Na druhý deň som čakala s Majkou na vlakovej stanici na chalanou a aj na Mareka,akurát išiel vlak a z vlaku vystúpilo veľa ľudí, ale spoznala som iba jedného..... Erika.
"Skry ma !"
"Čo sa stalo?" nechápala Majka.
"Nič ale poďme prosím..."
"Už idú, veď počkaj chvílu.."
"Tak im podma na proti prosím len tu nesedme"
"Keď ťa to urobí šťastnou...."
Zdrapila som Majku za rukáv a začala som utekať,Erik si ma našťastie nevšimol.
"Čaute"
"Ahojte"
"Prečo sme museli utekať?" spýtala sa Majka.
"To ti vysvetlím potom, podma na ihrysko na kofolu" obrátila som sa k ostatným.
"Tak dobre"
Išli sme sa ihrysko a objednali sme si sedela som tvárou smerom k Lukášovy. Lukáš išiel o chvílu na WC. Keď som o chvílu cítila zase nejaké ruky na mojich očiach ktoré hovorili ako vždy to isté:
"Hádaj kto som?"
"Nápovedu poprosím"
"Som pekný,milý,a páčim sa ti a to najlepšie chodíme spolu..."
Hneď som skrýkla:
"Lukáš!"
A chcela som ho objať až na to že to nebol Lukáš.....
"Čo aký Lukáš veď JA, ERIK!!!"
"Erik? " všetci na mňa pozreli divným pohľadom.
V tom momente mi moja ruka pristala na jeho pravom líci. Bola som na neho veľmi nahnevaná a v tej najhoršej chvíli prišiel Lukáš.
"A ty si ? " spýtal sa a pozrel sa na mňa.
"No to je Erik, môj bívalí" ako som to povedala pozrela som sa otráveným pohľadom na Erika.
"Aký bývalí prosím ťa " nevzdal sa Erik.
"Dal si mi kopačky nepamätáš? "
Erik bol chvílu ticho ale začal hovoriť zase Lukáš :
"A čo tu robíš? "
"Prišiel som po ňu" a ukázal smerom na mňa..
"Ale ja NIKDE NEJDEM !!!"
"Ona nikde s tebou ísť nechce tak ju nechaj !" ozvali sa ostatný.
V tom prišlo nejaké dievča aj s kafolou, Šimon sa s ňou začal rozprávať:
"Ešte stále tu makáš ? "
"Ako ešte stále však letná brigáda nie ? "
"Jáj"
Odkašlala som si a pozrela na Majku tá to pochopila, a postavila sa a začala ma predstavovať:
"Evička toto je Sandra, Sandra toto je Evička."
"Ahoj" povedali sme naraz a v kútiku duše som dúfala že nebude taká odporná ako Martina....