Vedúci z tábora [DOKONČENÉ]

#3 Kamarát a nepriateľ 🤗

Ráno som sa zobudila o pol ôsmej, Adam na chatke už nebol. Vstala som, pričesala som sa, umyla si zuby a prezliekla sa. Pozrela som sa na mobil a tam mi svietila správa od Juliani. "Haló! Si tu?" Do čerta zabudla som jej včera odpísať. "Áno, prepáč. Zabudla som. Pár ľudí je tu v pohode ale ešte som sa z nikým nezoznámila. Mám to v pláne dnes! Neskôr sa ti ozvem. Pa pa." Odpísala som a vypla som mobil. Vyšla som z chatky a tam som videla Adama ako Bajátovi hádzal akýsi konár. "Baját pripravený? Dones!" Hodil konár dosť ďaleko a pes bežal poňho. "Dobré ráno. Vyspala si sa?" Otočil sa na mňa s úsmevom. "Ahoj, áno." Sadla som si na drevené schody. Pes pribehol k schodám, sadol si a pustil konár z papule. "Hoď mu to." Prišiel ku mne bližšie Adam. "Ja? Ja neviem dobre hádzať." Priznala som sa. "Ále blbosť. Hoď s tým!" Ukázal na konár ktorý mi ležal pri nohách. Zdvihla som ho, postavila som sa a hodila ho. Konár dopadol 4 metre odo mňa. "Vravela som ti to." Sklopila som zrak a šla som do chatky. "Počkaj poď sem. Ukážem ti to, nieje to žiadná veda." Zavolal za mnou. Prišla som k nemu a podal mi konár. "Stúpni si sem. Si praváčka?" Opýtal sa. Prikývla som. "Tak daj pravú nohu trochu dopredu. A lakeť daj do 90' stupňového uhla." Postavil sa za mňa a jednou rukou má chytil za pás a druhou za ruku v ktorej som mala konár. "Teraz daj ruku do zadu, a keď budeš hádzať chce to malý švih a pusti to." Poslúchla som. Baját poslušne sedel predo mnou a čakal kedy si konečne bude môcť zabehnúť po konár. Hodila som ho a zakričala. "Baját, aport!" Konár dopadol asi do 25-metrovej vzdialenosti. "Vidíš že ti to ide. Si šikovná." Nadšene ma chválil Adam. "Ďakujem." Natešená som odpovedala. Ešte chvíľu sme spolu hádzali Bajátovi konáre, a potom sme šli na raňajky. Adam sedel pri špeciálnom stole s vedúcimi. Na raňajky som si sadla vedľa ryšavého chalana, ktorého meno si už nepamätám po včerajšku. "Ahoj! Ja som Martin." Podal mi ruku. "Sára." Odpovedala som. "Prídeš dnes k bazénu? Od 13:00-18:00 tam máme prístup." Oznámil mi a zakusil do párky s horčicou. "Jasné, prídem ráda." Usmiala som sa a začala som jesť. Po raňajkách som šla na ihrisko. Futbal mi docela šiel ale nechcela som sa chvastať. Na ihrisku som našla samých chalanov. Jeden, ktorý druhému kecal do toho, ako zle kope do lopty, sa ku mne ozval. "Hej, princezná! Tu nemáš čo robiť, ešte si zlomíš necht." Začal sa z plného hrdla smiať. "Niesom žiadna princezná, a futbalu ako vidim zrejme rozumiem viac ako ty." Pohŕdavo som naň pozrela. "Áno? Tak ukáž čo dokážeš Barbie! Poď či trafíš bránu." Smial sa stále viac a chalani naň len blbo pozerali. "Prepáč, ale nechcem ťa strápniť." Otočila som sa na odchod. Lenže on prišiel a chytil ma za rameno. "Alebo chceš aby som tomu plavčíkovi povedal že sa ti páči?" Pošeptal mi do ucha. "Že vraj páči." Začala som sa smiať. Zaklamala som. Ako to môže vedieť sakra? "No tak poď." Zobrala som loptu a dala som ju úplne na koniec ihriska na roh. "Trúfaš si?" Ironicky som sa zasmiala. "Áno, kto trafí bránu alebo najbližšie k bráne vyhráva." Povedal. "Fajn. Začni." Pozrela som mimo ihriska a videla som ako sa blíži k ihrisku Adam. Chalan sa postavil k lopte a kopol. Lopta sa odbila od tyčky. "Skoro, nuž stavím sa že ty netrafíš ani bránu chúďatko. A čo potom? Budeš plačkať?" Štuchol do mňa, ale to už na ihrisko došiel Adam. "Peter, nechaj ju." Zakričal z diaľky na toho chalana Adam. "Nie, to je v poriadku." Pozrela som na Adama. Postavila som sa k lopte a kopla som. Lopta pristála v bráne. Ja som sa len usmiala a Peter na mňa pozeral ako na zázrak. Chalani sa mu smiali a Adam mi tlieskal. "Vravel som že si šikovná, ale toto som nečakal." Poznamenal s úsmevom na tvári. "Nechápem prečo chalani podceňujú dievčatá v tomto športe." Pokrčila som plecami. Peter urazený z ihriska odišiel. "Tak teda ideš si s nami zahrať?" Opýtal sa ma jeden zo skupinky chalanov. "Jasné." Usmiala som sa a chalani na mňa boli veľmi milý a dovolili mi vybrať si v ktorom tíme budem hrať. Po pár minútach pozorovania nás sa Adam vyparil. Keď sme s futbalom skončili, bol čas na obed. Po obede som sa šla do chatky prezliecť sa do plaviek. Bolo 13:24. V chatke nikto nebol, a Baját ležal na schodoch. Obliekla som sa a šla som k bazénu. Pri bazéne už ma čakal Martin. "Ahoj, tak ideme?" Spýtal sa. "Môžme." Vošla som opatrne do vody, pre prípad keby ma rana zo včera ešte štípala. Avšak všetko bolo v poriadku. Po pár minútach bláznenia sa s Martinom som uvidela Adama. Sedel na lavičke v červených plavčíckych plavkách, na krku mal zavesenú píšťalku a na hlave mal slnečné okuliare. Vyzeral nádherne. Trochu som sa naň zadívala, avšak ma vyrušil Martin. "Kam to pozeráš?" Opýtal sa ma. "Ále nikam." Usmiala som sa. "Idem trochu z vody von dobre? O chvíľku som späť." Vyšla som z vody a sadla som si na lavičku vedľa Adama a osušila som sa uterákom. "Ahoj, nenatrela by si mi chrbát?" Otočil sa ku mne Adam a ukázal na opaľovací krém na zemi. "Ahoj jasné." Celá šťastná som vstala z lavičky a zodvihla krém. Adam sa postavil a otočil sa. Naniesla som si na ruky krém a začala som rukami masírovať Adamov chrbát. "Už?" Opýtal sa ma Adam. "Už." Prikývla som. "Ďakujem." Sadol si znova na stoličku. A ja som vliezla naspäť do vody za Martinom. Bavili sme sa tak dlho že sme nevedeli koľko je hodín. Adam zapískal a ohlásil. "Je 18:00 všetci von z bazéna a nachystať sa na večeru." Všetci poslúchli. Zobrala som si uterák a hodila som si ho cez rameno. K chatke som šla spolu s Adamom. "Cvičíš?" Prerušil hrobové ticho Adam. "Nie prečo?" Odpovedala som mu zo sprchy. "Pretože vyzeráš ako modelka." "Počkať... Ja?!" Začala som sa smiať. "Áno ty." Vážne povedal že vyzerám ako modelka? Šla som sa zblázniť. Ešte že som nebola pri ňom celá by som sa červenala. Vyšla som zo sprchy zahalená len v uteráku. Zabudla som si totiž zobrať spodné prádlo zo skrine. Keď som tam prišla Adam bol už prezlečení, mal na sebe nohavice a čierne tričko s dlhým rukávom. "Radím ti zober si tričko s dlhým večer je tu riadna zima." Pozeral na mňa. A ja som si s námahou jednou rukou vyberala veci,  a s druhou som si držala uterák na prsiach. V kúpeľni som sa poobliekala a vyšla som von. "Ideme?" Opýtala som sa ho keď sa hral s Bajátom. "Vyzeráš dobre, ideme." Usmiala som sa a šli sme spolu na večeru. Po večeri ku mne prišiel Patrik, ten blbec z ihriska. "Dnes o pol 11 príď k bazénu." Povedal mi a otočil sa na odchod. "Načo?" Zakričala som za ním."Musíme sa porozprávať, alebo je to na teba moc chodiť po večierke von?" Zasmial sa. "Nie prídem." Povedala som. Čo sakra odo mňa môže chcieť? Pomyslela som si a šla do chatky.

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
KONIEC 3. ČASTI
Opäť ďakujem za každý hlas, pekný komentár. Ak chcete aby ste boli oboznámení kedy vydám ďalšiu časť, nezabudnite ma sledovať. Časti sú pridávané každý deň až dva. V ďalšej časti sľubujem zaujímavý dej! Prajem príjemné čítanie. 🤗
❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤