Blbec Blake

"Nepomohol by si mi ?"

2

Keď vystúpila pred školou, všetky pohľady boli iba na nej. Akoby z auta vystúpila slávna osobnosť a nie Joan Grape. A keby všetky tie pohľady na sebe videla, hádam by sa aj ako tá slávna osobnosť cítila.

Nevedia, na čom sa smejú viac. Či na jej príšernom outfite alebo slepeckej palici. Necíti sa ako slepá, ale ako stará.

Keď vstúpila do školy, začala hľadať svoju skrinku. Keďže okolo seba nevidela dobre, okuliare zašlapal Zack, to ona, samozrejme, nevie, tak začala rátať skrinky.

,,Sakra, prečo to nejde ?"
Spýtala sa, ďalej skúšajúc kód od skrinky.

,,Lebo to nie je tvoja skrinka," odpovedal jej príjemný hlas, s podtónom mierného chrapláka.

Tá sa zľakla, a keby boli otvorené dierka od skrinky, buchla by si hlavu.

,,Rátala som správne," povedala neznámemu.

,,Očividne nie. Tá skrinka je moja. Začni rátať odznovu."

Neznámy otvoril svoju skrinku, vybral učebnice a všetky hodil do čiernej tašky. Potom si tašku jednoducho prehodil cez rameno.

Joan si začala kúsať vnútornú stranu líca. Ak by začala odznova, znamenalo by to znova sa možno pomýliť alebo by meškala na hodinu. A na tej meškať nemôže.

,,Nepomohol by si mi ?" Spýtala sa so svojim tichým hlasom. Akoby sa bála, že ak by si dovolila zvýšiť hlas, mohol by jej ublížiť.

Neznámy si povzdychol, zabuchol skrinku a pohol sa vpred. Keď sa otočil, stále tam stála, palička opretá o skrinku.

,,Ideš ?" Spýtal sa a obočie mu vyskočilo.

Po jeho otázke sa uvedomila, chytila paličku a keď si myslela, že je to on, švihla ňou. Neznámy začal nadávať a aukať.

Joan sa začala smiať. A keď počul jej príšerný smiech a videl jej úsmev, usmial sa tiež. Ale tak nebadateľne, až by niekto povedal, že sa neusmial vôbec.

Tá malá príšerka ho donútila kúsmevu.
K úsmevu, ktorý ani nevedel že mal.

,,Prečo ťa všetci kamerujú ?"

Spýtal sa jej keď prechádzali chodbou. Tá mykla plecom aj keď vie prečo. Veď.. Prečo si nekamerovať najväčšiu trapáčku na škole ? Ak by niečo vyviedla, mali by to zdokumentované.

Neznámy sotil chlapca do skrinky. Jeho chudé telo o ňu narazilo. Sám ani nevedel prečo to urobil.

Z hodou náhod to bol ten, do ktorého včera hodila July knihu.

,,Sme tu. Dúfam, že keď ťa uvidím, budeš po boku svojej kamarátky," povedal sa a vybral sa smerom do učebne.

***

,,Nemyslím si, že je nový, Joan. Nevieš, kto je nový a kto nie, pretože sa s tebou ľudia jednoducho nerozprávajú. Síce možno trochu kruté, ale je to pravda."

Spomínaná prikývla. Žial, naozaj je to tak. Jediný človek, ktorý sa s ňou baví, je Jul.

,,A nezabúdaj, že povedal: ,,Dúfam, že keď ťa uvidím, budeš po boku svojej kamarátky." Z toho vyplýva, že nový nie je a pozná obe."

Joan prikývla.

,,Asi máš pravdu."
,,Samozrejme, že ju mám. Mávam ju častejšie ako ty."

Obe zobrali červené tácky do rúk a už v tichosti naň naklady školský obed.

,,Choď prvá, dám pozor," povedala Jul a Joan ju poslúchla.

Mierila na ich svoje zvyčajné miesto a keby videla, nestalo by sa to, čo sa stalo.

Chlapec, ktorý si prisunul stoličku pri stôl, vytŕčal a rovnako aj jeho prisunutá stolička.

Keď prechádzala okolo, jej noha sa potkla o nožičku stoličky a ona letela dole. Jedlo vyletelo hore, tacka odletela, špagety pristáli na jej hlave a kúsky guľatého mäsa trónili ako korunka. Ale nie krásy. Kráľovná nešťastníčok.

Chválabohu, že dnes vynechala polievku. Keby ju nevynechala, už by kričala od bolesti. Dokáže si živo predstaviť tú horúcu, tekutú vec.

,,Tý máš nad sebou čierny oblak, Joan ?" Spýtala July, celá šokovaná.

,,Mám pocit, že nie je len jeden," povzdychla si.

,,No poď, odveziem ťa domov."

A Joan nemohla byť vtej chvíli radšej, že má za kamarátku Jul.

,,Čo by sme my robili bez Joany Grape ?"

Vykríkol niekto cez celú jedáleň a všetci sa začali zborovne smiať.

Samozrejme, že kamery boli pripravené a taktiež aj všetky pohľady. Nečudo. Kto by si takú vec nevšimol  ?

July sa hnala preč z jedálne a ťahala ju zo sebou. A chlapec, ktorý sa s jedlom hnal ku stolu, aby náhodou nedopadol ako Joan, sa pošmykol na jej špagetovej omáčke a tiež sa nezaobišiel bez pádu.

Znovu celá jedáleň vypukla do smiechu.

,,Boli by sme stratení," zakričala cez celú jedáleň jedna roztlieskavačka, čím po páde chalana odpovedal na chlapcovu otázku.

Znova celá jedáleň do výbuchu.

Zatiaľ čo oni sa smiali, Joan vybuchovala. Kvôli tomu, že má hlúpu sestru, ktorá jej ráno nepovedala, že si obliekla rifle od farby, ružový, pyžamový vrch, ktorý si obliekla naopak. Kvôli tomu, že otec jej na to nič nepovedal, keď ju ráno viezol. Za debilných spolužiakov a za jej skurvenú smolu !

763 slov/