Vedúci z tábora [DOKONČENÉ]

#1 Prečo práve on 🤐

(Juliana- najlepšia, a jediná moja kamarátka)
"Sára, je tu Juliána!" Zakričala na mňa mama z kuchyne. "Dobre, dobre." Odvrkla som. Sedela som na posteli a púšťala si pesničky. "No ako? Zbalená?" Opýtala sa ma Juliána keď vošla do izby. "Ešte nie." Ukázala som na zem kde ležal prázdny kufor. "Ako to?" Zdesene na mňa pozerala a sadla si na posteľ. "Predsa som čakala na expertku, ktorá mi poradí aké veci zobrať na tábor na balenie chalanov!" Zasmiala som sa. "Tak teda poďme na to!" Vstala z postele a otvorila skriňu. Otočila sa na mňa a opýtala sa ma: "A čo ti tam vlastne treba?" Položila som mobil a šla som po zoznam veci čo potrebujem. "Tu máš." Podala som jej a znovu si sadla na posteľ. "Hmm, 2 kraťasy, 2 legíny, 2 tričká s krátkym a dlhým, plavky...... Dobre po poriadku." Usmiala sa na mňa a začala vyberať veci zo skrine. "Zober si tieto čierne legíny a sivé, podľa mňa sa hodia k všetkému!" Veselo prehlásila Juliána. "Môže byť, ty si tu expert." Postavila som sa a pomohla som
baliť veci. "Kraťasy ti dám rifľové, a jedne teplákové. Tričko si zober určite toto!" Ukázala na biele tričko s krátkym rukávom s nápisom STAY IN PARIS a Eiffelova veža. "Keď myslíš." Takto sme postupne pobalili všetky moje veci. Trvalo nám to takmer hodinu a pol. Poslednú vec ktorú mi do kufra Juliána vložila bola červená mini sukňa, ktorú podľa mňa ani nevyužijem. "Ďakujem že si mi pomohla." Objala som ju. "Nemáš zač, budeš mi chýbať. Na koľko dní tam vlastne ideš?" Zaujímala sa. "Na päť dní. Neboj zvládneš to tu bezo mňa." Zovrela ma pevnejšie. "Ja sa skôr bojím o teba... Drž sa!" Pustila ma a šla domov. Stíšila som hudbu a šla som sa vyspať. Zajtra ráno odchádzam na tábor!

RÁNO
"Sára vstávaj! Budeme meškať!" Už od siedmej ráno ma plašila mama. Lenivo som vstala z postele, ponaťahovala si všetky svaly a šla som skontrolovať či mám naozaj všetko. "Máš všetko?" Skričala na mňa mama. "Áno, mám. Ideme?" Zobrala som kufor z mojej izby a dala ho do kufra auta. "Ešte chvíľu, učešem sa." Typická mama, vždy ma naháňa, a nakoniec čakám ja ju. "Dobré ideme." Mama nastúpila do auta a šli sme. Zapla som si mobil a zapojila slúchadlá. Po ceste som zaspala. O neskutočné 4 hodiny ma mama zobudila že sme v cieli. Po ceste sme sa vraj zasekli v zápche. "Tak ahoj! Opatruj sa mi. O 5 dní po teba prídem!" Lúčila sa so mnou mama. Pri bráne stala akási vysoká čiernovlasá žena s vlasmy v cope. "Meškáš!" Privítala ma slovami. "Pardon, zasekli sme sa v zápche." Ospravedlňovala som sa. "Nevadí bohužiaľ chatky už niesu voľné, zle sme to vypočítali. Budeš spať na chatke úplne na kraji od ostatných s vedúcim." Ukázala palcom na chatku úplne na konci tábora. "Ďakujem." Schmatla som kufor a ťahala som ho k chatke. Super mám chatku s vedúcim. To znamená žiadne ponocovanie, vankúšove bitky, nič! Žiadna zábava! To je hrozne. Pomyslela som si. Vošla som dnu. Klasické vybavenie. Dve postele, nočné stolíky, stôl, skriňa a malá kúpeľňa. Vedúci tu zrejme ešte nebol. Neboli tu žiadne iné veci okrem môjho kufra. Sadla som si na posteľ a začala som vybaľovať veci. "Inak večierka je o 22:00 a večera o 18:00, o 20:00 buď pri táborovom kruhu budeme sa zoznamovať!" Vtrhla mi do chatky oznámiť vedúca. Kývla som hlavou a pokračovala som vo vybaľovaní vecí. Keď som skončila šla som sa poobzerať von. Vonku na druhom konci tábora bol bazén s tobogánom a multifunkčné ihrisko. O pár metrov za mojou chatkou sa rozprestierala lúka, plná kvetov a farieb. Na ihrisku už blaznili nejaký chalani s loptou a v bazéne bolo prázdno. Využila som to. Navliekla som si plavky zobrala som si biele tričko a uterák okolo pásu a zamierila som k bazénu. Voda bola príjemne teplá. Vo vode som sa bláznila tak dlho že som stratila pojem o čase. Trochu sa ochladilo a ja som sa rozhodla ísť pripraviť na večeru. Keď som vychádzala z vody na mokrom povrchu sa mi šmykla noha a celú som si ju odrela. Celé dlhé lýtko. Štípalo to. Šla som k chatke a zrazu na mňa z boku vyskočil pes a zvalil ma na Zem. Psov milujem ale momentálne to nebolo vhodné. Videla som ako ho niekto ťahá za obojok. "Baját! Fuj to! Zlez z nej." Psa odtiahol, keď som videla tú tvár myslela som že odpadnem. Bola nádherná... Hnedé vlasy, hnedé veľké oči. Krásne plné pery. "Si v poriadku?" Z rozmýšľania ma vytrhol chalan a podal mi ruku. Zdvihla som sa. "Áno som." Zakoktala som. "Prepáč za toho psa, niekedy ma moc energie a robí blbosti." Usmial sa na mňa. "To ne-, ahhhh" nedopovedala som. Pes mi totiž olízol tú odrerú nohu. "Pane bože čo sa ti stalo?" Kľakol si a opatrne zobral nohu do rúk. "Šmykla som sa, nič to nieje." Povedala som. "Ale je, choď do chatky, prinesiem dezinfekciu." Vstal. A šiel k hlavnému stredisku. "Bývam v chatke číslo 18." Zakričala som za ním. A šla som k chatke. Keď som vošla dnu bol tam už aj druhý kufor. Sadla som si na posteľ a čakala. O malú chvíľu sa objavil aj s dezinfekčným prostriedkom a kusom látky. "Ďakujem." Povedala som a natiahla som sa po dezinfekciu. "Nie, nie. Ja sám. Ty sa uvoľni." Kľakol si a nalial prostriedok na kus látky. "Teraz to možno trochu zabolí." A pomaly priložil látku na ranu. "Ahhhh." Potiahla som nohu. "Bolí to veľmi?" Zahľadel sa mi do očí. "Nie, ale dosť to štípe." Znova priložil látku na nohu ale už o trochu citlivejšie. Napadlo ma či nepozná vedúceho s ktorým som na izbe tak som sa ho opýtala. "Počuj, nevieš s kým som na izbe?" Doošetroval mi nohu a sadol si vedľa mňa na posteľ. "Prečo sa pýtaš?" Skladal dezinfekčný prostriedok do lekárničky. "Väčšina vedúcich sú sucháry." Pokročila som plecami. Hlasne sa zasmial. Mal dokonalý úsmev. "Tak ja som ti suchár?" Smial sa. "Ty si vedúci?! Si tak mladý..." Cítila som sa trápne. "Mám 18, volám sa Adam." Podal mi ruku. "Sára." Predstavila som sa. "Tak poznáš toho čo tu so mnou býva?" Spýtala som sa znova. "Tebe to nedošlo?" Zasmial sa a presadol si ku mne na posteľ. "Ja som s tebou na chatke, ja som ten vedúci." V hlave sa mi vírila jedna otázka ... Sakra prečo práve on?!

KONIEC 1. ČASTI
Druhú časť vydám hneď zajtra, budem ráda za každý hlas, koment, či pozretie.❤
BTW.: Vedúci je na obale príbehu.