Justin:
„Luke ty si myslíš že by som si robil s toho piču?! V živote som nepovedal žiadnej babe to čo som povedal Diamond. V živote som nepovedal nikomu že ho milujem ani svojej vlastnej matke. Myslím to vážne. Povedal by to nejaký mafián do očí dievčaťa? Podľa mňa nie lebo mi by sme city mať nemali. Sme bezcitné svine ktoré zabíjajú ľudí a ničia im životy Luke. Sme zabijaci.“ Frustrovane som si prešiel po vlasoch, mal som chuť si ich vytrhať.
„Justin klud, chcel som sa len uistiť že to myslíš vážne lebo Diamond je schopná všetkého. Je ako moja mama a otec spolu čo dáva spolu smrteľnú dvojicu. Po otcovi zdedila všetko zlé a po mame to dobré ale aj naša mama bola číslo. Bola tiež mafiánka, zabíjala ľudí, pašovala drogy proste všetko čo k mafiánskemu životu patrí. Prestala s týmto všetkým kvôli tomu že bola tehotná s otcom. Mňa naučil otec strieľať, biť sa, vyjednávať. Bol som ten najlepší s najlepších až kým mama neotehotnela znovu. Narodila sa Diamond. Otec nechcel dievča lebo by nezapadlo do našej rodiny. Mama ju začala učiť ako sa brániť, strieľať, biť sa. otec o tom nevedel do vtedy kým nás nechceli vykradnúť a Diamond nezabila toho lúpežníka. Mala iba 10 rokov a zabila človeka Justin. Diamond bola na dne mama sa jej snažila pomôcť, podržať ju že iba ochránila svoju rodinu. Otec ju pochválil a začal ju doučovať čo nevedela. Bola tá najlepšia až kým ju a mamu nezabil. Preto som od neho utiekol, zabil mi pred očami mamu a sestru! Kurva! Zrazu sa mi zjaví sestra po rokoch živá a zdravá. A aby to nebolo všetko chce sa pomstiť otcovi. Budem ju ochraňovať aj keby som mal zomrieť, vrátila sa, už jej nedovolím odísť. Aj keď nie som nadšený s toho že je mafiánka a ide proti tomu najsilnejšiemu gangu, budem pri nej. Ale upozorňujem ťa, ublížiš jej buď ťa zabijem ja alebo Diamond ale ver mi, radšej by si si prial aby som ťa zabil ja lebo Diamond je diabol.“ Dokončil svoj monológ a opustil kuchyňu. Stál som tam jak kokot s otvorenou hubou. Pokrútil som s hlavou a išiel hore za Diamond. Zaklopal som a čakal kým sa niekto ozve.
„Ďalej!“ ozval sa ten krásny hlas. Usmial som sa sám pre seba a vošiel som do izby.
„Ahoj, neruším?“ opýtal som sa keď som zatváral dvere. Ležala na posteli a pozerala televízor. Usmiala sa na mňa a pobúchala vedľa seba aby som si išiel vedľa nej sadnúť.
„Nerušíš. Aj tak sa nudím a v tej debilnej telke nič nejde.“ Povzdychla si a posadila som aby som mal viac miesta na sedenie. Zasmial som sa nad ňou.
„Čo by si povedala keby som ťa niekde zobral.“ Uškrnul som sa nad jej rozžiarenej tvári.
„A kam by si ma zobral? Hmm?“ uškrnula sa aj ona na mňa.
„Prekvapenie nepoznáš zlato?“ pobaveným hlasom som sa jej opýtal. Zosmutnela jej tvár, nechápal som prečo.
„Ako si ma to nazval?“ opýtala sa ma zo zlomeným hlasom.
„Zlatko. Ak ti to prekáža nebudem ťa tak volať prepáč ...je nechcel som.“ Pohladkal som ju po stehne.
„Neprekáža mi to ale tak ma volal iba jeden človek. Môj/moja.......“
Ja sa vám chcem ospravedliniť :// prepáčte že som nepridala žiadnu časť ale nestíham :// v škole toho máme teraz veľa :// ale tak tu je taká krátka časť :)) tak keď tu bude +5 vote a 1 koment pridám ďalšiu sľubujem :)) ak to ešte vlastne niekto číta :/
