Vedúci z tábora [DOKONČENÉ]

#5 Búrka ☹

Zobudila som sa vedľa Adama ktorý stále spal. Otočila som sa opatrne k nemu. Boli sme tak na sebe tesne nalepený že sa nám takmer dotkli pery. Pošteklila som ho vlasamy na tvári a on sa začal prebúdzať. Rýchlo som zatvorila oči a tvárila sa že spím. Adam mi odhrnul vlasy preč z tváre a pohladil ma po líci. Vstal z postele a obliekol si nohavice a šiel skontrolovať Bajáta. Keď prišiel sadol si na posteľ a jemne ma chytil za rameno a potriasol so mnou. "Vstávaj, musíme ísť na raňajky." Otvorila som oči a a otočila sa na druhú stranu. "Ešte 5 minút." Adam sa začal smiať. "Ty spiaca krásavica, vstávaj. Žiadnych 5 minút! Už teraz meškáme 5 minút." Pozrel sa na hodinky. Sadla som si na posteľ a uvedomila si že pod nočnou košeľou nemám nič. "Adam?" Opýtala som sa ho tichým hlasom. "Áno?" Sadol si ku mne na posteľ. "Dáš mi nohavičky?" Videla som jeho výraz na tvári, takúto otázku zrejme nečakal. "Ehm, jasné." Postavil sa a šiel k skrini. Po menšom prehrabovaní vytiahol zo skrine biele krajované nohavičky. "Tieto?" Zdvihol ich nad hlavu. "Áno hoď mi ich." Povedala som pripravená chytiť ich. "Poď si po nich." Zasmial sa. "To nemyslíš vážne Adam." Povedala som vážne aj keď v hĺbke duši som sa pousmiala. "Včera ti nevadilo keď som ťa obijmal iba v nočnej košeli, a dnes sa nechceš ani len prejsť v nej po nohavičky?" Zabŕdal do mňa. "Fajn." Vstala som z postele a šla smerom k nemu. Vyskočila som po nich, pretože Adam bol odo mňa vyšší aspoň 15cm. Na prvý pokus mi ostali v rukách. Adam mi zosunul ruky na pás a pritúlil si ma k sebe. "Vidíš ani to nebolelo." Zasmial sa. "Ha-ha vtipné." Zobrala som si aj ostatné veci a šla sa obliecť do kúpeľne. Ale zabudla som si podprsenku, nechcelo sa mi ísť po ňu. Tak som si obliekla akurát voľné biele tričko aby nebolo nič vidieť, a k tomu čierne legíny. Vyšla som z kúpeľne a Adam si zrejme nič nevšimol. Na raňajkách som debatovala z Rišom či si dnes pôjdeme zaplávať. Súhlasila som mali sme sa ísť konkrétne otužuvať, pretože voda je už o 18:00 zimná. Po raňajkách som si zobrala na starosť Bajáta a šla sa s ním prejsť po lúke, ktorú som mala neďaleko chatky. Hádzala som mu konáre a váľala som sa s ním po kvetoch. Asi po dvoch hodinách za mnou došiel Adam. "Ahoj. Ďakujem že si mi ho postrážila." Pristúpil ku mne zo zadu a ja som sa trochu zľakla, keďže som ho nepočula prichádzať. "Neboj, to bola maličkosť." Usmiala som sa. V hlave mi zblkol nápad. Otočila som sa k Adamovi a zvalila ho do kvetov. "Ty si šialená!" Vyhlásil Adam. "Vadí?" Zasmiala som sa. "Nie, také milujem." Zatvorila som oči a on ma prevrátil po neho a pobozkal ma. Jemný dotyk našich pier nás ako keby prepojil. Otvorila som oči a videla som tie najkrajšie oči v mojom živote... Boli tak blízko. "Prepáč." Ospravedlnil sa Adam a vstal zo mňa. "To nevadí." Usmiala som sa a vstala. "Vadí! Mal som počkať, lepšie ťa spoznať, ísť nato pomaly a nie takto!" Nervózne kričal Adam. "Prestaň je to v poriadku. "Nič nieje v poriadku! Páčiš sa mi už to nemôžem vydržať a to som tu s tebou tretí deň!" Adam priam kričal. Bála som sa ho. "Baját k nohe, ideme." Otočil sa a bez slova odišiel. Nič som nechápala. Kľakla som si do trávy a po lícach mi začali stekať slzy. Na obed som neprišla. Potulovala som sa po vonku. Na kúpalisku nikto nebol, dokonca ani na ihrisku. Bola som ako zablúdená duša. Zobrala som loptu a skúšala som si triky. Keď náhle obloha zčernala a strhol sa obrovský lejak. Vošla som do prvej chatky ktorú som videla. Nikto v nej nebol a cez moje mokré, predtým voľné tričko, teraz presvitali celé moje prsia. O 15 minút sa do chatky vrútil Patrik. "Čo robíš v mojej chatke?!" Zavrčal. "Pa-a-trik... Prepáč mi to ja-a som sa tu prišla skryť pred búrkou." Vykoktala som zo seba. "Vypadni." Otvoril mi dvere a vystrčil ma dnu. Krčila som sa na schodách asi 10 minút no v tom začali z neba padať krúpy. Začala som búchať na dvere. "Patrik, prosím! Púsť ma dnu." Plakala som búchajúc na dvere. Po chvíľke mi otvoril a zobral ma celú mokrú dnu. "Ďakujem." Triasla som sa zimou a strachom z neho. "Ukľudni sa. A sadni si na tamtú posteľ, je voľná." Povedal s iným tónom hlasu. A ja som ho poslúchla. Ruky som si dala dole z pŕs. A prehodila som si vlasy na chrbát. Patrik na mňa akosi divne pozeral. "Čo ty a Adam?" Opýtal sa ma po chvíľke. "Prečo sa pýtaš?" Udivene som naň pozrela. "Rozprával sa so mnou asi pred hodinou. Vraj sa mu páčiš." Zdvihol hlavu. "Nerieš to." Sklonila som hlavu. Patrik si ku mne sadol na posteľ. "Nedivím sa mu. Si zasrane sexi." Patrik ma chytil za hlavu a pobozkal. Okamžite som sa od neho odtrhla. Vonku riadne blýskalo. "Ále prestaň, viem že to máš rada!" Položil mi ruku na prsia a zvalil ma na posteľ a prisadol ma tak že som sa nemohla hýbať. "Patrik prosím prestaň!" Kričala som a snažila som sa vyslobodiť. "Čím viac sa budeš mykať tým horšie pre teba!" Škodoradostne sa zasmial a vrazil mi jednu do tváre. Takmer som stratila vedomie. Videla som ako mi Patrik roztrhal tričko na prsiach. A prechádzal mi rukou po celom tele. Dal mi dole džínsy a otočil ma na brucho. Chytil ma za vlasy a ukusil ma do krku. Plakala som. V tom do chatky vošiel Adam s dekou v ruke. Odtrhol Patrika odo mňa a zamkol ho z vonku. "Sára? Sára! Prepáč mi to." Adam sa úplne citovo zrútil a začal plakať. "Adam?" Tenučkím hláskom som vyslovila jeho meno. "Áno?" Chytil ma za ruku. Zober ma k nám. Adam ma automaticky zabalil do deky, odomkol dvere a pustil dnu Patrika a po daždi so mnou šiel až k našej chatke. Ked som sa úplne zotavila ležala som na posteli len v nohavičkách prikritá perinou. Adam sedel na okraji posteli s hlavou v dlaniach. A na zemi ležal Baját. Keď si všimol že reagujem okamžite sa mi začal ospravedlňovať. "Sára, je mi to strašne ľúto." Plakal. "A čo?" Opýtala som sa ho. "Patrik, on ťa znásilnil." Chvial sa a nedokázal mi pozrieť do očí. "Neznásilnil, ale veľa nechýbalo." Otočil sa ku mne a ľahol si. "Videl som na posteli krv." Spadla mu posledná kvapka slzy. "To z môjho nosa." Otočila som sa k nemu. Objal ma. "Ľúbim ťa, nechcem aby ti niečo bolo." Povedal. "Vieš že som hore bez?" Opýtala som sa ho opatrne. "Je mi to jedno!" Objal ma silnejšie. "Ráno idem za hlavným vedúcim. Toho chalana odtiaľ vyrazia." Povedal a odtiahol sa. "Neboj už sa ti nikdy nič nestane. Som s tebou, nedovolím aby ti niekto ublížil." Obaja sme zaspali v silnom zovretí.

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
KONIEC 5. ČASTI
Viem vyvíja sa všetko rýchlo, avšak mám v pláne aj dlhý príbeh čakania šikanovanej Sáry na Adama keď sa tábor skončí. Ak nedočkavo čakáte na ďalšiu časť, nezabudnite ma sledovať. Oboznámi vás to o novom diely hneď keď ho vydám! Každý nový diel o deň až dva. Prajem príjemné čítanie!
❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤