Uvedomila som si že stále sedím na zemi, ale aj to že stále mám strach že sa Niklson vráti a prejde ma tento raz pre zmenu kamiónom ...
"Mali by sme ju zobrať k Rebeke a Benjaminovy" povedala Paulínka a usmiala sa na mňa.
"To myslíš vážne?"
"Áno..."
"Tak poďme! " rozkázala som a zdvihla sa zo zeme.
Šli sme všetkými možnými uličkami až kým sme neprišli k lesu. Paulínka vsúpila do lesa ako prvá, za ňou Majka a nakoniec ja so Sebastiánom. No asi po desiatich metroch som s potkla o kameň a pri mojej nešikovnosti som jadla rovno na ostrú palicu.
"Do kelu" povedala som a v tom mi z rany začala tiecť krv.
Paulínka, Majka a Sebastián sa na mňa pozreli. A Majka rýchlosťou blesku prišla ku mne a k môjmu kolnu z ktorého tiekla krv. No Paulínka ju hneď zdrapila a odyšla s ňou na druhý koniec lesa. Priklonil sa ku mne Sebastián.
"Musíš jej prepáčiť, je upírkou len od začiatku leta. Ešte si nezvykla. "
"Aha.... A čo ty ?"
"No niesom upír dlho ale keď hrávaš futbal musíš si zviknúť na jedno rozbité koleno..."
"Jáj.... Prepáč ale neviem čo mám povedať som ešte trošku v šoku. Nikdy by ma nenapadlo že by mi Majka niekedy chcela ublížiť."
"Ona nechcela. Len to proste nezvláda...."
"Aha.... A čo potom jete ?" opýtala som sa s obavami.
"Neboj sa niesme taký upíri ako v TWILIGHTe, nemáme žiadnu dietu, ale Rebeka a Benjamín nás naučili odolať. Ale ja som odolával asi pol roka. "
"Ale z tochto čo si povedal mi vyšlo len jedno.... Že nejete vôbec nič."
"Tak to nieje pijeme krv. Ľudskú krv ale nie priamo zo žili."
"Stále nechápem..."
"Pijeme z krvných donzerv"
"Aha.... Ale..."
"Asi tuším na čo narázaš, nieje to to isté ako zo žili ale uhasí to smäd. Ale nieje to to isté ako zo žili. Niektorý upíri si ani neuvedomia koľko ľudských obetí padne len preto lebo si myslia že iná cesta nieje. Ale je! "
"Aha... Takže to mám chápať tak že Majka si ešte nezvykla?"
"Nie zvykla si na krvné konzervy ale... keď zacíti krv proste je to niekto úplne iný!"
"Chápem... Myslím že chápem ."
"Takže... Nič jej nevyčítaj nemôže za to... Je to proste jej upíry inštinkt ... Ale ona to zvládne... dúfam"
"Okey... Poďme!" rozkázala som al keď som sa skúsila postaviť proste to nešlo.
"Nie,nie takto to nepôjde!" povedal,zdvihol ma a vyhodil si ma na svoj chrbát.
"Drž sa!"
"Čo?" no keď som hodovorila Sebastián už bežal cez les .Nebol to taký obyčajný beh, bol taký priam by som povedala že upírsky. Držala som sa pevne a celý čas som bola ticho, až mi to bolo divné. Mala som veľký strach. A keď som sa pozrela na Sebastiána ktorý sa práve otočil a pohľady sa nám stretli, vedela som že sa nemám čaho báť. O pár minút sme už stáli pri nejakej malej chalúpke, a ja som zoskočila zo Sebastiánovho chrbta, ale nbol to najleší nápad. Padla som rovno na zadok. Ale Sebastián sa na mňa pozrel a podal mi ruku, a zaklopal na chalupu.O niekoľko sekúnd už stála v dverách Rebeka.
