Justin:
„Ja...Ja...nemôžem..“ zostal som zarazený. Nastalo ticho. Nevedel som čo robiť. Moje srdce puklo.
„Č-čo že? Prečo? Povedala si mi že ma miluješ, ja ti len chcem dokázať ako veľmi ťa milujem ja Diamond.“ Snažil som sa hovoriť zreteľne ale nemohol som. Nevládal som. Žena ktorú milujem, mi povedala nie. Pred všetkými.
„Justin...aj ja ťa milujem ale...ja nemôžem...budeš v nebezpečí...ja to nechcem zažiť...už nie...nechcem už nikoho stratiť...prepáč...“ rozplakala sa a utiekla hore po schodoch. Ona sa o mňa bojí to pochopím. Ale iba preto mi nepovedala áno? Ja si viem dať na seba pozor a tak isto si dám pozor na ňu. Nenechám to len tak. Ešte dneska mi poviem svoje áno. A keď nie, povie mi to v blízkom čase. Milujem ju ako nikoho pred tým, budem za ňu bojovať.
Postavil som sa, poobzeral sa po obývačke. Každý sa na mňa pozeral ľútosťou v očiach.
„ Justin, počúvaj ma. Musíš ju pochopiť. Dlhý čas nemala pri sebe nikoho. Mala iba nás. Nemala pri sebe nikoho koho by milovala. Nie je zvyknutá že má o ňu niekto záujem, že je niekto pri nej, že ju niekto miluje, že ju niekto objíma, že ju niekto bozká, že jej niekto šepká sladké slová do ucha. Je to pre ňu nové niečo nové. Daj jej čas. Porozprávajte sa o tom.“ To čo povedala Demi je pravda. Ja by som bol tiež taký istý keby som bol na jej mieste. Išiel som na to moc rýchlo. Som debil! Odstraším od seba ženu ktorú milujem. Ach. Radšej sa s ňou o tomto porozprávam a nebudem robiť nič čo nechce.
„Ďakujem Demi. Radšej sa s ňou o tom porozprávam.“ Ukázal som na schody a usmial sa. kývla hlavou a usmiala sa na mňa. Otočil som sa im chrbtom a išiel pomaličky hore schodmi. Čím bližšie som bol, tým viac som počul jej plač. Ranilo ma to. Nechcem vidieť plakať. Nechcem aby plakala kvôli mne. Chcem ju vidieť s úsmevom na tvári. Už som bol pri dverách. Nadýchol som sa zhlboka. Zaklopal a nečakal na žiadnu výzvu aby som mohol vojsť proste som vošiel. Poobzeral som sa po izbe a uvidel som ju sedieť na posteli s hlavou v dlaniach. Ten pohľad ma bolel. Prišiel som k nej bližšie. Sadol som si na posteľ a posadil sa tak aby som jej videl do tváre.
„Zlatko, Diamond, pozri sa na mňa.“ Prehovoril som k nej milým hlasom ale nereagovala. Chytil som jej ruky a odhrnul som jej ich. Pozeral som sa na uplakanú Diamond. Špirálu mala po celej tvári ale aj tak bola krásna. Usmial som na ňu.
„Justin..ja“ dal som jej ukazovák na ústa.
„Pšššt.“ Chcel som pokračovať ale skočila mi do reči.
„Ja ti to chcem vysvetliť.“ Kývol som hlavou nech pokračuje. „Dlhý čas som bola sama. Nemala som nikoho. Iba tvoj otec mi pomáhal. Potom prišli dievčatá ktoré mi pomáhali. Ale nemala som nikoho kto by ma miloval, bozkal. Bola som na všetko sama. Nikomu som sa nevedela vyrozprávať. Iba dievčatám, ale to bolo iné. Oni sú takého istého pohlavia ako ja tak to nebolo ono. Ja som sa vždy potrebovala vyrozprávať nejakému chlapovi lebo oni to berú inak. A zrazu si sa zjavil ty. Zamilovala som sa do teba čo som nikdy nečakala. Nikdy som si nemyslela že sa do niekoho zamilujem. Ale ty si to zmenil. Ty si mi zmenil život. Ukázal si mi aké to je milovať. A za to ti nesmierne ďakujem. Neviem čo by som robila bez teba lebo ty si pre mňa všetkým. Si pre mňa potrebnejší ako kyslík. Proste každá minúta, sekunda, ma zabíja. Justin ja ťa milujem až tak že ti to neviem ani dokázať. Musíš mi dať len čas. To je jediné čo chcem. Poviem ti svoje áno ale nie teraz. Ešte nie je na to ten pravý čas láska. Keď si budem istá že je to ten pravý čas poviem ti. Sľubujem. Vždy maj ten prsteň pri sebe zlatko lebo hocikedy to môže prísť a ja chcem ten prsteň hneď na prst.“ Usmiala sa na mňa krásnym úsmevom bez sĺz. Viem že mi Demi povedala to isté ale ja som to chcel počuť od Diamond.
„Dám ti toľko času koľko budeš potrebovať láska. Ten prsteň si dám na retiazku tak ho budem mať vždy pri sebe a budem čakať na tvoje áno.“ Dal som si prsteň na retiazku. Nahol som sa k Diamond a pobozkal ju. Do toho bozku sme obaja dali všetku lásku čo k sebe cítime. Odtiahli sme sa od seba a Diamond si zívla.
„Už si ospalá zlatko?“ opýtal som sa jej aj keď som odpoveď vedel.
„Áno. Pôjdem do sprchy a pôjdem spať. Ty sa kludne môžeš vrátiť dole.“ Usmiala sa na mňa ospalým úsmevom.
„Zostanem tu s tebou. Dneska bol ťažký deň, pôjdem si aj ja ľahnúť s tebou. Počkám ťa tu, ja sa pôjdem osprchovať až ráno.“ Dal som jej malý bozk na nos po ktorom sa rozkošne usmiala.
„Dobre. Nieže mi ujdeš.“ Povedala mi keď vchádzala do kúpeľne.
„Toho sa báť nemusíš.“ Zasmial som sa. Vyzliekol som sa a čakal v posteli Diamond. Nejako ma premohla únava tak som zaspal....keď som sa ráno zobudil čakalo ma prekvapenie....
Ja sa vám ospravedlňujem že som vôbec neprídávala :( ale nemala som čas :/ ale teraz som si ho urobila a napísala som ďalšiu čať :) dúfam že sa bude páčiť :) tak príjmné čítanie lásky :*
ďalšia časť = 2 komenty + 5 vote :)
