Absurd mistake

KAPITOLA 30

Dnes sme mali slávnostný banket na koniec školského roka. Riaditeľka odovzdala metlobalový pohár Bystrohlavu a školský pohár Chrabromilu. Dnes mám aj narodeniny. Moja oslava bude však až o tri dni, takže darčeky aj blahoželania dostanem až vtedy. Každý sme dostali aj obálku s výsledkami skúšok. S babami sme sa dohodli, že ich otvoríme spolu vo vlaku. A teraz je na to čas.

„Tak, ideme na to?“ spýtala sa Sam nervózne. Ja, Lina, Cat a Sam sme sedeli v kupé vo vlaku domov na letné prázdniny. Tea sedela so svojimi spolužiačkami a spoločne so pravdepodobne užívali poslednú jazdu Rokfortským expresom.

„Poďme,“ odvetila jej Lina nedočkavo. „Tri... Dva... Jedna... Teraz!“ všetky sme otvorili naše obálky s výsledkami zo skúšok a prečítali sme si, ako sme dopadli.

„Tak?“ spýtala som sa ich nedočkavo.

„Mám len jedno Prekonáva očakávania a to z dejín mágie. Inak nám samé Vynikajúce,“ pochválila sa ako prvá Cat.

„Ja mám Prekonáva očakávania z transfigurácie a z aritmancie. Z dejín mágie mám Dostatočnú, to som pobabrala, ale ostatné sú Vynikajúce,“ oznámila nám Lina. Vyzerala byť spokojná.

„Čo ty Sam?“ spýtala sa Cat.

„Ja mám Prekonáva očakávania len z veštenia. Inak všetko Vynikajúce.“

„No a nakoniec ty Esme,“ obrátili sa ku mne a čakali na moje výsledky.

„Prekonáva očakávania zo starobylých rún a elixírov,“ povedala som spokojne. Čakala som, že to bude horšie.

Začali sme sa rozprávať o všetkom, čo sme prežili tento školský rok a cesta za oknami nám rýchlo ubiehala. Posledných pár minút sa nezapájam do konverzácie, ale pozerám von oknom. Myslím na tú udalosť s Jamesom. Som smutná z toho, že som mu verila a on ma tak podviedol. Ale dôležité je, že je to už za mnou. Konečne zmizol z mojej mysle...

„Bude vám prekážať, ak vás nachvíľu opustím?“ spýtala som sa dievčat po niekoľkých ďalších minútach premýšľania.

„Nebude,“ odvetila Sam.

„Ale rady by sme vedeli, kam sa chystáš,“ povedala mi Lina s úškrnom, ktorý mi mal naznačiť, že pokiaľ im to neprezradím, nepustia ma.

„Dohodli sme sa s Matom, že za ním prídem. Sedí totiž sám. Chcel si pospať, ale je to hlavne preto, že Simom a Charlie išli domov už včera,“ vysvetlila som im.

„Aha, môžeš ísť,“ dala mi Lina povolenie so smiechom.

„Uvidíme sa,“ povedala som a vyšla som z kupé. Prechádzala som vlakom a hľadala som Mathiasa, až som ho nakoniec našla v poslednom vagóne.

„Ahoj,“ vošla som dnu a bola som rada, že už nespí.

„Ahoj, Esme! Už som ťa čakal,“ usmial sa na mňa a naznačil mi, aby som si sadla vedľa neho.

„Tak, ako dopadli skúšky?“ spýtala som sa ho hneď, ako som si sadla.

„Dobre. Mám len jednu Dostatočnú a to z veštenia. A potom trikrát Prekonáva očakávania z dejín mágie, elixírov a z transfigurácie.“

„Tak to si sa od minulého roka zlepšil,“ pochválila som ho.

„Viem. A čo ty? Aké máš výsledky?“ vyzvedal.

„Len zo starobylých rún a elixírov mám Prekonáva očakávania.“

„To je skvelé,“ potešil sa. „Inak, všetko najlepšie k narodeninám,“ dodal a podal mi krásnu krvavočervenú ružu, ktorú som si doteraz nevšimla.

„Och, to si nemusel. Darčeky sa dávajú až na mojej narodeninovej párty predsa,“ povedala som a privoňala som si k ruži. „Je nádherná, ďakujem.“

„Viem, že som nemusel, ale chcel som ti spraviť radosť. A toto nie je darček,“ vysvetlil mi a zrazu sa mi zdalo, že je nejaký nervózny.

„Deje sa niečo?“ spýtala som sa.

„Nie... Teda áno. Chcel by som ti niečo povedať.“

„Tak do toho,“ povzbudila som ho.

„No...“ začal, ale nedokončil. Vážne sa mi zahľadel do očí. Dlho nerobil nič, len mi hľadel do očí. Bola som z toho nervózna. Zdalo sa mi, že je príliš blízko. Zrazu sa však ku mne začal pomaly približovať. Akoby mi dával šancu, aby som sa odtiahla. Ale je som sa nechcela odtiahnuť. Chcela som, aby to spravil a nenaťahoval ma. Vtom sa konečne dotkli jeho pery mojich. Chvíľu ich držal len tak, akoby si stále myslel, že sa môžem odtiahnuť. Keď mu došlo, že tak nespravím, začal nimi pohybovať. Pridala som sa k nemu a cítila som, že mi srdce ide vyskočiť z hrude.

Ja som bola taká krava. Po celé roky som mala pri sebe úžasného chlapca a ja som si to neuvedomovala. Myslela som len na toho blbého Pottera, ktorý mi aj tak nakoniec zlomil srdce.

Náš bozk začínal byť náruživejší a vášnivejši. V tej chvíli som si priala, aby sa to nikdy neskončilo. Ja som sa práve zamilovala do svojho najlepšieho kamaráta! My sa práve bozkávame, akoby od toho závisel život.

Po naozaj dlhom a zároveň príliš krátkom čase sme sa od seba odtrhli, aby sme sa nadýchli.
„O tomto snívam od vtedy ako si len pamätám,“ povedal Mat zadychčane a oprel si svoje čelo o moje. Až vtedy som si uvedomila, že mu sedím na nohách.

„Č-čože?“ spýtala som sa zmätene.

„Že som do teba zamilovaný od detstva. Nikdy som nemal frajerku, pretože ty si bola jediná, ktorú som chcel. Ale odvtedy, ako si spoznala Pottera si chcela len jeho. A keďže som chcel, aby si bola šťastná, tak som ti pomohol ho dostať. Môže byť len rád, že keď som sa dozvedel, čo ti spravil, tak neskončil v nemocničnom krídle. Keby tam neboli jeho kamaráti, ktorý nás držali od seba, tak by sme sa pobili a do smrti by ľutoval, že sa ťa dotkol.“

„Počkať, počkať! Mám niekoľko otázok,“ prerušila som ho v rozprávaní.

„Len sa pýtaj,“ povedal pokojne.

„Takže ty si mi pomáhal dostať Jamesa, aj keď si ma chcel ty, len preto, aby som bola šťastná?“

„Áno.“

„No a potom, keď sme sa rozišli, šiel si za ním s cieľom pobiť sa?“

„Áno.“

„Povedz mi, čo by si tým docielil?“

„Asi nič. Ale vtedy som neuvažoval jasne. Chcel som sa mu pomstiť za to, že si sa kvôli nemu trápila.“

„To bolo od teba pekné, ale nerozumné,“ pokarhala som ho.

„Ja viem. Ale teraz už na tom nezáleží. Záležitosť s Jemesom je za nami a ty si konečne voľná. Tak som si povedal, že by som sa mal chopiť príležitosti a dať ti najavo, že si pre mňa vždy bola viac ako kamarátka,“ povedal úprimne.

„Toľko si pre mňa spravil, Mathias. Ty si najlepší človek, akého poznám. Musím sa ti však priznať, že u mňa si bol vždy len ako najlepší kamarát. Až doteraz. V poslednom čase som sa cítila pri tebe neisto. Mala som všetky príznaky zamilovania, ale odmietala som to, lebo som nechcela, aby to bolo jednostranné.“

„Takže teraz je to už obojstranné?“ spýtal sa s úsmevom.

„Myslím, že áno,“ odvetila som.

„Fajn, takže sa ťa pýtam, chceš byť mojím dievčaťom? Mojou frajerkou?“ spýtal sa trošku nervózne.

„Áno!“ odpovedala som šťastne a pevne som ho objala.

Môj najlepší kamarát, moja spriaznená duša, môj chlapec, môj frajer, tým všetkým je pre mňa Mathias Mitchell a zo mňa je vďaka nemu najšťastnejšie dievča.