Vedúci z tábora [DOKONČENÉ]

#23 Odplata 👊

(Túto časť venujem čitateľke AnonymaFun)

POHĽAD TOMÁŠA
Došiel som do izby s horúcou čokoládou v ruke a položil ju na stôl. Sára spala v strede postele a knihy boli zvalené na zemi. Keď spala vyzerala krajšie ako keď sa so mnou v osmičke bavila. Páči sa mi už pár rokov, síce ma priťahuje iba jej postava, ale čo už. Na sebe mala čiernu krátku sukňu s bielým tričkom na ktorom mala čiernu kostru. Na stoličke mala prevesenú čiernu mikinu na zips. Na nohách mala čierno-biele podkolienky. Vyzerala tak zvodne a zároveň nevinne. Jedna z 5 báb ktoré mi dokážu vyraziť dych, ale tamte sa dali do dvoch týždňov a keď som ich okúsil prešiel ma záujem. Som proste taký, milujem krásne baby ale na vzťahy niesom. Sára pre mňa bola nedostupná... Proste klenot ktorý by som si rád pridal do zbierky ale nie a nie ho majteľ predať. V ôsmom ročníku to bolo prvý krát a posledný krát čo sme sa bavili. Jej blonďavé vlasy a hnedé oči sú proste krásne, jej hlas sladký ale s jedovatými slovami. Spomínam si na náš prvý rozhovor. Bol som ešte blbý ten deň mala na sebe tesné legíny a ja som za ňou po obede keď šla preč zo školy zakričal "pekná riťka Sára!" Otočila sa a prišla ku mne s úsmevom na tvári, myslel som že to zabralo. Keď v stotine sekundy sa jej zmraštilo čelo a ona mi takú vylepila že som sa musel oprieť o plot. Každý sa mi vtedy smial, ale teraz som za BOSSA nikto neohol toľko báb koľko ja. A Sára sa konečne dostala na radu, to že mi moc nejde matika je síce pravda ale bola to dokonalá zámienka aby šla ku mne domov. Všetko šlo podľa plánu dokonca aj zaspala čo som v pláne nemal... Paráda! Ľahol som si opatrne na posteľ k nej. Rukou som jej prešiel po vlasoch a zosunul ju pod sukňu a vyhrnul ju. Mala tam iba čierné nohavičky. Aaaach ten zadok. Hnalo sa mi hlavou keď som ho videl. Určite naň cvičila, tak dokonalý zadok proste nikto nemôže mať. Pomaly som jej vyzliekol nohavičky. Bol som v tomto proste majster! Rukou som jej opatrne tamdiaľ prechádzal až kým sa nezačala zobúdzať. Nalepil som sa úplne celým telom na ňu a dal jej ruku na ústa. Nechal som otvorené okno a nepotreboval som aby to počuli moji susedia.
POHĽAD SÁRY
Zobudila som sa a zbadala som svoje nohavičky na zemi. Tomáš mi dal ruku na ústa a ja som sa snažila z neho vyvliecť čož sa mi aj po malej chvíľke podarilo. "Ty idiot! Čo to robíš?! Si normálny?" Kričala som po ňom. "Sára ukľudni sa. Ja zato nemôžem... Si tak krásna a ja som chalan." Sadol si rýchle na posteľ a pozoroval ma. Toto bolo neprijateľné hodila som si knihy do tašky a vyšla von z domu. "Sára prosím!" Zakričal na mňa posledný krát z dverí Tomáš. Nereagovala som. Po ceste som sa hrozne triasla a bolo mi do plaču. Autobus som samozrejme zmeškala a ďalší mi šiel až za dva hodiny, tak som sa šla prejsť. Po ceste som stretla Alexa, snažila som sa mu vyhnúť ale hneď si ma všimol a dobehol za mnou. "Ahoj Sára čo ty tu?" Usmial sa na mňa. "Ehm... Zmeškala som autobus. Nieje pri tebe Juliana?" Opýtala som sa ho. Potrebovala som momentálne jej pomoc. "Už šla domov." Odmlčal sa, nevedeli sme sa o čom rozprávať. Keď tu zrazu. "Sára čo ti je?" Začal zrýchlene dýchať a mal vydesení výraz. "Nič prečo?" Nechápala som. "Sára pozri sa na nohy." Ukázal mi prstom na malý pramienok krvy ktorý mi tiekol z medzi nôh. Docvaklo mi zabudla som si nohavičky. A mala som strach, čo tá krv? Predsa menštruáciu som mala pred 15 dňami! Pri pohľade na krv mi nieje dobre. Sadla som si na obrubník a dala ruku medzi nohy. Samá krv. Pri tomto pohľade som odpadla. Alex ma len mĺčky vydesene sledoval.
POHĽAD ALEXA
Do paroma! Čo teraz?! Mám tu babu ktorá krváca z... No... A odpadla. Preboha čo mám robiť?! Prve čo ma napadlo bolo zavolať sanitku, ale krv ustala. Druhá možnosť ma napadol Adam, učí sa predsa za lekára. Musí vedieť čo má robiť aj keď to nieje jeho odbor. Zobral som telefón a vytočil jeho číslo.
POHĽAD ADAMA
Naštartoval som auto a konečne opustil areál školy, zrazu mi zazvonil telefón. Bežne pri riadení auta telefón nezdvíham ale volal mi Alex. A Alex mi volá možno tak raz za 2 mesiace, a vždy ide o niečo mimoriadne. Zobral som telefón a zodvihol. "Adam! Díky Bohu že si zdvihol! Musíš prísť Sára niečo je." Okamžite som stočil volant do druhej strany a zastavil na krajnici. "Alex hlavne sa ukľudni. Čo jej je?" Aj ja som sa riadne bál, ale potreboval som aby aspoň jeden z nás bol v pohode. "Krváca z ... Veď vieš a odpadla." Stresoval. "Zober ju k sebe, hneď som tam." Zrušil som mu a pridal plyn ako to len šlo. Cez dediny som šiel 85 a okolo 120 bol som tam za 10 minút. Alex bol doma sám, jeho mama bola stále v nemocnici tak som v pohode vošiel dnu a zamieril do jeho izby. Sedel na stoličke pri posteli a na posteli ležala Sára z dekou pod sebou s trochou krvy. "Nazdar." "Čau." Odzdravil mi. Skontroľoval som či dýcha a tep. Bolo to v poriadku. "Čo sa to vlastne stalo?" Opýtal som sa ho. "Ja vlastne ani neviem, stretol som ju šla po chodníku povedala mi len že zmeškala autobus a potom som si všimol prameň krvy ktorý jej stekal dole nohou." Hovoril o čosi ukľudnenejšie ako cez telefón. "Môžeš prosím na minútu odísť? Musím sa nato pozrieť." Alex prikývol a odišiel z miestnosti. Sáre som nadvihol sukňu a pozrel som sa tam... Nemala nohavičky, trochu som ostal v šoku. Ale hlavné je teraz myslieť na jej zdravie a nie na blbosti. Mala pretrhnutú panenskú blanu a škrabanec na boku. Znovu som jej zhrnul sukňu dole a zavolal Alexa. "Alex poď sem." Vzdychol som si. "Zistil si niečo?" Sadol si na zem a pozoroval ma. "Áno... Má prethnutú blanu." Alex sa postavil a hneď spustil. "Toto nieje možné Sára? To nie proste museli ju znásilniť!" "Alex prestaň... Nemá žiadne modriny nevyzerá to na znásilnenie." Zavrčal som. Bol som vážne nasratý dievča mojich snov, moja láska... Ona.. ona ma proste podviedla! "Adam snáď si nemyslíš žeby ti Sára takto ublížila?" Chytil ma za rameno. Nemal som čo k tomu povedať. S Alexom sme šli nakoniec do kuchyne a dali si niečo na zub. Po chvíľke sa v dverách objavila Sára so zničením výrazom. Nevšimol som si ju pretože som bol otočený chrbtom k dverám. Alex mi nič nepovedal a ona sa dotrepala ku mne a objala ma zo zadu. Okamžite som vstal a zobral ju na ruky a vyobíjmal ju. Keď som ju videl, akosi som zabudol čo mi spravila. "Chýbal si mi." Rozplakala sa. "Aj ty mne, aj ty mne láska." Opakoval som a niesol som ju znova do Alexovej izby. Sadli sme si na posteľ a pridal sa k nám aj Alex. "Prečo si vlastne tu?" Opýtala sa ma. "Volal som mu, pretože ti tiekla krv a ty si odpadla. Adam sa predsa učí za lekára." Sára zmĺkla. "Tak keď si v poriadku ja idem." Vstal som z postele a vydal sa na odchod. "Čože? Prečo?" Pozerala na mňa ako keby nechápala. "Nech sa o teba stará ten čo si si to s ním rozdávala." "Adam prestaň!" Hučal do mňa Alex. "To nieje tak ako si myslíš." Sklopila zrak a vyšli jej slzy. Vedel som že vraví pravdu, Sára nedokáže klamať. A hlavne nie mne. "Alex necháš nás osamote?" Poprosil som ho. "Dobre, neboj." Vstal a zatvoril za sebou dvere. Sadol som si na posteľ vedľa Sáry a objal ju. "Čo sa ti stalo?" Spýtal som sa. "Spolužiak. Ch-ch-cel vysvetliť mate-matiku." Rozprávala roztrasene. Nechcel som ju náhliť určite bola vydesená, ale zrejme nie viac ako ja. "Šiel si niečo vy-vybaviť a ja-ja som zaspala. Prebudila som sa a držal mi ruku na ústach a tvrdo do mňa narážal prstami." Rozvlykala sa a objala ma pevnejšie. Poslednú vetu vyslovila rýchlo a bez zaváhania, chcela mať pokoj a rýchlo to zasebou. Chudák Sára. To nieje možné som druhý deň preč od nej a nemôžem ju chrániť a niekto jej spraví toto. Nevedel som vyjadriť ako moc mi toho bolo ľúto a zároveň ako som bol naštvaný na človeka kto to spravil. Nemôže mať určite žiaden cit. Ešte chvíľu sme sa obijmali a potom vošiel dnu Alex že je čas už ísť. Rozlúčili sme sa a ona šla na autobus, aby nebolo divné že ju domov priviezlo Lamborghini. S Alexom sme sa ešte trochu rozprávali.

POHĽAD ALEXA
Keď Sára odchádzala Adam si ešte úsmev udržal na tvári, ale hneď ako zatvorila dvere sa zosypal. Vytieklo mu pár sĺz. "Kámo ju niekto tvrdo vyprstil." Povedal a hlavu mal v dlaniach. Nemal som slov. Aký hajzel toto mohol spraviť? Nechápem! Od začiatku som veril Sáre žeby toto nespravila a mal som pravdu. "Zisti mi kto to je prosím. Zvyšok nechaj na mňa." Pozrel na mňa vážne a ja som videl že prahne po pomste. Prikývol som. Keby toto niekto spravil Juliane... Zrejme by už nebol ani medzi živými. Úplne ho chápem. "Neviem kto to je, a je mi to jedno. Ale pomsta bude bolieť." Povedal, obliekol sa a zmizol. Bol som zvedavý čo má v pláne.
POHĽAD SÁRY
Nastúpila som do autobusu a z toho všetkého som mala veľmi zlý pocit. Prišlo mi že Adam to zobral docela fajn. Jemu bolo jedno že mi niekto ublížil?! A ešte takýmto štýlom... neverila som. Domov som prišla okolo 17:00 prebalila som si knihy a akosi som nemala chuť sa učiť a robiť si domáce. Len som si tak ľahla na posteľ vedľa maca a rozmýšľala. Domov prišla po dvoch hodinách mama. "Ahoj zlato, dnes som prišla o čosi skôr domov." S úsmevom vošla do mojej izby. "Ahoj." Pozdravila som jej. "Čo ti je? Si akási čudná." Poznamenala. "Ále nič, len som unavená." Falošne som sa usmiala aby nič nespoznala. "Veď je len pol 8." Udivene na mňa pozrela. "Ja viem." Odpovedala som a pozerala ďalej do steny. "Dobre tak ja ťa nechám samú dobre?" Usmiala sa na mňa a odišla z izby a zahasila mi svetlo. Hlavu som mala znova plnú myšlienok. Adamovi to je jedno? A čo Tomáš? Čo ho to vlastne napadlo? Ospravedlní sa mi zato? Neviem, neviem a znova neviem. Som z toho mimo. Pritúlila som sa k mackovi a zaspala.

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
KONIEC 23. ČASTI!
Ahojte! Dúfam že sa Vám táto časť páčila. Prajem vám príjemné čítanie. Inak tie hlasy a pozretia za 24 hodín 100 ma hrozne motivujú k tomu písať častejšie, tak preto tento diel trošku skôr. 🤗
❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤