KAPITOLA 20

75 8 0
                                    

O dva dni v stredu som si po vyučovaní sadla k bystrohlavskému stolu, aby som sa naobedovala. Baby sa rozprávali o dnešnom metlobalovom zápase medzi Bystrohlavom a Chrabromilom, ktorý sa o necelú hodinu začne. Ja som si rýchlo hádzala parené minibuchtičky s čerešňovou plnkou do úst, aby som sa ešte stihla pred zápasom stretnúť s Jamesom.

O tom, že spolu chodíme vedia už úplne všetci. James je totiž dosť populárny, takže som nemohla čakať nejaké súkromie alebo tak. Stretli sme sa s rôznymi názormi na náš vzťah. Väčšinou nám to prajú. Našli sa však aj takí, ktorí si myslia, že som mrcha a chcem ho kvôli jeho popularite. Takých radšej neriešim. No ale väčšina dievčenskej populácie mi závidi. Vymyšľajú klebety, vrhajú na mňa zabíjacke pohľady a tak...

Najhoršie to však vzala Nicol. Keď nás s Jamesom vidí doslova zúri. Hádam ju to prejde... Určite som si to takto nepredstavovala, ale nie vždy je všetko podľa našich predstáv. Pomaly si začínam zvykať. Stačí mi, že som s Jamesom šťastná a že sa mi konečne splnil môj najtajnejší sen. Moje všetky kamarátky to vzali úplne v pohode a tešia sa spolu so mnou. Som vďačná za to, že ich mám a že sú také úžasné. Mathias neskákal od radosti, keď som mu to oznámila, ale povedal, že mi to praje a že je rád, keď som šťastná.

„Esmeralda! Zase si mimo? Tuším je to horšie ako predtým, keď si o Jamesovi len snívala!“ vybuchla Lina, keď som neodpovedala na jej otázku.

„Ehm, prepáč... Trocha som sa zamyslela, “ ospravedlnila som sa jej a dožula som poslednú buchtičku. „Čo si sa ma to pýtala?“

„Či by si mi nedala opísať esej z aritmencie,“ povedala a bolo vidieť, že sa ešte stále hnevá.

„Samozrejme, vezmi si ju. Mám ju na stolíku v učebnici. Ale nejako si to zmeň, dobre?“

„Dobre, ďakujem,“ povedala s úsmevom. A hnev bol našťastie preč. „Kam sa tak ponáhľaš?“ spýtala sa, keď som dopila svoj tekvicový džús a chystala sa odísť.

„Noo, idem za Jamesom. Chceme sa stretnúť ešte pred zápasom,“ vysvetlila som.

„Aha, tak fajn. Ale nie, že nás začneš zanedbávať!“ pohrozila mi zo smiechom a zakývala Nickovi, ktorý sa blížil k nášmu stolu.

„Ahojte, uvidíme sa na metlobalovom ihrisku,“ rozlúčila som sa s babami a rozbehla sa do izby, aby som si obliekla kabát a šál. Obula som si čižmy a ponáhľala som sa von z hradu. Kráčala som cez školský dvor a mierila som k tribúnam na ihrisku, kde bola malá lavička. James ma na nej už čakal. Bol oblečený v metlobalovom habite chrabromilu a na zemi ležala jeho metla. Potichu som sa k nemu zo zadu prikrádala a naraz som ho objala. Čakala som, že sa zľakne, ale on nič.

„To ti nevyšlo,“ začal sa smiať a posadil si ma na kolená.

„Čo ma prezradilo?“ spýtala som sa prekvapene.

„Tvoja vôňa, cítil som ju už zďaleka,“ pošepol mi a potiahol nosom, aby ovoňal kúsok môjho krku, ktorý neschovával bystrohlavský šál. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa nevšímať si môj zrýchlený tep.

„Prečo si už v habite?“ spýtala som sa, aby som svoju pozornosť odviedla od jeho pier na mojom krku.

„Bol som si ešte zatrénovať... Povedal ti už dnes niekto, že si krásna?“

„Áno, ty si mi to povedal,“ odpovedala som a konečne som si vydýchla, lebo opustil môj krk a pevne ma objal. Niežeby som nechcela, aby to robil, ale všetko to je pre mňa nové.

„Hmm, tak ti to poviem ešte raz. Si krásna,“ povedal s jemným úsmevom a pobozkal ma na líce.

„Ďakujem,“ odvetila som a moju tvár zaplavila horúčava a na lícach sa mi objavil rumenec.

„Si taká zlatá, keď sa červenáš,“ usmial sa a ja som mala picit, že sa ochvíľu roztopím z toľkej nehy a krásy v jeho nádherných očiach.

„Ty si dokonalý, keď sa na mňa tak pozeráš,“ vrátila som mu kompliment.

„Ako sa na teba pozerám?“ spýtal sa vážne.

„Neviem... Tak inak... Iba na mňa sa tak dívaš.“

„To preto, že som ešte nikoho nemal rád tak ako teba.“

„Ani ja som ešte nikoho nemala rada tak ako teba,“ povedala som mu úprimne.

„James! Poď! Už sú tu všetci z tímu a chcú počuť povzbudzujúce slová od svojho kapitána!“ zakričal na Jamesa Fred Weasley, ktorý vyšiel zo šatní.

„Drž mi palce zlatko,“ pobozkal ma James a odišiel do šatní. Pred dverami sa ešte na mňa obzrel a poslal mi vzdušnú pusu.

***

„Tamsin Frapple triafa obruč a získava pre Bystrohlav ďalších 10 bodov!“ kričal piatak Cameron, ktorý komentuje zápas dnes po prvý krát. Zatiaľ mu to veľmi ide. Ovácie sa niesli bystrohlavskou tribúnou, na ktorej som sedela a tešila sa spolu s ostatnými. Tešila som sa z každého jedného bodu. Obom fakultám som fandila rovnako. James zatiaľ len tak zľahka obiehal ihrisko. Vyzerá naozaj dokonalo.

„Fred Weasley sa teraz nebezpečne priblížil k bystrohlavským obručiam. Prehadzovačku hodil Thomasovi
Stanerovi, ktorý strieľa na obruč, no bystrohlavský strážca George Donson ju odráža lakťom!“

Bystrohlavčania radostne kričali.

„Prehadzovačka je znova v rukách Weasleyho. Pripravuje sa strieľať, ale loptu mu ukradol Zacharias Smalt, ktorý letí k chrabromilským obručiam. Smalta teraz obklúčili bystrohlavské odrážačky Amanda a Alison Hastingové! Odrážajú dorážačku, ktorú poslal na Smalta Anthony Ricket. Pripravil sa vystreliť, no z ruky mu ju zobral Weasley. Prehadzuje si prehadzovačku s Carlsonom a naspäť so Stanerom!“

Chrabromilskou tribúnou sa ozývalo povzbudzovanie.

„Weasley sa znova pokúša trafiť obruč a podarilo sa! Chrabromil vedie 110 : 90! Zdá sa, že je Chrabromil aj tento rok v dobrej forme. Bystrohlav však stäle šliape Chrabromilu na päty. Je to naozaj vyrovnaný zápas.“

Ako na zavolanie sa na ihrisku objavila drobná zlatá loptička a krúžila okolo Sammerbyho hlavy.

„Zdá sa, že Sammerby zbadal Zlatú strelu! Letí nízko pri zemi a  rokou sa naťahuje po zlatej loptičke. Ale kde je James Potter?“ spýtal sa Cameron do mikrofónu a ja som zmätene hľadela na oblohu.

Sammerby naháňa Zlatú strelu už šesť minút.

„Sammerby sa blíži! Už ju skoro má!!! POTTER! Potter sa rúti zdola na Sammerbyho,“ Cameron si ide vykričať hrdlo a ja napäto sedím na sedačke a sledujem Jamesove nebezpečné manévre.

„NEUVERITEĽNÉ! Potter ukradol Zlatú strelu Sammerbymu doslova pred nosom! Chrabromil vyhráva dnešný zápas 260: 90!“

Chrabromilčania búrlivo tlieskali a kričali. Slizolin, Bifľomor aj Bystrohlav tlieskal poctivému víťazovi. Celý chrabromilský tím sa rútil na Jamesa. Potľapkávali ho po pleci a tešili sa spolu s fanúšikmi. Jamesov pohľad zablúdil k našim tribúnam. Ihneď ma našiel. Široko sa na mňa usmial a vykročil ku mne. Ja som sa mu vybrala naproti. Predierali sme sa davom, až sme sa nakoniec stretli. Okamžite som mu skočila do náručia.

„Bol si vynikajúci! Som na teba pyšná!“

„Ďakujem zlato. Osprchujem sa a potom ma môžeš poobjímať, lebo som spotený. Dobre?“

„Dobre. Poponáhľaj sa,“ povedala som mu a sadla som si na lavičku, aby som ho počkala. Začala som premýšľať, čo také mu kúpim na narodeniny, ktoré má o dva týždne a tri dni. Túto sobotu pôjdem s babami do Rokvillu a oni mi určite pomôžu niečo vybrať.

Absurd mistakeDonde viven las historias. Descúbrelo ahora