Blbec Blake

"O čo stávka, Blake ?"

Blake

,,Kamoš !" zakričal na mňa Zack. Ak by ma tak nenazval, možno by som sa aj otočil. A možno by som to urobil, keby to nepovedal ironicky.

,,Ja viem, že si ma počul, kretén !"

Myknem plecom a kráčam ďalej chodbou. Úprimne, prečo by som ja mal zastavovať, keď je on ten, čo niečo chce ?

,,Ak sa neotočíš, nakopem ti zadok."

Musel som sa zasmiať. To je starý Zack. Na malý moment som cítil, že sme znova najlepšími kamarátmi. To bol dôvod, prečo som zastavil.

Široko sa usmial a chytil ma za plece. Zťažka dýchal, dokonca sa predklonil.

,,Tráva škodí ?"

Odvrkol si a ruku zo mňa zložil.

,,Tvojou novou dávkou je očividne ta malá, čo ?"

Stisol som sánku.

,,Vieš veľmi dobre, že trávu som nemal ani raz."

Mávol rukou a obzrel sa spoza ramena.

,,Je naozaj pekná," povedal a ja som sa pozrel na miesto, kam pozerá. Na príšerku.

,,Hej, pokoj, dravec," zasmial sa a položil mi tú istú ruku na hrudník.

,,Chcem od teba láskavosť, jasné ? A ak ju nesplníš, prisaham, Blake, tvoje ústa budú fajčiť tvojho vtáka."

Zasmial som sa. Nie kvôli tomu, čo povedal, samozrejme. Ani kvôli tej hlúpej predstave. Aj v skutočnosti vtipná bola.

,,Vykonáš to s ostatnými z našej party ?"

Odvrkol si a priblížil sa ku mne. Čo bolo viac smiešne ako zastrašujúce, keďže Zack je odo mňa menší.

,,Jeden na jedného."

Strčil som doňho a vrazil mu do šiltu. Šiltačka padla k mojim mojim nohám a ja som ju odkopol.

,,Takže vieš, že prehráš."

Zatiaľčo on zúril, mne neschádzal úsmev z pier. Zrazu sa ale zasmial, zodvihol si čapicu, ktorú si oprášil a nasadil znova na hlavu.

,,Možno prehrám, ale vieš, v čom vyhrám ?"

Vedel, že neodpoviem. Široko sa usmial a zahľadel sa na príšerku.

,,V získaní tvojej malej. Vlastne, teraz sa dostávame k tej láskavosti."

Zahľadel som sa na ňu. Rozprávala sa s Julym a ich spolužiakom. Neuniklo mi ako sa na ňu díva a ani to ako sa jej túži dotknúť.

,,Pokoj, Blake. V skutočnosti nie je vôbec tvoja. Môže sa jej dotýkať hocikto, rozprávať sa s ňou a pozývať ju na rande."

Vtom momente som prestal zatínať sáku, päste a celé telo sa uvoľnilo.

,,Dobre. Ale teraz k pointe. Teraz prídem za ňou, budem jej lichotiť, usmievať sa a pozvem ju na rande. A ty sa budeš iba dívať a keď bude súhlasiť, nedoserieš to. Nebudeš sa srať do cudzích veci a necháš ju na pokoji."

Povedal to s takou ľahkosťou a sebaistotou, že som mal chuť vraziť mu, roztrieskať hlavu o skrinku a skopať ho na zemi. Ale nešlo len o to. Aj keď skutočnosti nie je moja, je moja. Je, aj keď nie je.

,,To je láskavosť ?"

Prikývol.

,,Nepôjde s tebou."

Zchuti sa zasmial a popravil si košelu.

,,Ako si môžeš byť taký istý, Blake ? Obaja vieme, že mňa chce každá. A obaja vieme, že ta malá nie je výnimkou. Bude súhlasiť. A ty sa budeš na to dívať."

Povedať mu pravdu, by bolo to posledné, čo by som urobil. Ak by vedel, že je doňho zaľúbená,
alebo bola, jeho stávka by bola vyhraná. A ja by som ju nedostal.

,,O čo stávka, Blake ?"

Pokrútil som hlavu. Ublížiť jej je to posledné, čo by som urobil. To by som radšej zabil človeka.

,,Nebudem sa na to dívať, nebudem sa o nič stavovať. Príšerka ma vlastný rozum, rozhodnutie. Ak sa rozhodne pre teba, v poriadku, ja tu budem vždy."

Zasmial sa pokrútil hlavou.

,,Romantické hovno. Je mi z teba zle. Žena z teba urobila takú sračku, že najradšej by som ťa k tomu ešte ovracal."

Odísť bolo to najlepšie rozhodnutie. Zmlátiť ho pred príšerkou by znamenalo to, že by som si ju pohneval. A odišiel som aj preto, lebo niečo vo mne mi hovorilo, že bude súhlasiť.