmejem.
,,Marinette! Si v poriadku!" povie malá kwami a ja sa na ňu usmejem.
,,Ach Tikki moc si mi Chýba!" dám jej pusinku na hlavičku a ona sa zasmeje.
,,Drahá, poď si dať čaj zatiaľ čo ti donesiem miraculum." povie Fu a odchádza niekde het. Sadnem si ku ostatným kwamim.
,,Ty si Plagg. Že?" pozriem na mačacieho kwamiho.
,,Áno... Som!" povie a vezme si jeden trojuholník syra položeného vedľa čaju.
,,Smiem?" spýtam sa ho a ukážem na syr. On neveriacky na mňa pozrie a uvoľní cestu mojej ruke aby som si zobrala kus. Ako na znak vďaky sa usmejem sa vopchám si kus do úst. Zavriem oči a vychutnávam si tú úžasnú chuť syra. Povzdychnem si.
,,Plagg, zabudla som ti povedať že Marunette miluje camembert." pošepká mu Tikki a ja vtedy otvorim oči. Plagg s vypúlenými očami so srdiečkami v nich sa na mňa usmieva.
,,Vezmi si ma!" povie a ja sa zasmejem.
,,Marunette?" osloví ma Fu vedľa mňa a podá mi bez slova náušnice.
,,Ď-ďakujem!" usmejem sa a pozriem na Tikki.
,,No tak nasaď si ich!" súri ma Tikki. Ja sa usmejem a hneď si ich nasadzujem. Prejde mnou znova to nádherné teplo ako po prvý krát keď som si ich dávala. Vzdychnem a pozriem sa na Majstra.
,,Choď..." ako keby mi čítal myšlienky ukáže na balkón a ja sa nedočkavo postavím a pozriem na Paríž za zábradlím. Nie je na čo čakať!
,,Tikki transformácia!"

_____________________________

Pozerám sa na večerný Paríž. Je tu ticho...  No teda aspoň tu na eiffelovke. Som tu sama. Inokedy by ma hneď vyhľadaj Chat a prišiel by za mnou ale teraz...  Budem iba ja... Iba ja a Lišaj. Zvládnem to vôbec?

Povzdychnem si a postavím sa na železný trám. No čo Ladybug ...  Zvykneš si!
,,Dobrý večer M'Lady!" povie za mnou hlas ktorý mi príde povedomí ale miestami aj iný. Prudko sa otočím a zbadám chlapca prezleceneho do čierneho obleku. Nie je to Chat. Chalan jemne pohodí čiernymi vlasmi a pozrie sa na mňa svojimi modrými mačacími očami.
,,Som Chat Noir!" usmeje sa a ukloní sa.
,,Ja som Ladybug ale... To už vieš!" poviem bezemócii.
,,Tak čo? Kto bude dnes hliadkovať?" príde ku mne a ja z neho ucítim hnusný pot. Je vyžší ako bol Chat. Usmeje sa na mňa.
,,Alebo budeme celú noc spolu Bugaboo?" vezme ma za boky a mne sa rozšíria zreničky.
,,Klamal by som ti niekedy Bugaboo?"
Odstrčím ho. Chcem ísť preč. Chcem ísť za Chatom.
,,Čo sa deje M'Lady? "

,,rád ťa vidím M'Lady!"
,,Ahh, prišla si v pravý čas, M'Lady!"
,,M'Lady?"
,,M'Lady!"

,,Som unavená... Idem domov... Hliadku máš ty!" poviem unavene a smutne. Toto nie je Chat. Z ďaleka to nie je on.