Sebi sa ku mne naho a pozrel sa mi do očí a povedal :
"Ani si nevieš predstaviť aký som šťastný že si v poriadku!"
"No... hej som... Len ma trošku bolí hlava a ruka."
"Ruka?" povedal doktor a prišiel ku mne.
Ruku som mala totálne napuchnutú a strašne ma bolela. Lekár mi s ňou začal kívať a potom len povedal :
"Je zlomená..."
Čo??? pomyslela som si ako to že mám zlomenú ruku a oni si to nevšimli??? Toto sú čo za doktori? A ako strávim zvyšok leta? V sádre.....Tak toto bude fakt super leto...
"Dáme ti to do sádry." povedala odyšiel.
O chvílu prišla sestra do mojej izby aj s vozíkom. To akože ja neviem chodiť ? povedala som si a skúsila sa postaviť no hneď ako som to skúsila som sa musela chytiť druhej postele. Sestrička prišla ku mne aj s vozíkom.
"Neboj sa nohy máš len unavené a na to tu máme toto" povedala a ukázala na vozík.
"Tak dobre" povedala som poslušne a sadla som si do vozíka.
Sestrička chytila rúčky a v tom k nej prišiel Sebastián a niečo jej povedal, no nepočula som čo . Sestrička len pokývala hlavou a uhla od vozíka. Bolo mi to divné že sa vyhýba svojej práci. NO potm tie dve rúčky chytil Sebi a cítila som sa ako v siedmom neby. Išli sme dlhou chodbou keď sme zastali pri nehakých dverách a vošli sme do nich. Tam už čakal doktor. Sadla som si na kreslo a doktor zobral sádru ktorú mi nakickal na ruku. Vyzeralo to strašne. Doktor bol totiž asi 62 ročný dedo ktorý ani len dobre nevidí . Potom ma Sebi znovu odviezol vo vozíčku na izbu. Ľahla som si do postele a zaspala. Sníval s ami zvláštny sen:
Stála som pred kolajnicami a v ruke stláčala nejaký papier zrejme na rozlúčku kde bolo napísané:
"Milá mami a tati. Vždy som Vás oboch mala rada. Ale ja už to nezvládam, a preto odchádzam. Ešte sa stretneme sľubujem . Ale už len tam hore... A čo sa týka Sebastiána odkážte mu že som ho vždy milovala a vždy aj bude. Veľmi Vám ďakujem za všetko čo ste pre mňa urobili a za vašu lásku.... Vaša jedniná dcéra Sandra..."
V tom som sa pozrela na hodinky a povedala:
"Ten vlak mešká!!!"
V tom som sa pozrela smerom dole vlak sa pomali ale isto blížil. Rampy padli dole. A oproti mne cez koľajnice stál Sebi. Kričal po mne vety ktorým dosť nechápala. Boli to vety tipu : Prepáč to ona! Ona ma pobozkala ! Prisahám...
No ja som len povedala: "Neverím!!! Aj tak to nieje len kvôli tebe. Majka sa so mnou nerozpráva, Paulínka už ani len nevie ako sa volám , Lukáš ma nenávidí ..... Stačí ti to ?" povedala som a pozrela som sa na prichádzajúci vlak. Po pár sekundách som skočila!!! NORMÁLNE SOM SKOČILA POD TEN VLAK !!!
Vôbec som tomu snu nechápala... Čo to bol za sen? Chcel mi niečo povedať? Ale sa mám báť že sa to naozaj stane ? Prebudila som sa celá spotená a ako hovorí mamina "bolel ma celý človek" pozrela som sa moju zdravú ruku stále mi ju Sebi držal. Akoby ma strážil. Môj mobil začal zvoniť zvučkou :
"The Big, Big Bang
The reason I'm alive
Where all the stars collide
In this universe inside
The Big, Big Bang
The Big, Big Bang
The Big, Big Bang"
Zdvihla som so slovami: Prosím?
Nejaký tajný hlas hovoril len : Tak že sa mi to nepodarilo. Bohužial si ešte na žive...
Veľmi ma to vyviedlo z mieri... Je niekto kto ma chce zabiť ? " Kto je tam?"
No hlas nepovedal nič len ma zrušil. Zľakla som sa, mohol to byť hocikto napríklad:
Do našej školy nastúpilo nové dievča od začiatku mi nebola sympatická tak som sa s ňou nebavila ale ani Paulínke. A keď sme sa s ňou nebavili my dve tak automaticky... NIK....Myslím že sme jej tak trochu strpčili život u nás na strednej bola iba pol roka. Vydržala iba pol roka. Raz som bola u nás v škole na wc. Počula som ako z jednej kabínky počuť plač. Prišla som k nej a bola tam ona. Sedela tam Sofia celá uplakaná. Prišla som k nej a spýtala sa jej čo sa stalo , no ona do mňa iba nakričala:
„To všetko je iba tvoja vina!!!“ a utiekla a na druhý deň už v škole nebola ani na ďalší a oni na ďalší...
Alebo by to mohol byť ten chalan z Béčky čo keď sme boli na výlete mi vyznal lásku... Ale ja som bola šťasne zadaná za Erika. Tak som ale nemusela byť taká hnustná. Vinadala som mu totiž že je to spychpat, a Erik ho aj zbil a ten chaln chodil ešte 2 týždne potom s monoklom...
Nič viac ma nenapadá. Kto by to mohol byť ? A prečo by ma chcel zabiť?
Sebi sa na mňa pozrel s privretými očami(spal) a obímol ma a vtedy to prišlo. Pomali sa naklonil. A bolo to ! Bobozkal ma ! Ale fakt neviem ako to pôjde ďalej keď za tri dni odchádzam. Alebo? Nie zabudla som musím. Mám totiž už zakúpenú miestenku na vlak na ten deň. A ja som si myslela že si to budem užívať. Že si budem užívať posledných pár dní. Musím si to zhrnúť:
Pondelok: Párty+podvod.
Utorok: Rande so Sebim, pád z koňa.
Streda: Ležanie v nemocnici .
A zajtra ? To netiším čo tu budem celé tie dni robiť. Pomali mi klipkali oči a ja som zase zaspávala. A zase sa mi sníval sen no neviem či ho mám zaradiť medzi tie dobré alebo zlé. Pretože v tom sne mi bolo celkom fájn. Až na tú moju smrť:
„Išla som na kofolu s Majkou, Paulínkou a stretli sme cestou aj Sebastiána tak sme ho pozvali. Bolo to fajn. Až na to čo sa stalo potom.... Išla som ako retard skákať na trampolínu. Išiel aj Sebi a Paulínka zostala sedieť spolu s Majkou. So Sebim sme skákali. Bolo to ako keď som bola malá a milovala som skákanie na trampolíne. No v tom sa to stalo Sebi vyskočil a ako dopadol stal sa z neho nejaký muž v maske ktorý držal pištol namierenú na mňa. Skríkla som :
„Kto ste ?“ no muž povedal len :
„Dobrú noc Sandra ti praje Niklson ...“ a visteril.
Ke´d som sa zobudila skríkla som na celú izbu:
„Niklson!!!“
„Kto?“ pozrel na mňa Sebi.
„Ale nik...“
„Zlý sen ?“
„Sen??? To bola nočná mora!!!“
„Neboj sa už si v poriadku...“
Zatiaľ... pomyslela som si . Niklson musí to byť on! Ale kto to je ? Kto je Niklson?
