Vedúci z tábora [DOKONČENÉ]

#10 Čo teraz? 😔

"Píííííp pííp píííííííp píp." Zazvonila otravná melódia budíku. Vypla som ho a vstala. Obliekla som si rifľové leginy, biele tričko s jednorožcom a rifľovú bundu okolo pása. Vonku bolo docela teplo. Mamina mi na stole nechala 5€, Juliana jej zrejme povedala o našich nákupoch. Najedla som sa párok s kečupom. Po pár minútach mi zavolala Juliana. "Ahoj! Tak čo pripravená?" Jásala do telefónu. "Áno, koľko máš peňazí?" "50€ a ty?" "5€." Vzdychla som si, znova mi dal život pocítiť že sme o čosi chudobnejší ako ostatní. "Stretneme sa na zastávke o 15 minút?" Opýtala sa. "Áno, môže byť idem ešte niečo vybaviť ahoj." Zrušila som jej. Vyšla som von na dvor, obula si gumáky a nakŕmila sliepky. Potom som šla na zástavku, po ceste som stretla spolužiaka. Smial sa, možno zo mňa, a možno z niečoho iného. Neriešila som to. Na zastávke má už čakala Juliána. "Ahoj! Máš na preukažke peniaze?" "Áno, mám." Usmiala som sa. Autobus prišiel a zastavil rovno pred nami. Vošli sme do autobusu a sadli si dozadu. Juliana na sebe mala tmavo modrú mini sukňu a biely Top. Na hlave mala drdol. Keď sme dorazili do mesta, vošli sme hneď do nákupného centra. "Čo potrebuješ?" Spýtala sa Juliana. "Len zošity, a pár perá. A ty?" Zamierili sme do papierníctva. "Zošity, peračník, tašku, perá, vodové farby, farbičky, víkresy." Mne to netrebalo, všetko som si ušetrila z minulého roku. Musím sa uskromniť. Tašku mám už od 3. Ročníka. V papierníctve som našla úplne krásne zošity s jednorožcami, s riadkami aj bez nich. Kúpila som ich 3 malé riadkované a čisté zošity aj veľké. Zobrala som ešte jednu prepisovačku a zvýrazňovač. Pri pokladni si vypýtala 4,79€. Takže môj rozpočet je v čudu. Juliana si kúpila tiež tie isté zošity len s iným námetom, lenže ona si zobrala všetky farby zvýrazňovačov a výkresy. Inak len tak pre informáciu, hrozne sa mi páčia veci s potlačou jednorožcov. Hneď ako sme vyšli z obchodu, oproti bol obchod s školskými taškami. Zamierili sme tam. Bolo to priam kráľovstvo tašiek, kožené, s potlačou, bez potlače, všetky farby. Štýlové, elegantné, všelijaké. "Páni." Povedala som. "Pomôžeš mi vybrať nejakú tašku?" Usmiala sa na mňa Juliana. "Jasné a akú by si chcela?" "Takú väčšiu, aby hrala farbami a plátnenú." Rozdelili sme sa na dve smery a hľadali sme. Do oka mi padla čierna taška s vlnami po nej ktoré mali všetky farby dúhy. Vyzerala úžasne. Stála 35€. "Juliána! Poď sem, našla som ti tašku." O minútu bola pri mne, keďže ten obchod bol fakt obrovský. Ukázala som na ňu prstom. "Je krásna!" Zobrala ju z vešiaku a otvorila, chcela sa uistiť že je dosť veľká. Odniesla ju na pokladňu a zaplatila. Trochu sme sa túlali po nákupnom centre a hľadali peračníky. "Sára? Som hladná, skončíme sa najesť?" Pozrela na mňa prosebne. "Tak poďme." Zamierili sme úplne na najvyššie poschodie, kde bol kráľ fast foodov. "Sýr s hranolkami poprosím." Objednala si Juliána. "A čo si dáš ty spýtala sa ma?" "Nemám peniaze." Pokrčila som plecami. "2x sýr s hranolkami." Poprosila v kuchyni. "Prečo si to objednala? Vravím že nemám ako to zaplatiť." Mykla som plecami. "Neboj ja to zaplatím, predsa nebudeš na mňa pozerať ako jem a ty budeš hladná." Usmiala sa na mňa a zložila si z pleca novú tašku, v ktorej mala všetko čo kúpila a peňaženku. Keď nám to doniesli pustili sme sa do jedla. "Inak, na tábore si sa s nikým iným už nebavila okrem Adama?" Spýtala sa a prežúvala kus sýru. "Ešte s jednou babou sme prehodili pár slov a s chalanom." Napichla som hranolku a vložila ju do úst. "S akým chlapcom?" Zaujímala sa. "Volá sa Martin a je to vlastne moja rodina." Dojedla som, pretože som bola veľmi hladná. Juliana ešte len bola na začiatku. "Rodina?" "Áno, môjho deda brat je zasa jeho dedko." "Ahaaa." Povedala a pokračovala v jedení. Dojedla a zaplatila. Vstali sme a šli sme znovu hľadať. Po chvíľke sme narazili na obchod kde predávali hocičo, a našli sa tam aj peračníky. "Ten je ale krásny!" Rozplívala sa nad dúhovým oválnym peračníkom. Obom sa nám páčilo niečo iné, ona milovala veľa farieb a ja jednorožcov. Zrazu som zbadala biely peračník s ružovo-fialovým jednorožcom. Chytila som ho do ruky a pozrela si cenu. 3€. Napadlo ma žeby som od mami opýtala peniaze a zajtra si ho kúpila. Avšak do obchodu prišla nejaká baba a chytila rovnaký do ruky. "Ten je krásny! Zoberiem možno aj jeden Anete." Usmiala sa na kamarátku čo mala so sebou. Bol tam len jeden a druhý som mala v ruke ja. Prišla ku mne Juliána. "Čo sa deje?" "Chcela som peračník, ale už zrejme nebude. Pôjdem si odskočiť." Oznámila som jej a pustila som peračník z ruky a šla na wc. Keď som vyšla z wc čakala na mňa Juliána. "Ideme domov?" "Ideme." Prikývla som. Počkali sme na autobus, nastúpili sme a už sme boli doma. "Pôjdeme potom von?" Spýtala sa. "Môžme, ale kam?" Položila som igelitovú tašku na lavičku pri zastávke. "Pôjdeme na ihrisko, zahráme futbal ak tam niekto bude, alebo sa pôjdeme len hojdať na hojdačky." "Dobré, tak teda platí. O koľkej?" "Približne o hodinu. To bude štyri hodín." Mrkla na mňa Juliána. "Dobré, tak ahoj." "Ahoj." Rozišli sme sa. Prišla som domov a mala som pár veci čo som potrebovala urobiť. Vošla som do kúpeľne, zobrala vedro naplnila ho vodou a kvapla som tam pár kvapiek jaru. Našla som aj handru. Vyšla som von a začala som umývať bicykel. Bol špinavý od minulej túry po prírode. Bolo tam trochu bahna. Keď som s prácou skončila, umyla som riad a zamierila som na ihrisko. Juliana tam ešte nebola. Zato tam bol môj hnusný spolužiak ktorý si zo mňa večne robí srandu. Sadla som si na hojdačku a hľadala som Julianu, keď som si všimla že Pavol ide smerom ku mne. Hlavou sa mi hnalo. Čo mi spraví? Ide sa len porozprávať? Ostane to len pri výsmechu? Alebo ma udrie? Neviem, ale rozhodne som sa bála, Patrik na tábore bol jeho zrejme dvojča. A čo teraz?

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
KONIEC 10. ČASTI!
Ak ma chcete podporiť určite zahlasujte za tento príbeh! Ak chcete byť informovaný o tom kedy výjde nová časť, tak ma určite sledujte! Ak máte nejaké otázky napíšte mi. Prajem príjemné čítanie, a prezradím Vám že pribudnú 2 nové postavy, jedna z nich bude veľmi záhadná. Máte sa načo tešiť!
😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱
BTW SME NA 23 MIESTE V KATEGÓRIÍ ROMÁNY! STE NESKUTOČNÝ A JA VÁM ZATO HROZNE ĎAKUJEM.
😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤