Vedúci z tábora [DOKONČENÉ]

#29 posralo sa to 😠

(Túto časť venujem čitateľke bea0321)

POHĽAD SÁRY
Zobudila som sa až okolo pol 3. Adam už sedel oblečený na posteli a s niekým volal. Nechcela som ho otravovať pri telefonáte, a jednak som chcela počuť s kým a o čom sa rozpráva. "Ako viem že to nebolo o trochu viac prehnané?" Pýtal sa Adam. Bolo počuť aj hlas z telefónu. "Pošlem ti fotku." Adam chvíľku počkal na telefóne a pozrel si správu. "Fajn, vyzerá to dobre. Som spokojný, v nedeľu o 20:30 ma vyzdvihni na letisku. Platí všetko na čom sme sa dohodli." Povedal Adam a zavesil otočil sa na mňa a zistil že nespím a niečo som z rozhovoru počula. "Ty už nespíš Sári?" Pozeral na mňa vydesene. "Nie." Usmiala som sa naňho a dala zo sebe dole perinu. "Obleč sa, o pol 4 máme program. A o obed sa nemusíš báť, máme švédske stoly 24 hodín denne." Mrkol na mňa a ja som si zobrala veci do kúpeľne a obliekla som sa tam. Vyšla som von z kúpeľne oblečená a príčesaná. Celý deň sme pozerali iba na tú obrovskú televíziu a rozprávali sa. Potom po nás prišiel žltý taxík a zviezli sme sa niekam. Jazda bola krátka, asi 5 minút. Dorazili sme na nejaké miesto vystúpila som z auta a hľadela pred seba. Adam ma chytil za rameno a pošeptal mi do ucha. "Otoč sa." Otočila som sa, a to čo som videla... Vyrazilo mi to dych. Boli sme v Ríme, a rovno predo mnou stálo koloseum. "Je to nádhera." Povedala som. "Ja viem." Usmiala som sa. Vykročili sme spolu k tej obrovskej stavbe. Nechápem ako to niekto mohol postaviť pred mnohými rokmi. "Máme tu vybavenú prehliadku." Prerušil ma pri obdivovaní. "Bože ty si poklad. Muselo to drahé." Objala ho. "Drahé... Ani nie. Ale nebolo ľahké sa tam dostať." Priznal. Vošli sme dnu a o 15 minút sa nás ujala jedna žena, ktorá nás tamadiaľ previedla. Jej výklad ma veľmi zaujímal, rozprávala o tom ako sa tu viedli zápasy. Ľudia bojovali na život a na smrť či proti sebe, alebo proti rôznym šelmám. Videla som o tomto pár dokumentov a filmov. Adam tiež zaujato poslúchal, aj keď mu pár krát zvonil mobil. Odignoroval to. Boli sme tam 2 hodiny. O 6 sme prišli na hotel. Boli sme trochu unavený a navsjaklí krásnou anrickou históriou.
POHĽAD ADAMA
Sára sa šla dole najesť a ja som sa hrával v svojom notebooku. Zrazu som našiel seriál ktorý bol na dnešný deň úplne vhodný. Volal sa Spartakus, seriál bol o gladiátoroch a ich vzbure. Ako bojovali jeden proti druhému na smrť pre zábavu panstva. Pustil som si prvú časť a pozeral som ju. V 7 minúte došla hore aj Sára. Dúfam že jej nič nedošlo z toho ranného telefonátu, nepáčilo by sa jej to. Myslím že ten Tomáš sa jej už nedotkne. Sára prišla ku mne na posteľ a objala ma. "Čo to pozeráš?" Spýtala sa keď ma pobozkala. "Spartakusa, je to taký seriál, ktorý úzko súvisí s dneškom." "Hmm, to si pozriem! Zapni to odzačiatku." Povedala a sadla si vedľa mňa do tureckého sedu. Ja som seriál pretočil na začiatok a pozerali sme spolu.
POHĽAD TOMÁŠA
P

ozviechal som sa zo zeme. Celé telo ma bolelo a na líci som mal zaschnutú krv. Nechápem to. Neviem kto to bol a prečo to spravil. Bol aspoň 2x starší ako ja... Neviem s kapucňou mi pripadal na 30-35. Vyšiel som z hustého lesa a dostal sa na tú rovinku, sem tam strom zbadal som Mareka. Čakal na mňa. Nechcel som kričať, bol som unavený. Ako keby zo mňa ten týpek vymlátil všetkú energiu. "Tomáš? Tomáš! Si v poriadku?" Rozbehol sa ku mne keď si ma všimol. "Ja som v poriadku, len len..." Nedopovedal som. Stratil som vedomie.
POHĽAD ALEXA
Bodyguard odišiel, videl som ho odchádzať. Práca dokončená! Bol som rád. Sedel som len tak v obývačke a pozeral na televíziu, keď zrazu okolo môjho domu prebehla sanitka. Vyšiel som von, pretože som nemal ani šajnu čo sa deje. Zastala na konci uličky, bolo tam viac ľudí a mňa zaujímali čo sa deje. Každým krokom keď som bol bližšie k tomu miestu som si myslel že idú po Tomáša. Prišiel som tam a predral som sa pred pár ľudí, videl som ako ho v bezvedomí nakladajú dnu. Dočerta! Ten bodyguard to posral! Bolo predsa povedané že sa nemá dostať do nemocnice. Adam bude nasraný! Musím mu zavolať ihneď! Volal som mu asi 5x nezdvíhal mi to, neviem prečo. Zrejme si myslel že nejde o nič vážne, rozhodol som sa že mu zavolám znova večer.
POHĽAD ADAMA
So Sárou sme pozerali už 4. časť, keď zrazu mi zazvonil mobil. Vytiahol som ho z vrecka, volal mi Alex. "Ehm Zlatko? Prepáč že ruším tento výlet prácou ale volá mi niekto a vyzerá to že to musím vybaviť." Zaklamal som. "To nevadí, bež si to vybaviť počkám na teba pekne tu." Usmiala sa na mňa a ja som vzal telefón a zamkol sa v kúpeľni. "Čo sa deje?" Okamžite som prehovoril. "Veď vieš ten chalan.. on... On..." Koktal. Niečo sa pokašľalo. "Čo on?" Zvýšil som prísne hlas. "On je v nemocnici." "Do šľaka ako sa to stalo? Prišla mi fotka a nevyzeral až tak hrozne." Bol som naštvaný, dostal jednú jednoduchú úlohu, a on ju nesplnil. "Omdlel. Videl som ako ho brala sanitka." "Dobré, kľud. Vie o tom bodyguard?" "Nie." "Daj mu vedieť, nech si zisti všetko sám, prečo tam je chcem to vedieť. Odkáž mu že ak je to kvôli nemu tak ho nevyplatím." Povedal som nasrane a zrušil. Toto nieje možné! Chvíľu som tam ešte bol aby som to rozdýchal. Prišiel som za Sárou a ona už spala. Pomaly som jej všetko vyzliekol a dal jej na seba tu jej roztomilu košieľku. Pohľad na ňu a dotyk jej krásneho tela má vždy ukludnil. Dobre je čas sa vyspať. Do pondelka ten hajzel musí byť poriešený!

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
KONIEC 29.ČASTI!
Ahojte, prepáčte mi že včera nevyšla časť, blbne mi akosi internet. Neviem kedy bude ďalšia časť, pretože musím nejako poriešiť ten internet. Aj tak dúfam že sa vám táto časť páčila, budúca časť bude taká jemná, romantická, proste krásna. Dúfam že sa vám bude páčiť! Zanechajte tu 🌟, komentár a nezabudnite ma sledovať. Prajem vám príjemné čítanie!
❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤