L.I.S.A.

8. Kapitola

"Koľko krát ti to musím ešte zopakovať? Bola to iba tvoja bujná fantázia, veď som tam predsa bola! A naozaj si myslíš že by mal niekto záujem o teba? Len sa na seba pozri! Chce sa mi s teba vracať!"
Už od skorého rána som počúvala Anu. Jej výčitky a jej krik, ale ja som sa v duchu usmievala. Tešila som sa zo včerajšieho večera. Ale Anu moja dobrá nálada len hnevala. Kričala na mňa a Mia si to v rohu izby vychutnávala. Obe boli tak nádherné a zároveň tak odlišné. Ana ktorá so mnou nikdy nezdieľala tie isté pocity bola veľmi prísna. Vždy trvala na svojom ale viem že to robila z lásky, vychovávala ma ako malú. Ale Mia sa uberá opačným smerom, nikdy som ju nevidela smutnú alebo nahnevanú. Vždy sa len usmievala a tvárila sa bláznivo. Jedla všetko čo uvidela a nemala strach že by pribrala, pretože bola dobrá v tom čo robila.
Mia a Ana sú moje jediné najlepšie kamarátky, a aj cez ich nálady a všetky ich intrigy si ich musím vážiť, pretože aj oni môžu jedného dňa odísť a ja tu zostanem sama. A samoty sa bojím zo všetkých vecí najviac.

Keď som sa ráno prebudila, William tu už nebol. Ani neviem kedy som sa sem dostala a či vôbec spal tu. Jediné čo ma otravuje stále v mojej hlave je malá spomienka. Ako ma William ukladal do postele, prikryl ma a pohladil po vlasoch. Potom som zacítila len jemný dotyk jeho pier na tých mojich. Viac si už nepamätám. Viem len toľko že to vyzeralo tak skutočne že sa mi nechce veriť že to bol len sen.

Zišla som dole na raňajky. Babka a dedko už boli na nohách od skorého rána. Opatrovali zvieratá a preto v kuchyni bola iba moja mama. Sedela za stolom a čítala si noviny. Dlhé hnedé vlasy ako tie moje má vypnuté vo vlasoch. Do tvári jej svietili jemné lúče svetla z okna. Napriek tomu že na dnes hlásili dážď vôbec to tak nevyzerá. Ale niečo som sa naučila za ten čas strávený vo Veľkej Británii. Aj keď to ráno na dážď nevyzerá, nenechajte sa oklamať, ono pršať bude.

"Ahoj zlatino, počula som od Williama že si chorá, budeš musieť byť na suchároch keď vraciaš," opatrne a bez slova som si k nej sadla za stôl.

"Úprimne, nemám chuť na žiadne jedlo, mohla by som si ísť ľahnúť?"

"Musíš niečo zjesť. Zober si suchý rožok aspoň ruky a utekaj si ľahnúť..."

"Dobre," vzala som suchý rožok a za pohár vody a išla som hore.

Prišla som k oknu a zadívala som sa von. Chalani si vonku dávali kolečká okolo farmy. Závidím im.
Moje brucho je hladné niekoľko dní vkuse. Hádam by nevadilo zjesť trocha toho rožka...

"Má to viac ako 120 kalórií. Pokojne to zjec. Ale nič viac už do úst dnes nedáš! Je ti to jasné?"

"Áno," posadila som sa do postele a začala som pomaly chrumkať rožok. Vychutnávala som si to. Nejedla som strašne dlho. Strašne dlho som vydržala hladovať.

"Chúďa, vidím že sa do toho nejak nútiš..." zasmial sa Mason a William ho nasledoval. Vošli do izby a obaja boli úplne spotený, "ešte ti je moc zle?"

"Bolí ma brucho stále," vzdychla som si. Kiežby mali pravdu a nútila som sa do toho. Ale to nie je pravda. Vychutnávam si každý jeden hryz.

"Tak si oddýchni sestrička," vyzliekol si tričko, prišiel a pohladkal ma po hlave. Usmiala som sa naňho. Je to zlaté akého dobrého brata mám. William si tiež vyzliekol tričko. Tiež je zaujímavé odkiaľ nabral toľko svalov? Jeho chrbát vyzerá úžasne. Nechcem vidieť predok. Asi by som to už nevydržala.

"Ďakujem, vy idete kam?" hrýzla som suchý rožok. Aspoň trocha zasýtim hladné brucho.

"My budeme dole s maminou, niečo si už na prácu nájdeme," zasmial sa a obliekol si tričko, išiel k dverám a keď už bol medzi dverami zakričal na Willa:"Budem dole,"

Williamovy to dlho trvá kým sa prezlečie. Prečo je tak pomalý? Do úst som vložila posledný kus s rožka. Škoda že to už skončilo. William sa otočil ku mne a obliekal si tričko. Ako som predpokladala. Ma pekne vytvarované brucho. No tak Mellany nedívaj sa tam! Mysli na Lisu!

Prišiel ku mne, bez slova mi palcom utrel z pier omrvinky a zjedol ich. Prečo mi to sťažuješ William?

"Včera si zaspala na mne," povedal potichu a sadol si pri mňa na posteľ.

"Ah, áno, prepáč, ak som bola moc ťažká mal si ma zobudiť. Vlastne si ani nepamätám ako som sa dostala sem do postele..."

"Vážne? Takže si nepamätáš nič však?" usmial sa tým jeho mýlim úsmevom.

"Nie vážne nič, prečo? Hovorila som zo sna alebo tak niečo?"

"Áno, niečo si hovorila..." zasmial sa.

"Čo som hovorila?" kľakla som si k nemu bližšie, "no tak, čo to bolo? Bolo to trápne?"

Ani som si to neuvedomila a tvár som mala tak blízko k nemu že keby chcem, pokojne ho môžem pobozkať. Pozrela som sa do jeho očí. Nevydržala som sa do nich dívať s pocitom, že Lisa niekde doma drží hladovku, trénuje pre to aby sa páčila Williamovy a ja som stále tu, len tu vysedávam a nič nerobím. Hneď som sa pomaly odtiahla. Will bol naozaj rýchli, v moment keď som sa odtiahla, chytil moju bradu a slabo mi ju nadvihol. Perami sa približoval k tým mojím. Ale tento raz bozk neprerušila Mia ale Ana.

Ana mohla za všetko, keby niet Ani nie je tu Mia. Vtedy som si to neuvedomovala. Ale Ana mohla za všetko čo sa dialo.
Nejedla som niekoľko dní. A tým že som zjedla iba obyčajný rožok, môj žalúdok to strašne rozdráždilo. Znova som nemohla pobozkať Williama. Rozbehla som sa na toalety a vyvrátila rožok. William bol celý čas so mnou. Doniesol mi vodu. Ale moje telo neprijalo ani tú. Odviezli ma do nemocnice. Ana už nebola naďalej mojím tajomstvom. Už o nej vedela celá rodina. A už nikto sa ku mne nesprával tak ako predtým. V nemocnici som bola viac ako 14 dní. Väčšinu času som prespala. Prišiel aj otec. Obaja plakali celý ten čas čo som tu ležala. Bola tu aj Lisa, Mason tiež, ale William neprišiel ani raz. Nemusela som hádať čo sa stalo. Stačil mi jeden pohľad na Lisinú tvár. Každý deň ma prišla pozrieť. Ale už od prvého dňa čo ma odviezli do nemocnice, už v ten deň som vedela že medzi Williamom aj Lisou sa stalo niečo viac. Niečo čo sa medzi mnou a Williamom nikdy nestane. Aj dnes viem, ako trpko a smutne som sa cítila. Moje srdce bolo rozdrvené na márne kúsky a Lisu som potajme nenávidela. Ale dneska nenávidím iba seba. Prepáč Lisa.

A.p.: Ahooj, som tu znova s ďalšou časťou. Príbeh bude za chvýlu končiť. Už som spomínala že ho mám napísany od začiatku, teraz ho prakticky iba opravujem a upravujem čo zaberá viacej času. A priebežne medzi tým pracujem na niečom novom a čoskoro plánujem aj uverejniť. Dúfam že sa na to pozrieťe. 

-Unofficial Princess