Biela ľalia

XXV.

Blížil sa koniec mojej zmeny a ja som sa už nevedela dočkať, ako sa po dlhej dobe pôjdem zabaviť. S Domenicou sme boli dohodnuté, že sa stretneme pred kuchyňou hneď po práci. A tak som po práci neváhala ani chvíľu a bežala som pred kuchyňu, kde už na mňa čakala Domenica.

„Tak čo? Pripravená sa ísť baviť?" Spýtala sa Domenica a pokrútila bokmi a snažila sa pri tom tváriť najviac sexy. Zasmiala som sa.

„Pripravená som, ale nemyslím si, že v služobnej uniforme niekoho zbalíš," odvetila som so smiechom. Domenica mi vyplazila jazyk a uškrnula sa.

„Ja nepotrebujem mať luxusné šaty aby po mne muži leteli. Mne stačí moje sexy telo," odpovedala s vážnou tvárou, no potom sa začala smiať. Domenica bola zábavná baba s ktorou som rada trávila čas.

„Si krásna, to vieme všetci," pritakala som jej a spoločne sme odišli do hotelového klubu.

Klub bol plný ľudí. Doslova praskal vo švíkoch ako bol natrepaný. Dovnútra sme sa dostali ako personál, takže sme nemuseli platiť vstupné. Predierali sme sa cez tancujúcich hostí až kým sme sa nedostali k baru.

„Dnes to tu roztočíme!" zvýskla Domenica priamo do môjho ucha, až som sykla od bolesti. Domenica si to však nevšimla, pretože bola celá hrr do zábavy. Ja som nebola úplne naladená na zábavu, no prekonala som sa.

„Aspoň na jeden deň normálne žiť," pomyslela som si a zdvihla som pohár naplnený rumom.

„Na dnešný deň a na pretancovanú noc," zahlásila Domenica a štrngli sme si.

„Na naše priateľstvo," odvetila som a kopla som rum do seba. Rum je na Kube v podstate lacnejší ako voda, preto sme to s Domenicou plnohodnotne využili.

Po pár drinkoch sme boli už relatívne dobre naladené. A preto nám neprekážalo tancovať s neznámymi chalanmi v strede parketu.

„Bavíš sa?" Zahučala na mňa pripitá Domenica keď sme sa opäť našli na parkete plnom ľudí.

„Neskutočne! A ty?" Odpovedala som celá natešená. Tancovala som s mladým chalanom, nejakým turistom. Bol neskutočne príťažlivý. Jeho krásne tmavé kučery mu spadali až skoro na plecia a o jeho úsmeve ani nevravím.

„Bodaj by tento večer nikdy neskončil!" Zvýskla Domenica, ktorá sa tiež vrtela pri nejakom chalanovi. V tomto okamihu som bola šťastná. Užívala som si život ako už dlho nie. Nemusela som premýšľať nad Ivanom a tým, čo k nemu stále cítim. Na chvíľu som mohla zabudnúť na svoj život, na všetko zlé a sústrediť sa len na pekných chlapcov, rum a Domenicu.

Keď sme sa po dlhšej dobe opäť dostali k baru, pozrela som na hodiny a posmutnela som.

„O chvíľu už budeme musieť ísť, Dome. Aby sme vôbec vstali," povedala som skormútene. Domenica sa na mňa otočila s úsmevom a mne bolo jasné, že vypila viacej ako vládala.

„Ale ja nemôžem ešte ísť," zamrmlala a hodila do seba ďalší rum.

„Ale o 4 hodiny už musíme byť opäť v práci," vysvetľovala som jej. No Domenica si dala ruky na uši a pokývala hlavou.

„Ja ťa nepočúvam! Budeme tu a budeme piť a baviť sa až do rána!" kričala Domenica a smiala sa pritom. Vzdychla som.

„Tak dobre. Ešte chvíľu tu zostaneme," ustúpila som a Domenica mi nadšene podala drink.

„Tak do dna." Odvetila a obe sme do seba vliali ďalší alkohol.

„Ale, ale. Mám pocit, že slečny sa nejako rozbehli," odvetil niekto za mojím chrbtom. Hovoril po anglicky, takže zrejme to bol turista. Otočila som sa.