#30 Posledný deň v Taliansku

2.4K 172 16
                                    

(Túto časť venujem čitateľke blackwing1997)

POHĽAD SÁRY
Ráno som sa zobudila asik okolo 8-9. Adam pri mne už neležal. Kde je zas? On je proste ranný vták. Ja mám vo zvyku si väčšinou cez víkendy pospať aspoň do tej 10, aj keď to závisí kedy idem spať. Môj rekord v spaní bol ked som sa zobudila o 5 poobede. Vstala som z postele a ustlala. Dnes je nedeľa, posledný deň tu. Vraj ráno o 3 letíme domov. Ach je to tu fakt krásne, po zahraničí moc necestujem ale myslím si že si to zamilujem. V kúpeľni som sa umyla a spravila svoju každodennú rannú hygienu. Do spálne som vošla zabalená len v uteráku. Poobliekala som sa do džín a jedného elasticķého tričká. Adam tu stále nebol. Nechcelo sa mi naň čakať a v bruchu mi škvŕkalo. Zišla som dole sa najesť. Nabrala som si akýsi šalát a zobrala si k tomu chlieb. Šaláty milujem, ale niesom žiaden vegetarián. Nejem šaláty v ktorých je proste kapusta paradajka, uhorka a tak podobne... Proste samá zelenina. Sadla som si za stôl a ochutnala šalát, bol vynikajúci a ingrediencie boli ľahko rozoznateľné. Bola v ňom šunka, syr, jablko a červená cibuľa. V skutku divná kombinácia ale lahodná. Dojedla som a vybrala som sa hore na izbu. Myslela som že Adam bude dole ale nebol. Nakoniec som ho našla v našom apartmáne aj s návštevou. Bol u nás Daniel. "Ahoj!" Zakričal na mňa hneď Daniel z obývačky a bežal ma objať. "Ahoooj!" Pozdravila som ho a objatie som mu opätovala. "Ehm, Daniel?" Po chvíli som sa ozvala. "Noo?" Opýtal sa ma ale z objatia ma nepustil. "Ehm, máš ruku na mojom zadku..." Daniel ma pustil a k dverám prišiel Adam. "Prepáč nechal som sa uniesť." Šibalsky sa usmial. Celý on! "Ahoj, kde si bola?" Opýtal sa ma Adam a prešli sme spolu do obývačky. "Bola som sa dole najesť, kde si bol ty?" Je divné že sa to on pýta mňa... "Bol som po Daniela, vieš dnes bude väčšinu dňa tráviť iba s ním. Musím niečo vybaviť." Potiahol krajom pery do boku a naznačil mi že ho to mrzí. "Ideš riešiť prácu? Na dovolenke? Vážne?" Hodila som naň vyčítavý pohľad. Sme na dovolenke ktorá má patriť len nám dvom a on si akože začne riešiť prácu. Telefonát pochopím a tak, alebo nejakú hodinku-dve by som prežila ale celý deň? "Neboj práca to nieje." Ak to práca nieje tak má nejaký lepší dôvod prečo spolu nebudeme? Akosi sa mi to nezdá. "A o čo teda ide?" Hovorila som trochu kľudnejšie, nechcem sa naň hnevať a zvyšovanie hlasu mi nepomáha. "Uvidíš, to teraz nerieš. Už musím ísť, idem sa obliecť a idem. Neboj s Danielom to bude fajn, vravel že vám vymyslel program." Usmial sa na mňa. "Ale ja chcem byť s tebou." Nahodila som psie oči. "Ja viem Sári, viem. Aj ja chcem byť s tebou ale momentálne to tak nejde. Mám ťa rád." Dal mi pusu na líce a šiel sa obliecť do spálne. Ja som si sadla na gauč vedľa Daniela. "Vieš kam ide?" "Viem ale nepoviem." Zasmial sa. "Ježiš ty si blbý!" Povedala som mu a zasmiala sa. "A aký program máme my dvaja?" Bola som zvedavá či ma nezatiahne do nejakého špinavého baru. "Pôjdeme spolu pozrieť jeden park a ukážem ti moju chatu." Usmial sa na mňa. "Hmm, neznie to až tak zle." Usmiala som sa a ďalej sa pozerala na televíziu, šla tam nejaká relácia podobná tej ktorú dávali u nás. Po 15 minutách vyšiel z izby Adam. Mal na sebe modrý oblek a červeného motýlika. Vyzeral úžasné, buď šiel na schôdzku alebo zarábať peniaze do kasína... Podľa oblečenia mi to tak pripadalo. "Prídem okolo 9 večer. Majte sa tu dobre." Povedal a zatvoril za sebou dvere. Fúú čo asi tak on robí.
POHĽAD ADAMA
Vyšiel som z hotela a zobral si taxík. Mám nasmerované k požičovni áut, nechce sa mi celý deň voziť v taxíku hore, dole. Po 15 minútach som bol už na mieste. Chodil som pomedzi luxusné autá a rozmýšľal som že ktoré asi bude moje na posledný deň. Nakoniec som si vzal žlté športové Audi (foto hore). Stálo 2 stovky na deň. Takže docela v poriadku. Dúfam že Sára nič netuší. Dnes pre ňu chystám trošku väčšie prekvapenie, a dúfam že sa ho nezľakne a neustúpi. Oblek mi vlastne nebolo ani treba, bola to len taká maska. Ako prvé som zašiel do vinárne a kúpil som tam to najlepšie víno. Červené polosladké. Neskôr som navštívil obchody s ľahko stierateľnými farbami a aj kvetinárstvo. Myslím že som mal všetko. Času som mal ešte veľa tak som napísal Danielovi esemesku či sú ešte spolu doma, ale neboli. Práve sa nachádzali v parku. Šiel som do nášho apartmánu všetko pripraviť. Všetko musí byť dokonalé! S Danielom sme sa dohodli že ju domov privedie okolo tej 9. Tak a môžem sa pustiť do práce!
POHĽAD DANIELA
So Sárou sme sa prechádzali po parku a ona obdivovala jesenný nádych prírody. Neviem prečo ale po dlhšej dobe si to musím priznať. Od kedy ju Adam doviezol k nám som s nijakou nespal. Čož je u mňa nezvyk. Ja neviem možno som sa zamiloval alebo len spametal. Ale jedno viem bola krásna a mám ju rád zvonka, aj zvnútra. Je to divné ale vždy sa mi páčili zlé dievčatá ktoré som si kupoval na jednu noc. Neviem či k nej niečo viac cítim, ale dúfam že nie. Chodí s mojím bratom a to by som mu nespravil. A nechcem kvôli nej trpieť pretože by som ju ľúbil. Proste je to všetko divné. Ona je stelesnením dobra a všetkého čistého a ja pravý opak. Ešte chvíľu sme sa prechádzali keď sme si sadli na jednu z lavičiek. "Do koľkej máme v pláne byť v parku?" Opýtala sa ma s divným výrazom. "Do kedy len chceš." Odpovedal som jej. "Hmm, tak o 15 minút môžme ísť k tebe?" Bola nejaká tichá, nezdalo sa mi to. "Prečo čo ti je?" Rozmýšľam. "Nič len trošku mrznem." Usmiala sa jemne. "Ach ták... Prečo si to nepovedala hneď?" Mal som na sebe dve mikiny jednu celú a na vrchu so zipsom takže mi jedna určite nebude chýbať. Vyzliekol som si ju a podal jej ju. "Ďakujem." Poďakovala mi a obliekla si ju. Vyzerala smiešne a zároveň roztomile, bunda na ňu bola veľká a tak jej trčali rukávy a ona v nej vyzerala byť tak drobunká. "Lepšie?" Opýtal som sa jej keď sa zazipsovala. "Lepšie." Prikývla a rozhliadala sa okolo seba. O 15 minút sme napokon aj tak šli domov. Došli sme ku mne na chatu a ja som ju previedol izbu po izbe. Páčilo sa jej to. Je to jednoduchšie ako u Adama ale aj tak pekné. Väčšinu vecí som mal z dreva. "Tak čo? Kam chceš ísť?" "Ak nevadí, som trošku unavená a večer chcem stráviť s Adamom môžem si tu trošku zdriemnuť?" Ukázala na moju posteľ. "Jasné sprav si pohodlie pôjdem zakúriť aby ti bolo teplo." Mrkol som na ňu a zatvoril za ňou dvere do spálne. Šiel som do kotolne. Väčšina žien s ktorými som bol poznali iba jednu moju tvár. Prachaty chalan s chatami po celom svete. No však nikto nevedel že si všetko robím okolo chatiek sám dokonca aj záhradu keď stíham, rúbem drevo a tak. Ale nie na každú chatu mám vždy čas. Natopil som a vyšiel som hore. Zapol som televízor a dal potichšie aby Sára mohla zaspať. Po pol hodine bolo v chate poriadne teplo. Vyzliekol som si tričko a ostal som len v nohaviciach. Prešla hodina a ja som sa šiel pozrieť na Sáru. Pootvoril som dvere aby som sa uistil či naozaj spí. Bola rozvalená na posteli a na sebe mala len obtiahnuté tielko a nohavičky. Bolo jej zrejme teplo. Bože ona je tak krásna. Pohľad na ňu má ako keby opil a dostal som sa do uspokojenia a pokušenia dostať to ďalej. Ale mal som k nej rešpekt. Sadol som si k nej na posteľ a prezeral si ju. Odhrnul som jej vlasy z tváre a odišiel späť k televízii.
POHĽAD SÁRY
Vstala som a sadla som si na posteľ. Bolo tu príjemne teplo. Zrazu niekto pootvoril dvere. "Počkaj nechoď tu, oblečiem sa." Zavolala som na Daniela. Neviem prečo ale nezobrala som si svoje veci ale jeho. Otvorila som mu skriňu a rýchle som zobrala prvú celú mikinu na seba. "Môžeš." Povedala som a on vošiel dnu. "Ježiš ty si zlatá." Usmial sa na mňa a na nočný stolík mi doniesol jedlo. Boli to sušienky a mlieko. "Ďakujem." Daniel si ku mne sadol a pozoroval ma. Keď som dojedla začali sme sa rozprávať. "Ako to medzi vami je? Medzi tebou a Adamom... Klape vám to?" Neviem prečo sa na to pýtal ale tak prečo nie? "Áno, všetko ide ako má. A čo ty a dievčatá?" Zaujímala som sa o jeho život. Nikdy o tom nehovoril. "Poslednú dobu sa nenašla žiadna, presne od tej doby kedy si prišla k nám." Pozeral sa dole, ako keby sa hanbil. "Ako to? Nechcem byť zlá ale Adam spomínal že si mal časté návštevy." Nechápala som to. Zdvihol zrak a pozrel sa mi do očí. "Vieš neviem či to tak je ale som zmätený." "Z čoho?" Mohol mať nejaké problémy a to by moc nebolo pekné keby sa s nimi dusil sám. "Nie z čoho... Z koho." Povedal. Nedalo mi to, zrejme sa zaľúbil a ta baba ho nechce. Cítila som k nemu súcit tak som sa o neho oprela. "O koho ide?" Opýtala som sa po chvíľke. "Ide o... Počkaj." Prišla mu nejaká správa. Šiel za dvere a ja som sa už normálne obliekla. "O pol hodinky ideme." Otvoril dvere a oznámil mi. "Ale prečo?"
POHĽAD DANIELA
Napísal mi Adam, všetko je pripravené. To mi hneď vrátilo do hlavy tabuľku na ktorej bolo napísané STOP. Predsa je to bratova partnerka. Vošiel som k nej do izby a povedal som že je čas ísť. Nejako sa jej nechcelo. "Ehm no vieš budem mať návštevu." Zaklamal som. "Akú návštevu?" Zbytočné sa pýtala a mna to trošku štvalo. "Dámsku návštevu." Prvá vec ktorá ma napadla, tak to som posral. "Aha." Pokrčila čelo a usmiala sa. Neviem či to bolo úprimne. Vstala a šli sme na ulicu. "Ty nemáš auto?" Opýtala sa ma udivene. "Nie, žijem trošku inak. Mám rád klasiku skôr a auta mi nechýbajú nejak moc, zo štátu do štátu mi stačí lietadlo a peniaze na taxíky mám." Vysvetlil som jej. Len sa trošku divne usmiala a už šiel taxík. Zamával som naň a už sme v ňom sedeli. "Hotel Royal prosím." Povedal som a šofér už vyštartoval. Zastali sme pred ním a ja som taxikára poprosil aby trošku počkal. Objal som Sáru a rozlúčil som sa s ňou. Myslím že sa uvidíme až o mesiac, možno dva. Nastúpil som do taxíka a ona zmizla pred očami.
POHĽAD ADAMA
Všetko bolo pripravené lupeňová cestička viedla od dverí až do kúpeľne, tam bola celá podlaha od lupeňov, na zrkadle bolo rýchlo stierateľnou ružovou farbou napísané: "Milujem ťa." Vaňa bola napustená teplou vodou a plávalo tam zopár lupeňov. Víno vedľa vane nechýbalo. Čakal som s uterákom a s ružou v ruke na ňu. Kedy konečne otvorí dvere.
POHĽAD SÁRY
Som zvedavá či je už Adam doma. Otvorila som dvere a čakalo ma tam prekvapenie. Na zemi boli lupene ruží a niekam viedli. Nasledovala som ich a viedli k dverám kúpeľne. Otvorila som ich a tam stál Adam. Dal mi ružu a pobozkal ma. Na sebe mal len uterák. Kúpeľňa bola celá zasypaná lupeňami, a na okne bol nápis ľúbim ťa. Pri vani som si všimla aj víno a poháre. "Bože to je krásne!" Pošeptala som po tichy. "Pššt, ticho." Položil mi palec na pery a začal ma bozkávať. Pomaly mi vyzliekol všetko čo som mala na sebe, chviala som sa keď prišiel k nohavičkám. "Neboj sa, ja ti neublížim." Povedal potichy a pomaly ich dal dole vošli sme do vane a pili víno. Dívali sme sa na seba takmer bez slova, bolo to také nové. Mohla som na ním oči nechať a on na mne tiež. Asik po hodine a pol sa nám zachcelo spať. Vyšli sme z vane a osušili sa. Už sme sa akosi nehanbili, zaspali sme vedľa seba nahý. Každý jeden mal k tomu rešpekt a nedotkol sa ho ak to sám nechcel. To mi vyhovovalo, niesom nato akosi pripravená. Dnešok sa mu vážne vydaril.

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
KONIEC 30.ČASTI!
Keďže toto je 30. Časť je to okrúhle číslo, a od 20.časti vás sem veľa pribudlo. Mám pre vás menšiu anketu. Píšte do komentárov.

1.) Ako sa ti páčila dnešná časť?
2.) Prečo tento príbeh čítaš?
3.) Čo by si zmenil na forme písania?

Tak toto je na dnes všetko. Prajem vám príjemné čítanie.
❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤

(PS.: kto vie ako sa sekajú do príbehu odseky napíšte mi, ako vidíte zatiaľ ich nikde nedávam a nevyzerá to moc dobre 😂)

Vedúci z tábora [DOKONČENÉ]Kde žijí příběhy. Začni objevovat