L.I.S.A.

9. Kapitola

Čas strávený v nemocnici som považovala za stratu času. Ľavú ruku som niekoľko dní nemohla ohnúť lebo som bola na infúziách. A následne akonáhle mi ich dali dole som si ľavú ruku ani necítila. Ale to nebolo to najhoršie. Ana tu so mnou nebola. Nevedela som čo robiť. Bola som bez ľudí ktorý mi boli najbližší.

Každý deň tu bola moja rodina, mama a Mason. Aj otec prišiel aby ma videl. Ale bez Any a Mií som nepovedala ani slovo. Ani Lise.

Sedela som v izbe, dívala som sa von oknom. Nezvládla som to. Chcela som byť len chudá. Chcela som byť len taká ako ostatné dievčatá. Čo mám robiť?

Opatrne som vstala a pozrela som sa do širokého a dlhého zrkadla na skrini. Dívala som sa na seba. Videla som dievča. Bolo vysoké, vlasy dlhé tesne pod prsia boli doničené z nedostatku proteínov, pokožka bola sfarbená do šedá a na niektorých miestach obťahovala moje kosti. Ale stále som videla tučné časti na mne ktorých som sa chcela zbaviť. Stále sa tu nachádzali veci ktoré som na sebe nenávidela. Nestála som sama. Vedľa mňa stály dievčatá, ktoré prekypovali dokonalosťou. Naučili ma všetko čo viem. Pomáhajú mi. A sú tu pre mňa aj dnes. Pomáhajú mi chudnúť aj keď som pod prísnym dohľadom a musím všetko jesť.

"Nechala si sa prezradiť, to kvôli tomu chlapcovi, moc si sa rozptyľovala, pozri čo ti spravil! Mellany, toto všetko sa deje iba kvôli nemu!" Ana na mňa kričala. Hnevala sa že som sa nechala takto oklamať a prezradiť. Ale aj mne to bolo ľúto, mala som svoju finálnu váhu. Mala som 44 kíl a merala som 180 centimetrov. Bolo to krásne. Ale teraz vážim už 46. Viem že to budem musieť schudnúť. Ale ako keď som teraz pod dohľadom?

"Prepáč Ana, odteraz ťa budem počúvať..."

"V to dúfam!" zavrčala Ana.

Do izby vošiel Mason aj s ľahkým jedlom čo by nemalo zaťažovať moje brucho. Toľko kalórii na jednom tanieri. Sadol si ku mne. Ráno to bola skúsiť mamina. Nič do mňa nedostala. Teraz je na rade Mason. Čo to nechápete? Mne nič nie je.

"Mellany, musíš niečo zjesť," šepol takmer zúfalo. Začínalo mi ho byť ľúto.

"Ignoruj ho Mellany! Chce aby si bola tučná!"

Ďakujem Ana, máš pravdu. Chce aby som bola len tučná. Mason pri mne sedel asi 20 minút. Po celú dobu som nepovedala ani slovo a dívala som sa von oknom.

Dni ubiehali. Striedali sa u mňa mamina, oco a Mason. Boli u mňa celý čas. Postupom času mi nenechávali žiaden voľný čas pre seba. Ale ja som do úst nedala ani kúsok jedla. A ak áno. Tak len toľko aby som zostala na žive. Zavolali ku mne psychológa. Každý deň, počas dvoch hodín sa so mnou rozprával. Oprava, rozprával sa iba on. Ja som celý čas sedela a dívala sa von oknom.

Ubiehali týždne, prestala som hovoriť úplne. Večer som zaspávala s počutím plaču mojej matky. Bolo mi všetko tak ľúto. Ale všetko sa to dalo zniesť. Všetko mi to prišlo ako nič v porovnaní s tým čo sa dialo nad mojou izbou. Počula som Lisin smiech. Počula som aký sú spolu šťastný. A to ma ubíjalo viac ako nejaké kontroly. Chcela som byť tam kde je teraz Lisa, chcela som byť na jej mieste. Iba pri pomyslení na Williamové meno sa mi spustili slzy. Bola to neopísateľná bolesť. Potrebovala som ju vypustiť, ale ako?

"Potrebuješ to zo seba vypustiť?" ozval sa pri mne jemný hlas. Pozrela som sa tým smerom. Na mojej posteli sedelo krásne chudé dievča. Bolo tak dokonalé aj s tými jazvami na tvári a po celom tele.

"Čo to je?" sadla som si ku nej a jemne som sa dotkla a prešla po jej jazvách.

"To sú moje bolesti, spravíš to a všetko prejde, skús to!" dievča mi do rúk vložilo žiletku.

"Kto si?"

"Som Cat, budem tu s tebou v zlých chvíľach," usmiala sa ako anjel. Za ňou stály Ana a Mia. Teraz mam pri sebe osoby ktoré ma majú radi takú aká som. Opatrne som vstala, odišla som do kúpeľne. Napustila som si vaňu, no nie úplne plnú. Za ruku ma držala Cat. Pozrela som sa na Anu ktorá stála v pozadí.

"To vy ste ju sem poslali?" šepla som úplne potichu a sledovala som Anu.

"Ona ti pomôže..." šepla Ana a vyhrnula si rukáv, mala tam podobnú jazvu aké mala Cat po celom tele. Mia sa bez slova postavila vedľa Any a vyhrnula sukňu zo šiat. Na stehne mala tiež nejaké 3- 4 jazvy. Takže aj oni prežívajú bolesti, tak ako ja.

Stisla som Cat ruku a počas rezania prvej reznej rany som šepla: "Za Williama," Cítila som bolesť. Neporezala som sa hlboko, aby som zomrela, ale ani tenko, aby to nebolelo. Potrebovala som cítiť bolesť. Potrebovala som vnímať len bolesť. Postupne som pokračovala z rezaním... za mamu, za otca, za Masona, za Anu, za Miu, za Lisu, a znova za Williama, potom ďalšia za Williama a ďalšia. On spôsoboval moju bolesť.
Cítila som ako mi steká krv po nohách a nevedomky som pokračovala až kým som sa neutopila vo vlastnej krvi a v slzách.

A.p.: Som tu znova a zas s ďalšou nezáživnou a nudnejšou časťou. Ale aj také treba nie? :D :D 
Čoskoro už bude koniec. Už len pár kapitôl a plánujem tu dopísať ešte jeden špeciál. Uvidíme ako to bude teraz keď sa začína škola. 

Začala som písať nový príbeh. Volá sa "GIRL" takže ak bude mať niekto záujem sa naň pozrieť, budem veľmi rada.    

-Unofficial Princess