Absurd mistake

KAPITOLA 15

O mesiac

Dnes odchádzame domov na vianočné prázdniny. Veľmi sa už teším na rodičov. Nikdy som nebola šťastnejšia ako v poslednom období. Mám toho najúžasnejšieho kamaráta, ktorým nie je nik iný ako Mathias. Najúžasnejšie kamarátky, Linu, Sam, Cat, teraz už aj Teu, Ashley a Rose. A konečne mám šancu u Jamesa. Zatiaľ sme len dobrý kamaráti, ale ja si počkám. Len tak ľahko sa určite nevzdám. Ani kvôli Nicol, ktorá na mňa hádže nenávistné pohľady.

Bez rozmyslenia som hádzala všetko svoje oblečenie do kufra zväčšeného zaklínadlom, aby sa mi tam všetko zmestilo.

„To nebuš skladať?“ spýtala sa prekvapene Catherina.

„Načo? Aj tak to doma vyberiem a dám do prania,“ odvetila som a pokračovala vo vyprázdňovaní skrine.

Keď som bola zbalená, vybrala som sa na obed. Baby sa ešte balili, pretože trvali na tom, že uložené to bude lepšie.

„Ahoj Ashley, ahoj Rose,“ pozdravila som ich a prisadla si k nim.

„No čo, Esme? Tešíš sa domov? “ spýtala sa Rose, keď sme dojedli. Dnes sme si všetky tri naložili makovo-čerešňové slíže. A boli také vynikajúce, že sme sa počas jedenia nerozprávali.

„Ani neviete ako veľmi!“

„Ale vieme, aj my sa tak tešíme,“ odvetila Ashley.

„Esme, už sa ti Ashley pochválila, čo sa včera stalo?“ spýtala sa ma Rose, pričom Ashley očervenela a dala si hlavu do dlaní.

„Nie, o ničom neviem,“ povedala som prekvapená z Ashleynej reakcie.

Rose sa ku mne nahla a pošepla mi: „Albus ju včera pobozkal!“

„Pre Merlinovu bradu! To naozaj? Ashley, to je super,“ možno som z toho bola šťastnejšia ako ona.

„Ja viem, ešte stále to predýchavam,“ odpovedala mi s hlavou stále v dlaniach.

„A stretli ste sa odvtedy?“ zaujímala som sa.

„Áno,“ povedala a konečne sa na mňa pozrela. Jej líca zdobil rumenec. Celá žiarila šťastím a zamilovaním. Zaujímalo by ma či taká žiara vychádza aj zo mňa.

„A ako sa k tebe správal?“ vyzvedala som ďalej.

„Povedal mi, že mi to dnes pristane, a že by sme sa mohli cez prázdniny stretnúť. A že si našu včerajšú prechádzku užil.“

„No teda!“ zvolala som, načo sa Rose zasmiala.

„Si mala vidieť mňa, ako som včera skákala od radosti, keď mi to povedala,“ povedala so smiechom. „A čo ty s Jamesom?“ spýtala sa ma. „Vidím, že jemu to ide pomalšie.“

„Včera sme mali spoločne starostlivosť o zázračné tvory a po hodine sme sa spolu vracali do hradu. Rozprávali sme sa o Vianociach a tak,“ povedala som im.

„Tak to je super. Stretnete sa cez prázdniny?“ chcela vedieť Ashley.

„Nie, na ničom sme sa nedohodli. Rose, ty s Jamesom určite budeš, že?“

„Áno, slávime Vianoce vždy spolu. Neboj, ak by sa na teba pýtal, tak ti to poviem. Kde vy vlastne bývate?“

„V Dartforde.“

„Hmm, to nie je ďaleko,“ povedala Rose s úškrnom.

„Dievčatá, ak ste dojedli, tak prosím nevykecávajte pri stole,“ upozornila nás profesorka Gillová.

„Prepáčte, pani profesorka. Už odchádzame,“ povedala som a radšej sme sa postavili a odišli. Ja som si ešte rýchlo zobrala z misky s ovocím jablko.