Keď som sa prebudila bolo presne 8:55. Pozrela som sa okolo seba. Na tej posteli vedľa mňa ležal Sebi. Zrejme bol unavený.... A to čo som videla ma prekvapilo. Práve vstúpila do izby Paulínka s Majkou. Hneď sa rozbehli k mojej posteli a objali ma . Sebi sa hneď zobudil so slovami:
"Nespím... Ja ju strážim.. Niklson nepríde!!!"
Majka sa na Sebiho škaredo pozrela. A ako vie vlastne o Niklsonovy? Tak som sa ho spýtala:
" Kto je Niklson?"
Sebastán sa zakoktal: "Nik...povedal som Niklson? Myslel som...."
"Koho si myslel?"
"Nechajme to tak!"
"No dobre..." povedala som ale ako vedel o Niklsonovy? Veď som mu o ňom nevravela. O chvílu prišiel do izby doktor:
"Sandra sa už prebudila?"
"Áno.. Pred chvílou som vtala."
"Tak dobre... Mám pre Vás dobrú správu. Dneska Vás prepustíme."
"To je super !" vykríkli sme všetci naraz.
Keď doktor odyšiel, postavila som sa na nohy. Už som mohla konečne chodiť po vlastných. Vyvážať sa na vozíku bola otrava... Vyšli sme z nemocnice. Tam už stáli starkí s ich autom. Zobrali nás všetkých do LT. Keď som prišla k starkej , chcela som ísť hneď von, ale starká namietala:
"No nie nie nie!!! Musíš odychovať!"
"Ale nie starká, už som sa naležala dosť!"
"No tak choď ale Paulínka a všetci týto pôjdu s tebou dobre?"
"A kto iný?"
Starká túto poslenú vetu nepočula. A odyšla z kuchyne. Vyšla som pred starkej dom kde ma už čakali Majka,Paulínka a Sebi. Išli sme na ihrysko. No cestou tam boli všetci na mňa taký ako keby som kráve prežila Klinickú smrť alebo vstala z mŕtvych. Zastala som:
"Tak dobre prestante s tým divadlom! Kto je ten Niklson?"
"Kto je kto?" povedala Majka svojím úžastným hereckým výkonom.
"Sebastán!!!...." skríkla som "Ešte raz sa pýtam kto je Niklson?"
"Ja neviem o čom hovoríš" povedal, prišla som k nemu bližšie.
"Spoznám keď klameš.... Kto je Niklson?"
Sebastián a všetci ostatný boli ticho.
"Tak dobre!" povedala som a otočila som sa na päte a šla smerom domov.
"Je to pre tvoje dobro!" skríkol na mňa Sebi!
"Čím menej vieš tým je to lepšie !" povedala Majka.
"Je to pre tvoju ochranu!" pridala sa k ním Paulínka.
To ma zastavilo. Už aj Paulínka?
"Viem sa obrániť sama!" skríkla som.
V tú istú sekundu som chcela ísť späť no Sebi bol predomnou.
"Ako si to urobil? Ešte pred 5sekundami si stál 20 mestov za mnou a teraz si tu!!!"
"Neviem čo tým myslíš."
"Super Sebastián prezradil si sa!" povedal Majka a prišla ku mne a ku Sebastiánovy v zlomku sekndy , a vlepila Sebastiánovy!!!
"Tak dosť!" prišla tým istým tempom Paulínka a vlepila im obom.
"Máme ju ochrániť a nie sa prezradiť! Sme to riadne posrali!"
"ČO??? Vy máte nejakú rýchlostnú školu?"
"Nie, čím menej vieš tým je to lepšie!" povedali naraz.
"Vy nieste normálny!" povedala som a otočila sa na druhú stranu. Hneď sa predomnou zjavila Paulínka:
"Pozri do teraz som bola milá!"
"A už nebudeš ? " pozrela som sa na ňu s obavami.
"Čím menej toho..."
Nenechala som ju dopovedať a povedala som za ňu:
"Áno... čím menej toho viem tým je to lepšie,bezpečnejšie!"
"Ale poviete mi aspoň kto je Niklson?" povedala som zvedavo ibaže som už vedela aká bude odpoveť.
"Čím menej toho vieš tým je to lepšie."
"Kto som že ma chce Niklson zabiť? Však som len obyčajné dievča z BAčky ktoré má rodičov, najlepšiu kamarátku, priateľa, priateľov, záľuby , sny .... Tak prečo práve ja ?“
„No vieš s tými rodičmi to nieje až taká pravda...“ povedala Paulínka .
„Ako to myslíš? Čo je s mojimi rodičmi???“
"No vieš....Oni to niesu tak úplne tvoji rodičia..." povedala Majka.
"Čo? ČO? A ešte raz ČO??? Vy si myslíte že som adoptovaná?"
"No vieš.... My si to nemyslíme je to pravda." slová ktoré vyšli teraz z Paulínkiných úst my spôsobili bolesť, takú že celých 17rokov mi klamali všetci ale úplne všetci. Začala som plakať a utakať so slovami:
"Nechajte ma napokoji!"
Obzrela som sa dozadu. Neboli tam, ale potom čo som sa v zlomku sekundy pozrela zase dopredu všetci traja stáli pred mnou....
"Sandra nemôžeš sa túlať len tak sama keď tu behá Niklson!" povedal Sebastián a objal ma.
"Ako to robíte???" spýtala som sa po niekoľkých minútach strávených v jeho objatí.
"Zapamätaj si! Čím menej toho vieš tým je to lepšie." povedala Paulínka...
"Tak mi aspoň povedzte od kiaľ viete že som adoptovaná!"
"To by sme ti museli povedať celú legendu" povedal Sebastián a v tom momente mu Majkina ruka pristála na jeho líci.
"Zabudol si ? Čím menej toho bude vedieť tým to bude lepšie!"
"A čo ak nakoniec umrie vieš veľmi dobre že ju milujem a nechcem ju stratiť!" povedal Sebastián a ďalej sa o mne rozprávali ako keby som tam nebola:
"Ale Banjamín povedal : "Nikdy jej nepovedzte pravdu o nás nebude to chápať!" Tak preto jej nemáme nič povedať....."
"Benjamín???" spýtala som sa aby si uvedomyli že tam som!
"Ups...." povedal Majka a dala si ruku cez ústa.
"No super ešte jej niečo povedzte. Ešte jej povedzte kto je Niklson, prečo ju chce zabiť, kto je Benjamín a ešte nezabudnite na Rebeku."
"No super..." povedali Majka a Sebi naraz.
"Ešte jej povedz kto sú jej rodičia a bude to úplne ideálne..." povedala Majka s veľkou štipkou irónie.
"KTO SÚ MOJI RODIČIA???" povedala som, keď som si poutierala slzy.
"No predsa... Rebe..." nestihol to dopovedať už mu Majka s Paulínkou zakrívali ústa.
"Kto? Prosím ľudia povedzte mi to, ak mi nechcete povedať kto sú moji rodičia tak mi aspoň povedzte prečo ma opustili ak to viete, alebo mi aspoň povedzte tú legendu..."
"No super, si spokojný v ďaka tebe vie o legende..." povedala Majka a pozrela sa na Sebiho.
"Prečo je tá legenda taká tajná keď mi o nej nechcete povedať?"
"Vôbec nieje tajná len o nej vedia len ..." zase sa to stalo. Zase som skoro zo Sebastiána niečo vytiahla ale hneď ako mi to chcel povedať mu Paulínkina a Majkina ruka pristála na ústach.
"Super tak mi aspoň povedzte kto ste vy!"
Všetci traja sa pozreli na seba a nakoniec prikívli a naraz mi povedali :
"Sandra my sme upíri... "
