Zobudila som sa v mojej posteli u starkej. Pozrela som sa na budík ktorý mi darovala Paulínka na moje šestnáste narodeniny pretože som v kuse meškávala do školy . Bolo presne 9:30. Vstala som a vybrala som sa do kuchyne pretože som mala príšerní hlad. Otvorila som chladničku, no a vôbec nič v nej nebolo. Iba mlieko a nejaké biele jogurty pre starkého, išla som teda do obývačky. Otvorila som dvere. Na gauči spal Sebastián a na jednom kresle Paulínka a na druhom Majka. Čo ich tak vyčerpalo? Paulínka o takomto čase vždy už pozerala TV, Majka by bola na tréningu a Sebastián už mal byť dávno hore a behať po celej dedine ako vždy. Čo sa vlastne včera stalo??? Sebastián otvoril oči a keď ma uvidel sa mu na tvári vyčaril úsmev .
„Dobré ráno“ poprial mi.
„Dobré“ povedala som a úsmev som mu opätovala.
„Čo sa včera stalo?“ spýtala som sa. Sebastián pokrčil čelom. Až po chvíli povedal:
„Čože ? Ty si na nič nepamätáš? Vôbec na nič ? Čo si pamätáš ako posledné?“
„Na Niklsona, povedal mi že ma chce zabiť pre pomstu ale nič viac , čo sa stalo po tom ? Kde je Niklson ?“
„Sandra Niklson už nieje, už ti nič nehrozí, a už ani nikdy nebude to ti sľubujem.“povedal a usmial sa .
„Naozaj? Je po ňom? A čo Rebeka ? Hnevá sa ?“
„Rebeka sa rozhodla navždy aj s Benjamínom odísť z tvojho života, ako posledné povedala: „Mala pravdu jej mama je Andrea a nie ja“ a odišla“
„Čože ? Ja som to nechcela! Prečo ?“
„Čo jačíš spím nevidíš ?“ povedala Majka.
„Veď hej“ zamumlala som a obrátila sa na Sebastiána.
„Tak čo sa vlastne včera stalo?“
„Sandra, nebolo to včera, spala si 2 dni. Mysleli sme si že to nezabralo, všetko sa zbehlo tak rýchlo a prepáč mi to ! Prepáč mi všetko!“ povedal Sebastián a objal ma.
„Čo sa tu deje??? Spala som akože 2 dni? Čo? A čo ti mám prepáčiť?“ nechápala som.
V tom vstala Paulínka.
„Sandra, poznáš môj svet Sebastiánov svet a Majkin svet.“
„No áno. A čo je na tom zlé?“
„Sandra naša škola je zdravotná pamätáš si predsa na tvoj sen. Vždy si chcela zachraňovať ľudské životy nie?“
„Áno... A čo s tým?“
„Majka chcela byť profesionálna futbalistka, Sebastián chcel byť tiež doktor. Majkin sen sa rozplynul vtedy keď sa stala upírkou, môj, Sebastiánov tiež keď sme sa stali upírmi. Stále ti to nedochádza?“
„Bohužiaľ nie.“
„ Môj sen a Sebastiánov sa rozplynul preto lebo KRV! Na operačnom stole by sme tých pacientov vysali. Majka BUM!!! Nejaké zranenie pretnutie žili, iba jedna malá chrasta by ju odhalila. Tvoj sen sa teraz bohužiaľ rozplynul . Sandra si upírka, je mi to ľúto! Zomrela by si ! On musel! Odpusť mu!“
„Ja som upírka? Čože? Čo, čo , čo sa stalo?!“
„Padla si, buchla si si hlavu o skalu, a skoro si vykrvácala. Sebastián zabil Niklsona, a premenil ťa!“
„Som upírka? Nemôžem tomu uveriť!“ povedala som.
Zaškvŕkalo mi v bruchu.
„Som mega hladná!“
