Blbec Blake

Rande

17

,,Môžem ťa dnes niekam zobrať ?" spýtal sa jej Blake a prisadol si k nej. Zdvihla hlavu od zošita a pozrela naňho.

,,Dnes nie, prepáč."

Následne znova sklonila hlavu k zošitu. Začala čítať a absolútne nevenovala Blakeovi pozornosť.

,,Už niečo máš ?" prikývla a pretočila stranu.

,,A je to dôležité ? Pretože tam, kam ťa chcem zobrať, je pre mňa dôližeté."

Znova prikývla a rukou sa natiahla po jedle.

,,A môžem vedieť čo to je ?"

Pozrela naňho a odhryzla si z jedla. Počas toho ako prežúvala sa naňho dívala a on mohol vidieť šťastie v jej očiach.

,,Zack má berie na rande," povedala šťastne a so širokým úsmevom. Dlho naňho hľadel a mal chuť sa ho dotknúť, ale po chvíli si uvedomil, čo povedala.

,,Naozaj ?" jeho obočie sa až spojilo, taký bol prekvapený a zároveň nahnevaný.

,,Vraj ešte žiadnu nepozval na rande. To si nemôžem nechať ujsť. A jednak preto, pretože Zack je Zack. Môj chlapec a som doňho zalúbená od nepamäti."

Prešiel si rukami po tvári a potom od nej odvrátil zrak.
Zahľadel sa na Zacka ako sa baví so Sarah Parker, jeho kamarátkou, s ktorou kedysi spával. Zack vycítil jeho pohľad, otočil sa k nemu a ukázal mu prostredník.

,,Áno, to je pravda. Ešte nikoho na rande nepozval."

Jednu sa Zackovi muselo uznať. Vedel, ako pritvrdiť zakaždým, keď sa jednalo o hru.

,,Ja som z toho úplne nadšená ! Už mám vybraté aj šaty ! A dokonca som na intertne našla ako sa pekne namalovať. Chceš potom fotku ?"

Pokrútil hlavou. Jasné, že chce. Ale preto ju nepokrútil.

,,Príšerka.. Prosím. Je to pre mňa dôležité. Vaše rande počká."

Joan sa naňho ospravedlňujúco pozrela a začala si baliť veci.

,,Prepáč. Naozaj ma to mrzí."

Vzdychol si a zahľadel sa na svoje prsty.

,,O koľkej s nim ideš ?"

,,O deviatej."

Blake sa usmial a postavil sa. Natiahol k nej ruku a z pleca jej zobral tašku. Vďačne sa naňho usmiala.

,,Najprv pôjdeš so mnou a potom pôjdeš so Zackom. Dokonca ťa vyprevadím na tvoje rande."

S nesúhlasom sa naňho pozrela.

,,Drobec.."

Vzdychla si a súhlasila. Blake sa radostne zasmial a zdvihol ju do výšky aby ju mohol objať.

,,O siedmej som u teba."

Bolo presne sedem, keď u nej doma zazvonil. Otvorila jej matka, ktorá zavolala svojho manžela a priletela aj Melody.

Všetci sa dívali na Blakea so širokým úsmevom. Cítil sa trápne a nepríjemne.

,,Som rád, že berieš moju dcéru na rande. Keď vidím, aká je dnes usmievavá a žiari, mám chuť ťa vyobjímať, chlapče."

Blake sa nervórzne zasmial.

,,Nie som ten šťastlivec, pane."

Vtej chvíli sa jej otec zamračil. Ani on sa netváril zrovna šťaštne. Štval ho fakt, že Joan nie je taká šťastná kvôli nemu.

,,Hej ! Choďte preč, preboha !"

zakričala Joan a všetci odstúpili z dverí. Postavila sa vedľa Blakea, ktorý si ju obzeral. Hltal ju očami a nemohol z nej spustiť oči. Všimli si to jej rodičia aj Melody.

Dokonca sa aj dôvorne a láskyplne usmiaval.

,,Vám dvom to tak pristane," povedala Melody a oprela sa o otca.

,,Toto chce fotku," ozvala sa jej matka a utekala dovnútra po foťák. Vtom momente sa Blake prebral z tranzu a skôr ako stihol čokoľvek povedať, zdrapila ho za ruku a začala ho čo najrýchlejšie ťahať preč.

,,Zack má šťastie. Keď ťa uvidí, nespustí z teba oči."

Joan mu s úsmevom poďakovala a Blake si všimol to menšie začervenanie. Zrazu zastali pred klubom. S otázkou v očiach sa naňho pozrela. Venoval jej úsmev a chytil ju za ruku.

,,Poď, zachvíľu začínam."

Aj keď nechapála, nechala sa viesť. Posadil ju na stoličku a klakol si, aby na ňu dovidel.

,,Seď tu, dobre ? Ak sa niekto k tebe priblížil, vyskoč za mnou, dobre ?" a skôr než mohla čokoľvek povedať, postavil sa, venoval jej pusu na vrch hlavy a vyskočil na pódium.

Prekvapene zažmurkala a hneď po tom, čo sa zhasli svetlá a začula prvé tóny od piesne, prestala dýchať.

Jeho hlas sa jej páči, ale teraz, keď ho počuje spievať, má chuť ísť za nim a vyobjímať ho.

Ona sledovala jeho, on ju. Zrazu sa cítila byť v celom klube sama. Akoby spieval len pre ňu. Čo vlastne aj Blake robil. Bolo to neskutočné a ona cítila v celom tele eufóriu. Šialene jej bilo srdce a jej ústa nie a nie sa zavrieť.

Bolo to natoľko ohromné, až ju bolelo srdce a bála sa, že sa zomrie. Cítila hrdosť, obrovskú hrdosť, veľa pocitov. Všetkého veľa a všetko bolo príliš silné.

Keď dospieval tri pesničky a ľudia začali tlieskať, zoskočil z pódia a mieril si to k nej. Celý čas ako ku nej kráčal mu tlieskala a neubránila sa pyšnému a širokémú úsmevu.

,,Ty si neskutočný !" zakričala a vyskočila zo stoličky.

Usmial sa na ňu a potiahol si ju k sebe.

,,Som rád, že si na našom prvom koncerte, príšerka."

Chcela povedať, že aj ona je rada, ale Blake si schoval svoje dlhé prsty do jej vlasov a priatol si jej tvár bližšie k svojej. Zohol sa a pobozkal.