Absurd mistake

KAPITOLA 1

„Super, dnes máme tretiu hodinu voľnú,“ potešila sa Lina, keď sme si vo Veľkej sieni na raňajkách prezerali náš nový rozvrh.

„Aj tento ročník si sa prihlásila na aritmanciu, že?“ spýtala som sa s plnými ústami.

„Hej. Aj na veštenie. Len dúfam, že ho budeme mať znova s Firenzom,“ stiahla si dlhé kučeravé blond vlasy do copu a pustila sa do praženice na jej tanieri.

„Hm, to aj ja. A život a zvyky muklov si si dala tiež?“ spýtala som sa a pritom som hľadala pohľadom Jamesa Pottera. Nikde, som ho však nevidela. Vlastne, nevidela som tu žiadneho siedmaka.

„Áno. Je to strašne zaujímavý predmet!“

„Dobré ráno,“ povedala veselo Sam. Cat sa za ňou unavene vliekla a potom sa hodila na lavičku oproti nám.

„Dobré,“ pozdravili sme s Lin naraz.

„Ako pre koho,“ zamrmlala Catherina.

„Cat, čo sa deje?“ vyzvedala Lin.

„Ále, znova sa rozišla s Bradom,“ mávla rukou Sam. Každej z nás bolo jasné, že do týždňa budú zase spolu.

„Prečo tentokrát?“ vyzvedala ďalej Lina.

„Napomenula som ho, aby sa v svojej práci moc neobzeral po babách a on mi na to povedal, že mu nedôverujem. A tak som rozhodla, že by sme si mali dať pauzu.“

„Zase,“ uškrnula sa Samantha.

„Ozaj, čo hovoríte na novú učiteľku elixírov?“ zmenila som rýchlo tému, aby sa náhodou nepohádali.

„Mne je sympatická,“ povedala Cat. Samantha aj Lin len pokrčili plecami.

„Uvidíme, aká bude na hodinách. Hneď druhú hodinu máme s ňou,“ informovala nás Lina.

„Neviem, prečo, ale podľa mňa je divná,“ priznala som.

„No, veď uvidíme... Cat, Lin, pohnite si, už by sme mali ísť,“ súrila nás Sam.

Cat si zobrala zo sebou jeden ovocný košíček a rýchlym krokom sme opustili Veľkú sieň a zamierili do západnej veže, kde sa nachádza bystrohlavská klubovňa.

Za brnením rytiera sa skrýval vchod, ktorý nám okamžite položil otázku: „Prečo zjedia Číňania viac ako Angličania?“

„No, pretože ich je viac!“ vyhŕkla Sam ako prvá. Dvere sa otvorili a Lina si povzdychla: „Ďalší bod pre Samanthu.“

„Nemohla by si niekedy nechať aj nás? Ty už máš tých bodov habadej,“ sťažovala som sa.

„Ale no tak Esme, je to iba naša hra. A ja predsa nemôžem za to, že som od vás rýchlejšia a hlavne chytrejšia,“ uchetla sa.

Vošli sme do našej izby, kde bola Teodora ešte stále rozvalená v posteli a jej tmavohnedé vlasy boli po celom vankúši.

„A ona nemusí vstávať?“ spýtala som sa nepríjemne. Lina na mňa vrhla vyčítavý pohľad. Sam, ani Cat si to nevšimli. Totiž, jedine Lina vie o tom, ako strašne nemám rada Teodoru. A Lin to nevie vôbec pochopiť, pretože Tea je jej dobrá kamoška. Mne však vadí preto, lebo Teodorina naj kamoška Nicol spáva s Jamesom Potterom! Našťastie Tea ani len netuší o mojej posadnutosti Jamesom.

„Siedmaci majú v stredy prvú hodinu voľnú,“ odpovedala mi Cat, keď nazrela do Teinho rozvrhu.

„Tak to sa majú,“ povzdychla som a nachystala si do tašky cez plece knihy, ktoré budeme dnes potrebovať.

***

V triede čarovania vládol šum. Každý sa chcel podeliť o zážitky z prázdnin so svojimi priateľmi. Bystrohlavčania aj Slizolinčania boli pomiešaní. Už dávno nevládla medzi jednotlivými fakultami nenávisť.

Vedľa mňa si Lina pilníkovala nechty. Sam a Cat sedeli v lavici napravo od nás. Pred nás si akurát sadol Mathias s jeho kamošom Simonom.

„Čau Esme,“ usmial sa Mat otočený k nám. Lina okamžite odložila pilník a zahľadela sa na Simonov chrbát. Lina bola doňho predtým zamilovaná, ale jeho dievčatá vôbec nezaujímajú, pretože má frajerku mukelku. Niektorí mu to neveria a majú podozrenie, že je na chlapcov.

„Ahoj Mat. Kde si bol? Včera som ťa vyčkávala vo vlaku a ty nikde.“

„Sorry. Vážne ma to mrzí, ale pozabudol som sa s chalanmi.“

„Okej,“ povedala som, keď do triedy vošiel profesor Flitwick. Vrava však neutíchla. Väčšinou si ho študenti ani nevšimli. Profesor sa vyštveral na hŕbu kníh, aby na nás videl a zosilneným hlasom zvolal: „Tichóóó!“ Všetky hlavy sa otočili k nemu a on sa spokojne usmial.

„Dobrý deň milý študenti. Vítam vás znova na Rokforte a na hodinách čarovania, ktoré navštevujete už šiesty ročník. Na tejto hodine si prelistujte novú učebnicu a zoznámte sa s tým, čo sa budeme tento rok učiť. Nechcem tu však počuť nikoho rozprávať! Až keď budete mať každý prečítané, čo treba.“

Všetci si s povzdychnutím vybrali učebnicu Všeobecná príručka kúziel, stupeň 6 a začali v nej listovať.

***

Po hodine ma Mat odprevadil do žalárov, kde sa mi o desať minút začne hodina elixírov s Chrabromilom. Lina sa niekde vytratila. Pravdepodobne išla za svojím frajerom Nicolasom.

„Esme?“ oslovil ma, keď sme zastali pred triedou.

„Hmmm?“

„Hneváš sa?“

„Čože? Prečo by som sa mala hnevať?“ nechápala som.

„Za ten včerajšok. Sľúbil som ti, že si sadnem k vám do kupé a neprišiel som.“

„Bože, Mat. Veď ja sa nemám prečo hnevať. Nie som predsa tvoja jediná kamarátka.“

„Jediná nie, ale najlepšia áno,“ povedal a usmial sa.

„Bodaj by som nebola najlepšia! To by si uvidel, keby si si našiel niekoho lepšieho!“ povedala som naoko vážne a Mat sa schuti zasmial.

„Aký bol zvyšok prázdnin? Dlho sme sa nevideli,“ spýtal sa.

„Dlho sme sa nevideli? Veď sme boli naposledy spolu pred dvoma týždňami, keď ste odchádzali na dovolenku.“

„Dva týždne, aká ukrutne dlhá doba,“ uškrnul sa a ja som sa zasmiala. Vtom som však zbadala niečo, čo ma už dlhé roky trápi v mojich najhorších nočných morách. Teina kamarátka Nicol bola doslova nalepená na Jamesovi a bez ostychu si strkali jazyky do úst.

„Esme?“ ozval sa Mathias, ale ja som ho nevnímala.

„Esme?!“ ozval sa znova., tentokrát hlasnejšie a pozrel tam, kde bol môj pohľad zaseknutý.

„Och. Ešte ťa to neprešlo? Vidíš, aký je to blbec, keď sa tu olizuje s hentou.“

„Prestaň, dobre? Je to moja vec.“

„Ako chceš. Sama dobre vieš, aká je to hlúposť, keď si zamilovaná do niekoho ako on.“

„Povedala som, aby si prestal! Všetci by ste s tým mohli prestať!“ rozčúlene som skríkla. Mat sa na mňa prekvapene pozrel a pobral sa na odchod.

„Mat, nechoď prosím,“ požiadala som ho a on sa našťastie vrátil ku mne.

„Prepáč mi to, prosím. Nechcela som na teba kričať. Viem, že si nezaslúžim odpustenie, ale...“ začala som, no Matovo silné objatie ma prerušilo. Rovnako silno som mu objatie opätovala a tvár som si schovala do jeho pevnej hrude.

„Je ti odpustené, moja. Mám ťa rád,“ zamumlal mi do vlasov.

„Aj ja teba.“