,,Čo sa s tebou deje ?" spýtala sa jej July. Joan mykla plecom a naďalej sa hrabala v jedle.
,,Som tvoja najlepšia kamarátka, vidím, keď sa s tebou niečo deje."
Joan sa jej pozrela do očí.
,,Ide o Blakea.."
July položila vidličku mimo taniera a oprela si bradu o ruku.
,,Si zamilovaná ?"
Len mykla plecom a začala sa hrať so zemiakovou kašou.
,,Naozaj neviem. To, ako sa ku mne chová.. Je to neskutočné. Hreje ma to pri srdci. Niečo sa vo mne deje, naozaj. Avšak, neviem, či som zamilovaná alebo sa mi jednoducho páči to, čo pre mňa robí a chová sa ku mne."
July ju v tichosti počúvala.
,,Ešte si zabudla povedať to, ako sa na teba díva."
Joan po jej slovách zdvihla hlavu k nej.
,,Akoby si bola jediná na svete alebo akoby si bola posledné jedlo na zemi. Tak dôvorne, láskyplne, milo, priateľksky. Vždy mu zmäkne výraz. A mne samotnej sa z toho tisne srdce."
Joan sa jemne usmiala a spomenula si na večer s Blakeom. Tak, ako sa s nim vtedy cítila, sa necítila ani pri Zackovi, do ktorého je šialene zamilovaná. Alebo už dávno nie ?
,,Zack sa tak na teba nepozerá, Joan. Hlavne, nevolá ťa takými milými prezývkami."
Vzdychla, postavila sa a chytila plný tanier do rúk. Položila ho na kuchynskú linku a potom sa otočila ku svojej najlepšej kamarátke.
,,Sú to najlepší kamaráti, nemôžem byť zamilovaná do oboch."
July sa zasmiala.
,,Zack a zamilovaný ? Jedine tak do seba, Joan, preboha."
Znova sa zasmiala a pokrútila hlavou.
,,Nikdy predtým si ťa nevšímal. Povedal ti niekedy niečo normálne ? Nemyslím kompliment, ten magor sa tým živý. Myslím niečo múdre, významné, napríklad niečo ohľadom vás."
Joan od nej odvrátila zrak a mlčala.
,,Myslela som si. Jasné, že nie."
Odpila si z vody a tiež sa postavila s tanierom.
,,Povedal, že nerád myslí dopredu, chce to nechať tak, nech to ide samo."
July jej podala prázdny tanier a ona ho od nej zobrala.
,,Jasné. Ako inak. Vôbec si ťa nenamotáva," povedala ironicky.
,,Ktovie, o čo mu ide."
Joan sa chcela ozvať, ale akonáhle započula zvuk motorky, ústa zatvorila a všimla si, ako sa July široko usmiala.
,,Princ na motorke," povedala a rozbehla sa na chodbu, rovno k malému oknu, aby sa pozrela na Blakea. Joan ju hneď následovala a postavila sa za ňu.
,,Poviem ti, ženská, byť tebou, držím sa ho zubami nechtami."
Joan sledovala ako zosadol z motorky, zložil si prilbu a upravil si čierne, dlhšie vlasy. Sledovala jeho dlhú postavu, čierne oblečenie a tetovania na krku.
Zrazu pocítila roj motýlikov a silnú, túžobnú náklonnosť voči nemu.
,,Bež za nim. Normálne počujem ako ti búši srdce."
Obe sa na seba usmiali a skôr ako Blake stihol vykročiť, rozrazila dvere a rozbehla sa za nim. Mal čo robiť, aby ju udržal a neprekotili sa rovno na jeho motorku.
,,Páni, príšerka, mám pocit, že si jedno šťastné dieťa," povedal a zasmial sa. Skôr ako znova stihol niečo povedať, mal v pláne ju pozvať na prevezenie, chcel ju dokonca učiť jazdiť, ale ona sa vrhla na jeho pery a on, keby si nesadol spolu s ňou na motorku, naozaj by na ňu padli. Úplne mu po tom bozku zlyhali nohy.
YOU ARE READING
Blbec Blake
Teen Fiction,,Preboha, Blake, prečo si mu vrazil ?!" Keby som mohla, vrazila by som mu rovnakú, akú vrazil tomu chudákovi chlapcovi. ,,Dotýkal sa ťa," povedal a mykol plecom. ,,Ježiši, nemôže vraziť zakaždým každému, kto sa ma dotkne !" •||Vieš, občas, čo si...