Paulínka povedala že sa niekoľko dní zdrží,a to bolo jednoduché keďže starká má privát.... O niekoľko dní sme sa s babami a s chalanmi dohodli že pojdeme stanovať to dopadne som si pomyslela hneď keď som to počula z Majkiních úst.....
"Takže dneska o 18:30 pri chatke?"
"Pri chatke?" pozrela Martinka na mňa pohladom akoby sa niečoho na tom mieste bála,a všetci zároveň na ňu pozreli.
"Čo sa deje ? "pozrla som sa na ostatných.
"No vieš raz sa tam...."
"Martina ticho! Sú to kecy, nestraší tam !!"
"Čo tam straší?" povedala som a vybuchla som do smiechu.Všetci na mňa pozreli váždnym pohľadom.
"Fakt? Fakt tam straší?"
"Haha sranda nie?"všetci vybuchli do smiechu....
"OKEY tak o pol pred chatou."
S babami sme sa dohodli že o 18tej ešte pojdeme von. S Paulínkou sme išli od nás o 17:50. Keď sme prišli na dohodnuté miesto tak sme si spolu s Paulínkou sadli na lavičku.O chvílu sme videli ako už ide Martinka,Evička a Majka.
"Okey, sme všetky?" spýtala sa Majka.
"No.... hej" odpovedala som na otázku.
"Pôjdeme cez les je to bližšie...."
"Tak dobre... a chalani donesú ten stan?"
"Dúfam že hej,aj tak keby niečo Robo pôjde po kľúče veď tú chatu vlastní jeho starký"
"Vlastnil si chcela povedať!" pridala sa Martina.
"Áno.. poznáme tí exekútori" povedala som a začala som sa aj s Paulínkou rehotať.Lenže to vyzeralo tak že sa to ostatným babám nezdalo vtipné.
"Nie... On sa obesil pri chatke "
"A vy tam chcete stanovať hej ? "
"Veď keď bude pršať tak pojdeme do vnútra brnknem Robovy nech pre istotu zobere kľúče."
"Tak dobre ale už poďme..."
"Veď už.......Chvílu buďte ticho... Idem volať"
"Veď dobre..."
Majka volala asi 5min. s Robom a ešte aj obvolala ostatných, a potom sme sa vybrali cez les....
"Počuli ste to ? " povedala Martina bojazlivým hlasom.." A schladilo sa .."
"Martina nebuď strachoput.......A asi sa schladilo keď sme v lese."
"Veď dobre ale..... a zase, vy to nepočujete ?"
"A čo asi?"
"To pukanie!" s kríkla som naraz s Paulínkou a Martinou.
Majka zastala a asi minútu bolo ticho....
"Aj tak stále nič nepočujem.."
"No veď tak pohni" skríkli sme na ňu všetky.
"Ale,ale,ale .."
"Ale?"
"To nejde!"
"Čo nejde?"
"Neviem sa pohnúť?"
"Čo? Si robíš srandu ? "
"NIE!!"
"Baby..." ozvala sa Paulínka.
"TICHO!" skríkli sme na ňu ostatné.
"Ale.."
"Paulínka ticho prosím snažím sa premýšlať!"
"ALE!!"
"Paula tak čo je také váždne?"
"Že sme všetky v tomto poondiatom potápacom bahne!"
"KDE?" pozreli sme na ňu nechápavajúco.
"Pozrite sa pod nohy!"
Všetky sme sklonili hlavu a všetky sme mali blato už po kolená.....Nič iné ma nenapadlo len kričať:
"Ááááá pomóóóc my tu umreme! OMG som ešte moc mladá !!!! Pomóóc!!!!!!"
Vtom som zacítila ako mi na líci pristála Majkina ruka.
"Spamätaj sa ty trúba! Musíš si zachovať chladnú hlavu okey?"
"Tak dobre"
Vtom akolo nás išiel nejaký chalan vyzeral na 17 a mal oblečené sivé tielko značky ADIDAS a kraťasi tej istej značky,mal peken vypracované svaly na rukách a vyzeralo to že práve má obdobie čo beháva cez lesy.....V tom podal ruku Majke potm podal ruky aj ostatným a mne ako poslednej pozrela som sa mu do očí,boli modré ako nebo v ten deň.
"Pre boha vy neviete čítať?"
"ČO?" spýtala sa Majka.
"Ďakujem by mi postačilo."
"Tak ďakujem " povedala som a usmiala som sa, úsmev mi opätoval a potm sme na seba asi minútu stále pozerali.
"Hmm...." odkašlala si MAJKA,"Ako si to myslel že ja neviem čítať."
Prešiel asi 5m. a ukázal na tabuľu kde bolo niečo ako "Zákaz vstupu, ponárajúce bahno..."
"Kde ste sa vybrali?"
"Čo ťa do toho?" povedala MAJKA.
Obrátila som sa k MAJKE:
"Ty ho poznáš?"
"Nie... A?"
"No vieš mali by sme mu byť vďačné, veď nás zachránil..."
"Bruneta má pravdu narozdiel od blondínky..."
"Volám sa Sandra ty si ? "
"Ja sa volám Sebastián"
"Teším ma,toto je Majka,Evka,Paulínka a Martina.."
"Okey... (povedal ostatným a obrátil sa ku mne) ešte sa uvidíme?"
"No hádam hej..." a usmiala som sa na neho.....
Potom sme išli druhým smerom ako ON....Až sme prišli k chate chalani tam už boli a bol už aj rozložení stan....
