Absurd mistake

KAPITOLA 29

Tak, a je to tu. Je pondelok 18. júna a dnes sa začína skúškové obdobie. Dneska budeme mať teoretickú časť z dejín mágie a aritmancie a praktickú časť z čarovania a transfigurácie.

Najviac sa bojím skúšky z dejín mágie. Binnsové hodiny som väčšinou prespala, ale tak aspoň z esejí, ktoré sme mali vždy na úlohu, si niečo pamätám.

Všetci šiestaci sme sedeli vo veľkej miestnosti každý v jednej lavici s cudzím profesorom vpredu. Rozdával nám testy z dejín mágie a protipodvodové pierka.

Keď profesor odštartoval náš test, otočila som papier, ktorý pozostával z tridsiatich otázok. Pustila som sa do ich riešenia a na moje prekvapenie som vedela odpovede na veľkú väčšinu otázok.

Test z aritmancie tiež nebol ťažký. Praktickú časť z čarovania som mala hotovú ako prvá a na praktickej skúške z transfigurácie som sa dvakrát sekla, ale nemalo by to skončiť až tak zle. Takže zatiaľ som na tom dobre a zo skúšok mám dobrý pocit.

***

O týždeň v piatok sme mali konečne za sebou aj poslednú skúšku z obrany proti čiernej mágii. Výsledky budú podľa mňa celkom dobré. Dostaneme ich o týždeň v posledný deň tohto školského roka. Najlepšie na tom všetkom je, že celý tento týždeň sa neučíme.

„Čo budeme robiť?“ spýtala sa nás Lina so šťastným výrazom na tvári.

„Mohli by sme si ísť sadnúť na školský dvor pod nejaký strom a konečne si naplánovať letné prázdniny,“ navrhla Samantha.

„Dobrý nápad,“ pochválila som ju a tak sme sa vybrali na školský dvor plný študentov. Sadli sme si pod rozkonárenú jabloň, aby nám tienila pred silným slnkom.

„Takže, aké všetky spoločné aktivity navrhujete na leto?“ spýtala sa Cat.

„No, takže určite narodeninovú párty pre Esme na začiatku prázdnin a v auguste pre teba Cat,“ povedala Lina.

„Och, áno. Skoro by som zabudla na moje narodeniny. Len vás prosím, aby to nebola zase taká obrovská párty ako minulý rok. Polovicu ľudí som tam ani nepoznala. Tento rok si prajem len naozaj blízkych ľudí. A to ste vy, Tea a Mathias. Možno ešte Ashley a Rose. To je všetko,“ vysvetlila som im.

„No, dobre. A čo ty Cat? Máš nejaké výhrady na tvoju vlaňajšiu narodeninovú oslavu?“ spýtala sa jej Lina, ktorá rada organizuje rôzne akcie.

„Myslím, že nie. Možno tiež trošku menej ľudí, ale zas aby ich nebolo ani málo,“ odpovedala Catherina.

„Dobre, takže dve oslavy narodenín. Ešte čo?“ pýtala sa ďalej Sam.

„Čo tak stanovačka?“ navrhla som.

„Výborný nápad. Na kedy si ju dáme?“ pochválila ma Lina.

„Neviem, my ideme druhý júlový týždeň na dovolenku,“ oznámila nám Samantha.

„Fajn, a vy dve idete kedy na dovolenky?“ spýtala sa Catheriny a mňa a zatiaľ si vytiahla drobný kalendár a začala si to zapisovať.

„Ja idem posledný prázdninový týždeň. Tento rok ideme s Mitchellovcami,“ oznámila som.

„Tak to musí byť Mathias rád, že idete spolu na dovolenku,“ poznamenala Cat.

„Aj ja som rada,“ odvetila som jej.

„No a my ideme rovnako ako Sam,“ odpovedala Cat Line.

„Dobre, takže prvý augustový víkend by mal vyhovovať nám všetkým. Píšem tam stanovačku. Ešte niečo vám napadá?“ pýtala sa ďalej.

„No, podľa mňa to stačí. Budeme mať určite každá z nás vlastné aktivity s rodinou a tak. Veď hocikedy si môžme napísať a len tak sa stretnúť na zmrzline. Čo vy na to?“ navrhla som.

„Máš pravdu... Skvelý nápad... Tak to bude najlepšie,“ súhlasili všetky tri.

„A kde je vlastne Tea?“ spýtala som sa.

„Oni majú ešte teraz skúšku. Ale určite bude s nami súhlasiť.“

„To hej.“

„Viete si predstaviť, že na ďalší rok už nebude s nami na izbe?“ povedala nahlas Cat to, čo nás trápilo všetky.

„Nie nevieme. Ale nemyslime na to a užívajme si voľné dni,“ vyhlásila Lina. S radosťou sme ju poslúchli. Ľahli sme si do trávy a len tak sme sa rozprávali o všeličom možnom. Neskôr sa k nám pridala aj Tea, ktorá súhlasila so všetkými našimi letnými aktivitami.

„Zdravím dámy!“ pozdravil nás veselo Mat, ktorý nám prekážal v opaľovaní, pretože zatienil slnko. „Čo vy na to, keby som uniesol našu Esmeraldu?“

„Len si ju ber,“ zasmiali sa baby.

„To si s vami vybavím,“ vyplazila som im jazyk a vstala som. Mat ma chytil za ruku a vybral sa so mnou cez trávnik. „Tak, potrebuješ niečo?“ bola som nervózna z toho, že ma ešte stále držal za ruku. Nikdy predtým mi to, ale nevadilo.

„Rád by som sa s tebou tiež porozprával. Tak, aký máš pocit zo skúšok?“

„Celkom dobrý a ty?“

„Tiež,“ odpovedal. „A ako sa máš?“

„Mám sa výborne. Už sa teším na prázdniny a je super, že sa už neučíme. Čo ty?“

„Rovnako. Veľmi sa teším na našu dovolenku.“

„To aj ja. Budeme spolu takmer celé prázdniny,“ skonštatovala som.

„Inak by som to nechcel. Ani si neviem predstaviť, že by sme boli dlho od seba,“ venoval mi úprimný úsmev.

„To ani ja. Bohvie ako to bude, keď skončíme siedmy ročník.“

„To hej. Ale sme susedia, takže by to nemal byť problém.“

„Dúfam, že máš pravdu,“ zamrmlala som a zastala som pred Zakázaným lesom.

„Čo sa deje?“ spýtal sa s obavami.

„Neviem. Nechápem prečo sa pri tebe teraz nedokážem uvoľniť. Pri tebe som sa vždy uvoľnila, ale teraz mi to nejde,“ vysvetlila som mu a on sa na mňa len skúmavo pozeral. Má naozaj krásne oči... Vtom na objal. Proste ma len objal, ale moje telo úplne stuhlo a srdce mi takmer prestalo biť. Po niekoľkých nekonečných sekundách som sa skutočne uvoľnila. Objala som ho rukami okolo krku a schovala som si tvár do jeho hrude, ktorú tak dôverne poznám.

„Lepšie?“ pošepol mi do ucha a ja som sa zachvela.

„Lepšie.“