#21 Taliansko?

2.5K 202 17
                                    

(Tento diel venujem použivateľke neznama19)
POHĽAD SÁRY
"Sára vstávaj! Zaspala si!" Zobudil ma mamin hlas za pol hodiny 8. Okamžite som vyskočila z postele a otvorila som skriňu. Zo skrine som vytiahla vínovú mikinu a čierne legíny, k tomu som si zobrala vínove tenisky. Stihla som si spraviť aj desiatu. Sendvič s paradajkou, kúskom šalátu a tatárskou. Na autobus som stihla len tak tak. Sadla som si k Juliane. "Ahoj." Pozdravila mi natešená. "Ahoj." Vzdychla som si. "Prečo si taká?" Opýtala sa. "Aká?" Nechápala som. "Ja neviem... Smutná?" Povedala neisto. "Veď vieš Adam, a dnes som zaspala tak zrejme zniem znudene." "Aha." Kývla hlavou a pozerala sa z okna na cestu. Po chvíľke sme dorazili ku škole a prezuli sa. V triede už bol takmer každý, náš autobus totiž prichádzal posledný. Všetci rýchlo pred hodinou prepisovali domáce úlohy ktoré nemali a učili sa. Klasický lajdáci. Prvá hodina bola slovenský jazyk tá prešla docela rýchle, pretože ju milujem. Ráda píšem slohy a básne. Druhá bola chémia. Tu priam nenávidím. Tretia bola matematika, počas hodiny nám nečakane dala 15 minútovú písomku. Všetky príklady som mala napísané, ale nebola som si istá či sú výsledky správne. Zvyšok školy prebohol rýchle. Na obed sme mali fazuľovú polievku a rezeň. Konečne niečo dobré v školskej jedálni!
POHĽAD ADAMA
"Brácho vstávaj! Ideš so mnou kúpiť letenky do Talianska?" Otvoril som oči a privítali ma tieto slová. "Dočerta Daniel koľko je hodín?" Pretrel som si oči a pozrel von. Bol už deň. "Je 10:25. Trochu si si prispal ty šípková ruženka." Zasmial sa Daniel. "Do hajzlu ono to je škola... Pôjdeme po obede fajn?" "Fajn." Zatvoril dvere a odišiel z izby. Úplne som zabudol že je škola som v maturitnom ročníku a zabudnem nato. Ach bože. Zo skrini som si zobral čierne potrhané džínsy a červeno-čiernu kockovanú košeľu. Rýchle som si preložil knihy na pondelok a utekal som k môjmu Lamborghini. Naštartoval som a už som bol za 5 minút pri škole. Vošiel som do triedy a každý na mňa zízal, bola hodina. Práve sme mali hodinu s pani Gretsenovou, je to hrozne milá učiteľka, ak niečo nepochopite tak si na vás nájde čas aj po škole a všetko vám krásne vysvetlí. Prišiel som k učiteľskému stolu a začal som. "Pardon pani Gretsenová zaspal som." Ospravedlnil som sa. "Dobre pán Thomson ale nech sa to už neopakuje, hodiny vám ospravedlním." Prikývol som a sadol som si vedľa môjho spolužiaka Rasťa. Učiteľka sa otočila k tabuli a začala písať. "Prvý krát čo si zaspal za 4 roky. Žeby si začal srať na školu?" Štuchol do mňa a zasmial sa. Vybral som si zošit a knihu a začal prepisovať poznámky z tabule. "Ale nie, len vieš..." Odmĺkol som. "Čo?" Spýtal sa. "Je v tomto dievča." Priznal som. "Ó ho hó náš princ sa zaľúbil!" Povedal hlasno a pár ľudí sa za nami otočilo. "Rasťo sklapni! Preberieme to na prestávke dobre?" Ukázal som koncom pera na tabuľu ktorá bola celá zapísaná.
POHĽAD SÁRY
Vyšla som z budovy školy a šla na zastávku. Videla som ako z vedľa z obchodu vyšla Juliana a spoza neho Alex. Objal ju a zobral na ruky, smial sa. Takže oni spolu vážne chodia, to je prekvapenie. Hrozne im to prajem obaja si to zaslúžia pomyslela som si. Na Alexovi bolo niečo iné, nebolo to ani šťastie, to som už videla pri nemocnici, nebola to Juliana... Sakra on mal novú mikinu. Zmenil sa, jeho čierna mikina sa zmenila na bielu s dúhovou kostrou. Hrala farbami. Prišlo mi to ako keby jeho mikina vyjadrovala jeho pohľad na svet... Pred tým čierno biely, a teraz farebný, páčilo sa mi to. O chvíľku prišiel autobus a nastúpila som, oni zrejme sa išli prejsť alebo k Alexovi domov. Bola som rada že je šťastný. Prišla som domov, a tam ma čakalo znova učenie. Ach bože ako ja to nenávidím. Pomyslela som si a sadla som si za knihy a šprtala sa matiku.
POHĽAD ADAMA
Zazvonilo na koniec hodiny a Rasťo na mňa ihneď vyvalil. "Hovor! Hovor! Kto to je? Alica?!" Tlačil na mňa. "Nie ani zďaleka." Ten Rasťo je vážne hrozný Alica je naša spolužiačka sedí predo mnou a on má guráž sa o nej rozprávať to je idiot. "Tak kto to je? Koľko má rokov? Ako vyzerá?" Bombardoval ma ďalej otázkami. "Volá sa Sára, má 16 a je krásna a milá." Povedal som so zasnívaným pohľadom. "Máš jej fotku?" Opýtal sa ma. "Mám." Odomkol som svoj Iphone a ukázal som mu moju tapetu na mobile na ktorej bola ona. Zadíval sa na ňu. Bola tam s čiernymi legínami so značkou Nike a čiernym tričkom. Blonďavé vlasy mala v cope a na hlave mala šiltovku. Vyzerala krásne, bola na ihrisku. "Kámo ale Alica je krajšia." Povedal a porutil hlavou. Ach bože tá jeho Alica. Alica je arogantná blonďatá baba ktorá má vždy na perách tmavý červený rúž, špirálu tiene na očiach a linky na obočí a aby som nezabudol kilo make-upu pôsobila na mňa dokonale ohavne. Vraví sa o nej že ma miluje a už dlhší čas sa chce so mnou vyspať. Každý piatok trávi v bare opitá niekedy vraj dokonca aj zhulená. Také baby priam ironicky milujem, som zvedavý kedy Rasťovi dopne že takéto baby sú obyčajné ku*vy, nikdy nebudú verné a nedokážu naozaj ľúbiť. "Ak sa ti tak páči tak za ňou bež je od teba 4 metre." Mykol som očami naňu. Spravil som chybu, myslela si že som ju zavolal a prišla k našej lavici. "Ahoj Adam! Ako sa máš?" Spýtala sa keď ladne došla k lavici. "Docela dobré, prečo sa pýtaš?" "Vieš, myslím žeby sme si niekedy mohli niekam zájsť spolu na večer." Usmiala sa a kusla si do pery. "A kam?" Opýtal som sa jej, hrozne ma zaujímala čo by navrhla. "Niekam na párty, mohol by si potom prespať u mňa." Mrkla na mňa. Mohol som si myslieť... Sára taká nieje, ona by zrejme skôr radšej šla do reštaurácie a nie do baru. Viem niekedy sa určite pôjdeme zabaviť ale takto. To je fakt trúba tá Alica, pomyslel som si. "Vieš, ja už mám program snáď na dve týždne." Zaklamal som, nechcel som mať s ňou nič spoločné. "Aha, tak nevadí možno na budúce." Usmiala sa a otočila naspäť k svojej lavici. Mala na sebe úplne mini sukňu, keď sa zohýnala bolo jej vidieť nohavičky. To sa nedalo nevšimnúť si, zrejme to robila naschvál a Rasťo na ňu zízal ako šialenec. Škola mi zbehla rýchlo. Došiel som domov a tam ma už čakal Daniel. "Tak ideme?" opýtal sa ma. "Ideme." Vošiel som do izby hodil som tašku do rohu a vyšiel znova von a nastúpil som do auta. Prišli sme k cestovke a vošli sme dnu, pozeral som na Daniela ako kupuje letenku. "Počuj kedy vlastne odchádzaš?" "V piatok mi to letí, prečo?" Otočil sa na mňa s letenkou v ruke. V hlave sa mi zrodil nápad. Zobral som mobil do ruky a zavolal Sáre.
POHĽAD SÁRY
Písala som akurát sloh zo slovenského jazyka, keď tu zrazu mi zazvonil mobil. Pozrela som na meno, volal mi Adam. Bola som príjemne prekvapená. Zobrala som ho do ruky a zdvihla som mu. "Ahoj Sára! Ako sa máš?" Opýtal sa ma. "Ahoj, už lepšie keď mi voláš." Zasmial sa za telefónom. "Myslíš si žeby si mohla ísť znova ku mne na víkend?" "Jasné!" Povedala som rozhodne, vedela som totiž že mama je veľmi rada ak spím u kamarátky. "Dobré ďakujem, už musím ísť tak ahoj." "Ahoj." Zrušil mi. Super! Znova budem spať u neho, to bude krása. Je ešte len pondelok ale už sa teším.
POHĽAD ADAMA
Tak a letenky som kúpil aj pre mňa a pre Sáru. V piatok sa letí do Talianska! To je paráda, som zvedavý ako bude reagovať tentoraz. Zakúpil som už aj lístky naspäť. Bude to úžasné, brat bol rád že s ním poletíme tiež. Prišiel som domov a začal som sa učiť na utorok. Chcem mať dobré známky, aj keď to nepotrebujem, o budúcnosť mám postarané. S bratom sme zdedili firmy po otcovi ktoré nám zarábajú tisícky. Niekedy si trošku vyčítam že som nemusel ani pohnúť palcom a som v prepychu, a otec si to vydrel. Každopádne mu veľmi ďakujem. Je mi ľúto že tak skoro nás opustil, ale rakovina je rakovina. Bohužiaľ zdravie sa za peniaze kúpiť nedá. Doučil som sa pozrel som si pár filmov a šiel som si ľahnúť.
POHĽAD SÁRY
O 19:00 som skončila s učením, na zajtra som toho mala vážne veľa. Bola som vyčerpaná tak som šla spať už o pol 8. Nechcela som riskovať že zajtra zaspím, chcela som byť fit. Zaspala som pomerne dosť rýchlo.

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
KONIEC 21. ČASTI!
Táto pre zmenu trochu dlhšia. 😊 Páčila sa Vám? Ohodnoťte ⭐ a pekným komentárom. Prajem vám príjemné čítanie.
😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱
INAK ROZHODLA SOM SA ŽE OD TERAZ BUDE KAŽDÝ JEDEN DIEL VENOVANÝ NIEKOMU Z MOJÍCH FANS. PRETOŽE STE ÚŽASTNÝ A VEĽA TO PRE MŇA ZNAMENÁ KEĎ MA DOSTÁVATE DO TOP POZÍCIÍ! MILUJEM VÁS! A VIETE PREČO? PRETOŽE JA MAM TÝCH NAJLEPŠÍCH FANS NA SVETE!
😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱
❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤

Vedúci z tábora [DOKONČENÉ]Where stories live. Discover now