Prišla som pred obecák ,Lukáš už tam bol.
"Ahoj tak čo kde ideme?"
"Ja neviem, tam kde budeš chcieť ty"
Pozeral sa celý čas do zeme. Prišla som bližšie a sadla si k nemu na lavičku,pozrela som sa lepšie, mal tam malý monokel.
"Na čo pozeráš?"
"Ja? na nič..."
"Mám nápad"
Ztrhol si šatku z krka a dal mi ju cez oči.Najpv som sa zlakla ale mala som pocit že by som sa nemala čoho báť.Išli sme po ceste,netušila som kde sme,počula som len:šum malého potoka,a cítila som vôňu kvetov.....
"Peľ !"zkríkla som.
"A?"
"Som naň alergická...."
"Čo sa stane?"
"Začnú mi slzieť oči..A budem vizerať blbo"
"Ja mám monokel a ty budeš vyzerať blbo?"povedal povzbudivo.
"Sme tu"v tom mi strhol šatku z očí.
Videla som trošku rozmazane kvôli tomu peľu,ale potom sa to zlepšilo.Zbadala som veľkú stodolu a pri nej sa vo výbehu pásli kone pomyslela som si :"Toto bude trapas na koni som sedela naposledy keď som mala 6". A pozrela som sa zúfalo na Lukáša ktorý sa stále usmieval.Prišli sme k nejakému dievčaťu a Lukáš sa s ňou začal rozprávať:
"Čau Maťa!"
"Čau Lukáš,dlho si tu nebol,ako sa máš?"
Pozrela som sa na Lukáš,zareagoval.
"Ou.. prepáč Sandra to je Martina, Martina Sandra"
Martina sa usmiala a podala mi ruku,spravila som to isté.
"Idete na kone?"
"Ano.."
Padla mi sánka,koní som sa totiž bála,od vtedy ako som z neho ako šesť ročná padla a zlomila si ruku, to bude trapás.....Martina vošla do stajne a za uzdu držala dva kone. Jednu uzdu podala Lukášovy a druhú mne. Chytila som ju akože sa ich nebojím ale vo vnútri som sa fakt bála!Čo keď spadnem,čo keď sa mi niečo stane ? Lukáš sa začne aj s Martinou smiať to bude trapas.Lukáš sa zase rozprával s Martinou:
"Môžme ísť aj ďalej? " a žmurkol na ňu!
"Samozrejme" Martina mu žmurknutie opätovala,nechcela som to znovu zažiť nechcela som aby ma zase niekto odkopol kvôli niekomu úplne inému. Lukáš nasadol a pozrel sa na mňa:
"Tak ideš? Alebo tu budeš len stáť?"
"Jasné že idem" v hrdle som mala veľkú hrču bála som sa ho. Môj kôň bol ale celkom pekný,bol celý biely,obrátila som sa na Martinu:
"Ako sa volá?"
"Bonie"
Pozrela som sa tomu koňovy do očí a potichu som sa s ním začala rozprávať:
"Počúvaj ma Bonie,ak ma zhodíš tak ma už v živote neuvidíš! Budem mŕtva..."
Bonie začala kívať hlavou ako keby ma rozumela, možno kone niesu také hlúpe ako som si myslela.Nasadla som,hlava sa mi zakrútila ale stále som sedela ako prilepená.Pozrela som sa na Lukáša:
"Tak ideme ?"
Lukáš sa usmial a prikívol.Jazdili sme asi hodinu a strašne ma z klusania bolel zadok,ale pri tom jazdení som cítila pocit voľnosti už viem prečo Natt tak kone zbožňuje a chcela by pri nich stráviť celé leto......
Zostúpila som z koňa a vošla do stajne. Bonie som dala do boxu kde bolo napísané: "BONIE" tak mi to došlo nie?Veď niesom blondína.
