L.I.S.A.

6. Kapitola

"Čo chceš?" mrzutým hlasom som zamrnčala do vankúša, "Nechaj ma William..."

Čo nevie spať? Koľko je hodín? Strašne ma nahnevalo že ma zobudil. Možno keby to nebol on tak mi to až tak nevadí. Ale u Williama mi vadí že je tu, že ma zobudil... Dokonca mi vadí že dýcha.

"Poď na chvíľu von, len na chvíľku, potrebujem sa porozprávať,"

"Porozprávaj sa sám, ja chcem spať!"

"Nebuď tvrdohlavá Mellany"

Ani som sa nepohla, nech ide tento človek čo najďalej odo mňa. Počula som ako sa zdvihol s postele. Ide preč?

Nečakane som sa ocitla na jeho rukách.

"Hej pusti ma!" zavrčala som a udrela som ho do chrbta.

"Naozaj sa čuduje, že sa ešte nerozpadol, pri tej tvojej váhe..." povedala povýšenecky Mia a do úst pchala plnú lyžičku zmrzliny.

"Prečo si tak zlá?" šepla som. Ak som bola doteraz mrzutá, po Miiných slovách som bola ešte viacej. Predstava, že sa niekto premáha a nosí ma na rukách ma zaťažovala.

"Čože? Prepáč, nechcel som byť zlý," opatrne ma položil na nohy akoby to bolo nič.

"To nebolo na teba," pozrela som sa na posteľ na ktorej ležala spiaca Ana a Mia sa so smiechom kŕmila. Mia je strašne zlá. Viem že to robí pre moje dobro. Ale myslím že som na dobrej ceste.
Objala som sa a pomaly som zdvihla tvár k Williamovi. Nevedela som že je až tak vysoký. Nikdy som pri ňom tak blízko nestála. Keď som mala 13, bol vysoký tak ako ja, možno som bola ja o niečo ešte vyššia. Na pár sekúnd som sa mu zadívala do očí. V jemnom odlesku mesiaca boli šedé. Nikdy som si toho nevšimla. Zaujímavé.

"Nedívaj sa tak po ňom, si strašne tučná, nie si pripravená," ostrý šepot od Mií mi zaznel v uchu. Má pravdu. Nie som dosť krásna aby som si mohla niekoho všímať.

"Tak ideme teda von?" šepla som a dívala som sa všetkými smermi, len nie tým jeho.

"Aha áno, tak poďme..." chytil ma za predlaktie a ťahal ma von. Moje predlaktie obtiahol dlhými prstami. Cítim sa akoby som sa mala každú chvíľu rozpadnúť. Ale stále to nie je dosť. Ešte stále nie som dosť hladná.

Prišli sme von, viedol ma dozadu za dom, potom sme vyšli s farmy a William stále nezastavoval. Pomaly sa ma zmocňoval strach. Začínala mi byť zima a nevidela som ani na krok. Ruku mi zovieral čoraz silnejšie.

"Prosím, už to bolí...môžeme zastať?" cítila som strach vo svojom vlastnom hlase. Cítila som ako sa postupne strácame. Ak nezastaneme teraz, nenájdeme cestu naspäť.

"Prepáč ale už to je len kúsok..." zvoľnil zovretie a ťahal ma hlbšie do lesa. Moje orientačné schopnosti nikdy neboli dobré. A jediné čo mi ostáva je spoliehať sa naňho. Po pár minútach keď som zostala úplne zmrznutá na kosť sme zastali uprostred poľa. Nič tu nebolo.

"Si robíš srandu nie? Nič tu nie je!" vytrhla som sa mu z ruky, urobila som tým pádom pár krokov od neho a na miesto kam som stupila, odtiaľ vyleteli svetlušky. Zakryla som si ústa a sledovala ich. Postupne vyletovali všetky svetlušky a mne bolo jedno či mi je zima alebo či je tu so mnou Will alebo hocikto iný. Bolo to tak nádherné.

V momente som sa zacítila previnilo, Will ma sem priviedol lebo mi chcel ukázať tak prenádherné miesto ako toto.

"Prepáč..." musela som to povedať. Cítila som sa tak previnilo. Na jeho tvár dopadal jemný mesačný svit. Neviem či sa mi to zdá alebo nie ale Will sa začervenal. Otvorila som ústa že na to idem niečo povedať a no v ten moment mi na hlavu hodil jeho mikinu. Nič som cez ňu nevidela. Chystala som sa že si ju stiahnem dole ale v tú chvíľu ma objal. Nebolo to nejak extra nepríjemné, skôr sa mi to páčilo a z Willovho tela sálalo tak veľké teplo. Impulzívne som sa k nemu viac pritúlila.

"Si tučná, nehodíte sa k sebe!" ozvala sa Mia. Jej hlas ma tak vystrašil až som od Willa odskočila. Má pravdu, iba by sa so mnou potom rozišiel keby vidí aká som nechutná. Ako mi odstáva koža všade na tele.

"Tú mikinu mu vráť, chceš hádam pribrať? Tvoje telo spaľuje kalórie tým že zahrieva tvoje telo!"

Mikinu som mu hneď vložila do rúk, "Nie je mi zima, idem si už ľahnúť som strašne unavená," povedala som to rýchlo bez nádychu a už som išla naspäť na farmu... ale kde to sme?

"Mell počkaj, čo ti je? Myslel som že sa ti to páčilo.."

"Ano je to krásne, ale som unavená... zoberieš ma prosím domov?" pozrela som sa naňho zúfalo. V duchu som prosila aby to nepredlžoval. Keď sa toto Ana dozvie tak bude zúriť. Nechce aby som bola s chalanmi.

"Dobre," William sa len usmial a ja som si slabo vydýchla. Čo najskôr sa dostať preč. Otočila som sa aby sme išli už domov ale Will ma schmatol za ruku. Pritiahol ma k sebe a na silu mi pretiahol cez hlavu tú hnusnú mikinu.

"Hej prestaň....aaaghhh" zavrčala som a pozrela som sa naňho. Díval sa na mňa tak láskavým pohľadom. Jeho sivé oči sa na mňa tak krásne pozerali.

Ta mikina napokon nebola až tak hnusná, pekne voňala a hlavne bola teplá.

"Len ťa klame, vyzerá presne ako tie jedlá. Milo a nevinne a potom ich musíš zvracať Mellany!" do ucha mi šepkala Mia, snažila sa ale nezaberalo to. Niečo sa so mnou dialo a nevedela som sa sústrediť na nič iné len na Williamové oči. Chcela som myslieť na Lisu. Chcela som myslieť na dievča, ktoré tvrdšie pracuje než ja. Ktoré si viac zaslúži Williama.

"Mellany no tak, si tak strašne naivná, myslíš si že ťa má naozaj rád? Sám si myslí že si tučná. Len ťa využíva! Donúti ťa jesť tučné jedlá. A keď priberieš, odhodí ťa ako handru a odíde za chudou modelkou! Mellany počúvaj ma lebo budem musieť zakročiť!"

William sa pomaly nakláňal a chystal sa ma pobozkať, sama som sa postavila na špičky aby som bola bližšie ku nemu. Miu som vôbec nepočúvala. Nechcela som! Konečne ma má niekto rád. Prepáč Mia. Prepáč Ana.

A.p.: Na úvod vám musím všetkým poďakovať, vôbec som nečakala že to bude mať 1000 čítaní. Popravde, je to celkom nezaujímavá téma a romantiky tu moc nieje. Ale naozaj som vám všetkým vďačná.

Čoskoro uverejním novú knihu, možno vás zaujme a možno nie ale budem rada ak by ste mu dali šancu. Určite na prvom mieste bude táto kniha, kým ju nedokončím nebudem sa naplno venovať niečomu inému.

Ešte raz vám všetkým ďakujem :3 Slovami neviem vyjadriť moju radosť :3 

Obrázok je len ilustratívny :* :3