4
,,Hej, čo tak párty ?!"
Skríkla do telefónu July tak hlasno, akoby bola na reproduktore a Joan to donútilo odtiahnut ho od svojho ucha.
,,My chodíme na párty ?"
,,Veď to je to ! Že nie. Nie je čas na zmenu ?",,Nie, myslím, že nie," odpovedala jej a napravila si okuliare.
,,Bože, Joan, si ako taký suchár."
,,Veď ty máš sucháre rada."
,,Veď preto mám rada teba. Lebo si suchár."
,,A predpokladám, že ty máš byť moja čokoláda."
,,A nie som ?"
,,Odpovedaj si sama."
,,Keďže som, o ôsmej som u teba, dovi dopo, žena," povedala a zložila. Keby to neurobila, počula by obrovské fučanie zo strany jej najlepšiej kamarátky.
Pozrela na hodiny. Sedem hodín. A ako pozná July, nebude ani sedem a vletí do jej izby.
A tak sa aj stalo. Nebolo ani sedem a ona celá ofučaná od vetra roztvorila tak prudko dvere, až zhodila veľkú lampu. Nebolo čas ani na smiech. Zľakla sa tak, že hodila ospravedlňujúci pohľad smerom k Joan a začala zdvíhať lampu.
,,Prečo chodíš vždy skoro ?" Spýtala sa jej, pozerajúc na lampu.
,,Lepšie neskoro ako nikdy."
Joan hodila na ňu nechápavý pohľad. Predsa neprišla neskoro..
,,Oh, chcela som povedať že lepšie skoro ako nikdy, ale tá lapma ma úplne vypla. Rovnako, ako ja som vypla ju."
Joan sa zasmiala. A dosmiala sa, keď jej pohľad zachytil niečo, čo držala July v ruke.
,,Hej, Jul, povedz, že to nie je ako z filmu. Že jednoducho príde kamarátka hlavnej hrdinky s vecami, šminkami a premení ju na niekoho iného a všetci budú z nej paf."
July sa zasmiala a hodila sa na posteľ vedľa nej.
,,Neviem robiť zázraky, Joan."
,,Čo si tým chcela povedať ?" spýtala sa jej dotknuto.
,,Ježiši, prepáč," prudko sa posadila a dotkla sa jej.
,,Ja som to nemyslela tak ako to vyznelo. Vieš, že ani ja sama sa bohvieako nemaľujem, takže nemôžeš odo mňa čakať nič veľkolepé."
A veruže veľkolepé to bolo. Ak by Joan prišla na párty sama, nikto by ju nespoznal. Ale kedže sa vedľa nej držala July, spoznali ju hneď. Všetci sa ňu pozerali.
Všetci boli jednoducho hotoví.,,No, kamoška, normálne žiarlim. Všetken pohľad si si nechala pre seba."
Joan sa usmiala nesmelím úsmevom. Ani nevie či sa jej tie pohľady páčia alebo nie.
,,Idem pre pitie, budeš tu alebo ideš so mnou ?"
Čo najďalej od týchto pohľadov.
,,Idem s tebou," povedala a July prikývla. Chytila ju za ruku a viedla do kuchyne, rovno za alkoholom.
Všade ľudia.
Úplne.
Dokonca jeden visel na veľkom lustry. Buď je chalan chudší viac, ako sa zdá alebo luster silnejší ako sa zdá.Dokonca sa poniektorí oblievali studenou vodou.
Mokré bolo hádam všetko.,,Zdravím, cudzinka, si tu sama?"
Usmial sa na ňu chalan a oprel sa o stenu. Keby nemala v sebe alkohol, možno, len možno, by aj pokrútila hlavou.
,,Vážne Dereck ? Cudzinka ?"
Nechápavo na ňu pozrel.
,,Joan, som Joan. Tvoja spolužiačka."
Chudák.. Ten ani nevedel či sa smiať alebo dívať sa nachápavo ďalej na ňu.
,,Ideš si zatancovať ?" spýtal sa a poškriabal sa na zátylku.
,,Ty ma žiadaš o tanec ? Ty ? Páni !"
Pripito sa zasmiala.
,,Oblečenie a šminky vážne robia človeka."
Dereck tam stále stál, mierne zmätene, mierne nedočkavo.
,,Jasné, že idem !"
Skríkla veselo, chytila ho za ruku a viedla na parket.
,,No, očividne aj alkohol robí človeka," zamrmlal si pre seba a začal tancovať.
Zakaždým, keď sa jej chcel dotknúť, nedarilo sa mu. Bola ako šialená. Pohadzovala rukami hlava nehlava a užívala si to akoby mala posledných pár sekúnd života. Ani nevedel či sa mu to páči alebo nie. Stál vedľa nej ako mátoha a hýbal sa aby sa nepovedalo.
Zrazu ho niekto od nej odsunul.
,,Ukážem ti ako na to, Dereck," povedal mu dotýčný, Dereck prekvapený nepovedal nič.
Akonáhle ho od Joan odohnal, chytil zozadu, na čo jej telo reagovalo. Stuhlo komplet celé.
,,Pokoj, Jo. Tancuj ďalej," pošepkal jej do ucha.
Ibaže stále stuhnuto stála.
Už vôbec si nepripadala opitá.
Možno viac živá ako inokedy.
Ani nevnímala hudbu.
Iba jeho.
Jeho vôňu.
Jeho ruky na svojich bokoch.
Jeho teplo.
Jeho výšku.Keď videl, že nemá ani zďaleka k tomu, aby sa pohla, rukami začal pohybovať tak, aby tancovala.
Teplo z jeho rúk jej zalievalo celé vnútro.A to natoľko, že ju naplo a rozutekala sa preč, čo najďalej od neho a čo najbližšie von.
,,No, Blake, si ukážkový," zasmial sa jeho kamarát Dereck a potľapkal ho po ramene.
,,Idem za ňou, vidíme sa neskôr."
Blake ho však zastavil a bez slova išiel za ňou.
742 slov/
YOU ARE READING
Blbec Blake
Teen Fiction,,Preboha, Blake, prečo si mu vrazil ?!" Keby som mohla, vrazila by som mu rovnakú, akú vrazil tomu chudákovi chlapcovi. ,,Dotýkal sa ťa," povedal a mykol plecom. ,,Ježiši, nemôže vraziť zakaždým každému, kto sa ma dotkne !" •||Vieš, občas, čo si...