Vedúci z tábora [DOKONČENÉ]

#32 Čo sa stalo?

POHĽAD SÁRY
Ráno sa mi vstávali ťažko, bola som unavená ešte z predošlého dňa. Vstala som z postele natiahla na seba prvé veci čo som uvidela. Čiže nohavice a tričko s dlhým rukávom, na vrch som ešte zobrala mikinu a šla som rovno na autobus. Nebola som hladná. V autobuse ma k sebe prekvapivo zavolala Juliana. Prešla som stredom autobusa až k nej a prisadla si. "Ahoj! Počula si čo sa stalo Tomášovi?" Niečo sa mu stalo? Hmm... Prvé čo ma napadlo bola karma. Ale niesom až tak pomstychtivá sviňa tak som to pustila z hlavy. Nakoniec dúfam že to nič hrozne nieje. "Nie prečo?" "Bol na 2 dní v nemocnici, dnes má dôjsť do školy." Možno prekonal nejakú zlú chorobu, sama som bola v nemocnici pre jednu. "Prečo bol v nemocnici?" Juliana sa so mnou rozprávala s ľahkosťou, žeby sa už nehnevala? "Jeho rodičia povedali že odpadol. Vraj bol dehydrovaný." Mykla plecami. "Aha, to je dobré že tam nebol pre nič horšie." Usmiala som sa s pokojom v duši. Zvyšok cesty sme sa sa nerozprávali, možno sa predsa len stále hnevá. V škole som si sadla na svoje miesto vybalila knihy a čakala kým zazvoní. Netrvalo to dlho a hodina začala, ale Tomáš nebol nikde. Učiteľka nám vykládala čo robila cez víkend, je to taká tárajka. Akurát v ten moment vošiel do triedy Tomáš. Mal na sebe mikinu čož je u neho nezvyčajné, a dokonca mal nasadenú aj kapucňu. Prišiel k katedre a ohlásil "Pani učiteľka ospravedlňujem sa že som prišiel neskôr na hodinu. Zaspal som, už sa to viac nestane." Dokončil a sadol si na miesto. Vyložil si knihy a s prázdnym pohľadom sledoval učiteľky výklad. To je u neho nezvyčajné, väčšinou kecá s fiflenami v triede alebo s naj kamarátom a učiteľov má úplne na háku. Žeby ešte stále nepil vodu? To je nezmysel tak by sa nechoval. Rozmýšľala som nad rôznymi príčinami jeho nálady.
POHĽAD ADAMA
Dnes som nemal znovu v pláne chodiť do školy. Viem nemala by som vičnievať z radu ale tak... Som bohatý môžem si to dovoliť. Rozhodol som sa si zadovážiť súkromného učiteľa, ktorý má bude učiť 3 hodiny denne doma. To mi vyhovuje, zajtra to pôjdem ohlásiť škole. Nemám chuť na blbých spolužiakov. Je 9 hodín... Sára je v škole to viem na 100% po obede jej zavolám. Ale čo že robí môj milovaný braček? Pomyslel som si ironicky. Šiel som na zadný dvor a uvítal som sa s Bajátom, zobral som ho na vôdzku a šiel som sa s ním prejsť po lesnej cestičke. Keď sme boli ďalej od domova a cesty tak som ho pustil nech si pobehá a sadol som si na peň. Vytočil som bratovo číslo a čakal kým mi to zdvihne.

"Nazdar tak ako je v Taliansku? Čo tam robíš?"

"Ále, pracem trochu po dvore a čo ty?"

"Momentálne venčím Bajáta."

"Ako sa má Sára?"

"Dobré, bola prekvapená z toho dňa. Neprotestovala, mal si pravdu je vážne krásna."

"Vy ste spolu?..."

"Nie, nechcem ju nútiť. Nejako sa nato ešte necíti."

"Tak to je dobre, nesmieš na ňu tlačiť nebolo by to pre ňu potom pekné."

"Dobré, dobré ja viem. Kedy prídeš znova ku mne a mame?"

"Uvažoval som že tak o mesiac."

"Nejako skoro nie?"

"Neuvidíš má rád?"

"Ale áno ale nezvykol si chodievať tak často. Musím už ísť nevidím Bajáta tak sa maj."

"Zbohom."

Zavesil som. Prečo sa zaujímal o Sáru? Je to čudné veď predsa má svoje baby. Ešte chce skôr prísť aj domov, je to akési čudné. "Baját k nohe!" Zakričal som. Trvalo mu to dlhšie kým prišiel pretože niekde ďalej odbehol. Hlavne že ma počul a prišiel. Šiel som s ním domov a rozmýšľal o Danielovi a Sáre... Čo asi robili oni spolu keď boli sami? To je už jedno Sára ma ľúbi a Daniel to nezmení... Nechápem prečo si vlastne namýšľam veci žeby ju Daniel chcel. On si spoločnosť platí nie cení na rozdiel odo mňa. Verím žeby tak slušné dievča ako je Sára nechcel pošpiniť.
POHĽAD SÁRY
Po škole som šla po chodníku sa prejsť autobus mi šiel až o hodinu. Zrazu som uvidela Tomáša, šiel smerom ku mne. Dala som si slúchadka dole a čakala kým ku mne príde. "Ahoj Sára." Pozdravil mi. Znelo to ako keby nedávno plakal. Ešte vzlykal. "Tomáš? Čo ti je?" Takto sa nikdy nechoval napriek tomu že mi ublížil mala som o neho strach. "Ni-ič." Zakoktal. Vybrala som ruky z mikiny a dala mu ich na plecia. "Počkaj." Povedala som a pomaly som mu dávala dole kapucňu. "Sára prestaň." Striasol sa a dal mi ruku na tú moju. Dala som mu ju dole a to čo som videla ma zaskočilo. Mal modriny a krvavé rany, niekto ho zbil. Urobila som krok späť, bol to hrozný pohľad a Tomáš uhol pohľadom. "Čo sa ti stalo?" Vyzeral hrozne. "Sára ja myslím že to je kvôli tebe." Povedal pokojnejšie. "Kvôli mne? Prišiel si sa mi ospravedlniť a teraz ma obviníš z tohto? Nie ja s týmto nemám nič spoločné!" Odvrkla som a okamžite som šla prejsť na druhú stranu chodníka. Obzrela som sa za ním a zbesilo na mňa kričal. Len som sa usmiala a otočila ďalej spravila som ešte krok a na druhej strane som uvidela Alexa. O stotinu sekundy do mňa v plnej rýchlosti narazilo auto. Odskočila som a jediné čo som cítila bola hrozna bolesť hlavy a nôh. Prvý ku mne dobehol Tomáš a potom som videla behať Alexa s mobilom v ruke. Pridal sa aj nejaký chlapík, zrejme vodič. Nepočula som ich len sa mi hýbali pred zrakom až kým som nezatvorila oči.
POHĽAD ADAMA
Pozeral som stále ten seriál ktorý sme so Sárou začali, no znova ma vyrušil telefón. Volal mi Alex. Od kedy chodím so Sárou tiež nejak často volá. Zdvihol som mu a začal priam kričať do telefónu. "Adam? Adam! Počuješ ma?" Rozprával tak rýchlo že som ho takmer nerozumel. "Čo je? Počujem." "Sára, ona ona... Je tu sanitka narazilo do nej auto nevníma." Vyrazilo mi to dych. "Č-čo? Do akej nemocnici idú?" Zobral som mikinu a kľúče a bežal som do auta. "Do tej kde bola vyberať stehy, nechcú ma so sebou zobrať." "Už letím po teba, zatiaľ sa maj keby si vedel niečo nové ozvi sa mi." Zrušila som naštartoval som auto a pridal na plný plyn.

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
KONIEC 33. ČASTI!
Prepáčte že som časť nikomu nevenovala možno by to vás potešilo ale myslím že takéto čierne časti niesu moc pekne na venovanie. Prajem vám príjemné čítanie.
❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤