Absurd mistake

KAPITOLA 9

Pozerali sme na svoje odrazy v obrovskom zrkadle. Päť krásnych dievčat pripravených na večierok.

Lina mala na sebe žuvačkovoružovú dolly sukňu, biely čipkovaný korzet, biele pančuchy a strieborné balerínky. Vlasy má v drdole, z ktorého jej padá zopár kučier.

Catherina a Samantha vyzerajú takmer navlas rovnako. Jediným rozdielom sú ich vlasy. Cat si svoje blond vlasy nechala rozpustené a Sam si svoje hnedé vlasy zopla do vysokého copu. Obe majú na sebe prekrásne čierne trblietavé šaty bez ramienok, čierne pančuchy a čierne lodičky. Očné zuby majú pomocou jednoduchého kúzla zašpicatené, aby bol ich kostým upírskych dvojčat dokonalý.

Teodora je naozaj stelesnením víly. Má na sebe nádherné biele šaty s volánikmi a čipkou a k tomu jej ladia zlaté doplnky a lodičky. Rovné tmavovohnedé vlasy jej padajú na plecia.

A nakoniec som tu ja. Myslím, že z nás všetkých je môj kostým najvyzývavejší. Mám oblečené čierne kožené šaty s krátkym rukávom, ktoré mi siahajú len do polky stehien. Nemám žiadne pančuchy, len čierne lodičky s remienkami okolo členkov. Line trvalo celé dva dni, kým ma naučila na nich chodiť bez toho, aby som zakopla. V rozpustených vlasoch mám čelenku s mačacími ušami a krk mi zdobí obyčajný čierny chooker.

„Merlin, nikdy som si neuvedomila, aké sme všetky krásne," ozvala sa Lina ako prvá.

„No, myslím, že je najvyšší čas ísť," skonštatovala Tea, a tak sme sa posledný krát pozreli na seba v zrkadle a potom sme rýchlo opustili izbu.

Veľká sieň vyzerala byť omnoho väčšia ako bežne. Všetky stoly boli po krajoch siene preplnené kopou vynikajúceho jedla. Nad nami sa vznášali vyrezávané tekvice, sviečky a papierové netopiere.

Prišli sme akurát včas. Na malé provizórne pódium, kde bola rozložená školská kapela, vyšla pani riaditeľka.

„Prosím o pozornosť!" povedala do mikrofónu a razom všetci stíchli. „S radosťou vás milí naši študenti a profesori vítam na našom každoročnom halloweenskom večierku. Pripomínam, že študenti prvého až piateho ročníka musia byť do dvadsiatejprvej hodiny večer na svojich izbách. Vedúci fakúlt to skontrolujú," sieňou sa rozľahlo frflanie mladších, ale McGonagalová pokračovala. „Ešte jedna dôležitá informácia, ktorá vás určite poteší. Zajtrajšie vyučovanie je zrušené," všetci sa radovali a tlieskali. „Prajem teda príjemnú zábavu. Hudba hraj!" zakončila riaditeľka svoj príhovor.

Školská kapela začala hrať a všetci sa tešili z toho, že zajtra budeme mať voľný deň.

„Tak zatiaľ ahoj, ja idem pohľadať Nicka," povedala Lina a už jej nebolo. Tea, Sam aj Cat sa už stihli niekam vypariť.

Pri jednom zo stolov som zbadala stáť Ashley, tak som si to namierila k nej.

„Ahoj Esme," usmiala sa, keď ma uvidela prichádzať.

„Ahoj Ashley, ako sa ti darí? Inak, naozaj prekrásny kostým. Takmer som ťa nespoznala. Si naozaj krásna, tie šaty ti pristanú."

„Mám sa dobre. Ďakujem pekne," usmiala sa a pozrela na svoj kostým pirátky, ktorý jej rozhodne pridával na rokoch.

„A čo Albus?" spýtala som sa so žmurknutím.

„Ehm, no... Všetko sme si vysvetlili a teraz sme kamaráti, ale mám pocit, že sa mu páčim," pošepla mi.

„Vážne? Tak to je skvelé, držím palce. Myslím... Ashley, Albus zrejme mieri k tebe," oznámila som jej a ona vyvalila oči a rýchlo si začala uhládzať vlasy, no čom som sa zasmiala.

„Ahojte. Ash, zatancuješ si so mnou?" spýtal sa jej nervózne.

„Rada. Zatiaľ sa maj Esme," pozrela s úsmevom na mňa a prijala jeho ruku.

Spoločne odišli medzi tancujúce páry a ja som zostala sama. S povzdychnutím som sa obrátila k stolu s občerstvením. Do čistého pohára som si naliala tekvicový džús, ktorý som hltavo vypila. Ani som si neuvedomila ako som vysmädla. Oprela som sa o stôl a sledovala zabávajúcich sa ľudí. Očami som hľadala baby, ale zrazu sa pri mne niekto zastavil.

Chlapec v kostýme nejakého superhrdinu. Zdal sa mi povedomý, ale nemohla som prísť na to, kto to je.

„Ahoj Esmeralda, " pozdravil ma so širokým úsmevon. Takže on ma zrejme pozná...

„A-ahoj... Poznáme sa?" spýtala som sa zvedavo. A preklínala som sa za to zakoktanie.

„Trochu. Zatancuješ si?" podal mi ruku a ja som ju ochotne prijala.

Spoločne sme sa vybrali medzi tancujúcich. Keď sme našli dostatočné miesto na pohyb, zastali sme. Kapela akurát hrala nejakú modernú pomalú baladu.
Neznámy mi položil ruky na boky a ja som mu tie svoje dala na plecia. Začali sme sa pomaly pohybovať v rytme hudby. Bolo zjavné, že ani jeden z nás nie je dobrý tanečník.

Po niekoľkých minútach príjemného ticha som sa ozvala: „Kto si?"

On sa iba uškrnul a povedal: „Nespoznávaš ma?"

„Nie," odvetila som.

„Dnes ti to veľmi pristane, Esmeralda. Čudujem sa, že som si skôr nevšimol, aká si krásna," pošepol mi do ucha, pričom sa ho takmer dotýkal perami. Cítila som jeho dych na svojej horúcej pokožke.

„Ehm... Ďakujem, " tak znela moja inteligentná odpoveď.

Ja asi vážne neviem, čo chcem. Myslela som si, že som zamilovaná do Jamesa Pottera a teraz mi tu ide srdce vyskočiť z hrude kvôli chlapcovi, ktorého identitu ani nepoznám.

Po niekoľkých nekonečných minútach tancovania a usmievania sa som začala rozmýšľať koľko piesní sme už spolu pretancovali. Vtom sa pri nás zastavilo nejaké dievča v neurčitom kostýme, ktorý pozostával z minišiat a tony mejkapu na tvári.

Po pár sekundách som ju spoznala. Nicol. Jamesova... Vlastne ani neviem čo. Kamarátka? To ťažko. Ona asi ani nedokáže byť kamarátka s chlapcom. Frajerka? Nie. To by už vedel celý Rokfort. Kamarátka s výhodami? Áno, tak by sa to dalo nazvať.

„Ó, James! Ako rada ťa vidím. Povedal ti už niekto, že v tom kostýme vyzeráš úžasne? Nie? Esmeralda ti ho ešte nepochválila?" vychrlila zo seba Nicol a ja som vyvaľovala oči na neznámeho, ktorý vlastne nie je neznámy. Je to sám James Sirius Potter!

„Nicol, nevšimla si si, že si nás vyrušila?" odvetil jej James nepríjemným tónom.

„Och, to ma mrzí!" povedala preafektovane. „Ja som však prišla za Esmeraldou."

„Za... Za mnou?" vyvalila som svoje oči ešte viac.

„Áno, za tebou moja. Poď pôjdeme sa porozprávať niekam do súkromia. Musíme si niečo vysvetliť," povedala s falošným úsmevom, chytila ma za ruku a ťahala preč od môjho spoločníka.

Vyšli sme z Veľkej siene a zastali pred ňou. Nicol sa na mňa sladko usmiala a spustila, to čo mala na srdci.

„Neviem, o čo sa pokúšaš Esmeralda, ale James je môj. Mala som pocit, že to všetci vedia, ale ako vidím teba táto informácia obišla. Takže si neželám, aby si ho ešte niekedy žiadala o tanec..."

„Ale..."

„Neprerušuj ma prosím! Nechcem ťa už nikdy viac pri ňom vidieť. Myslíš si, že sa mu páčiš? Nikdy! Si len obyčajná chudera!" kričala až tak, že prskala.

„Prepáč Nicol, trochu som sa zamyslela. Čo si mi to chcela povedať?" spýtala som sa s úškrnom.

„Ty krava! Čo si o sebe myslíš?!" zúrila.

„Že som oveľa inteligentnejšia ako ty, pretože som sa nikdy neznížila k niečomu takémuto. A že ma hľadajú kamarátky. Tak ma prosím ospravedlň z tvojej milej spoločnosti," usmiala som sa na ňu a rýchlo som so smiechom vošla do Veľkej siene. Určite by som sa rada pozerala na jej červenú tvár tesne pred zrejmým výbuchom, ale radšej sa ušetrím toľkej zlosti.