"Stratili sme sa!" začala som panikáriť.
"Miranda nepanikár!" upozornil ma môj snúbenec Josh.
"Josh stratili sme sa v strašidelnom lese a stmieva sa! Čomu nerozumieš, že sme v maximálnej riti?!" začala som po ňom kričať.
"Svadba je až nabudúci týždeň, dovtedy to stihneme," zasmial sa. Bola mi zima a vonku som vážne spať nechcela. Navyše v tomto strašidelnom lese.
"Poď do toho zámku tam v zadu, čo je," potiahol ma za ruku Josh. Kráčala som za ním. O päť minút sme stáli pri veľkom a strašidelnom zámku. Josh chytil veľkú kľúčku a zatiahol smerom na dol. Potlačil veľké drevené dvere, ktoré hneď začali vŕzgať. Vkročil do tmavej chodby. Ešte, že so sebou máme telefóny. Posvietila som na cestu a išla som za Joshom. Na stene bol veľký obraz, niakeho chalana, ktorý mohol mať toľko rokov, čo aj ja. Čiže dvadsať. Obzerala som si obraz, ale niečo ma vyrušilo. Bol to krik, ktorý sa ozýval asi po celom tomto obrovskom zámku.
"Josh?!" skríkla som a začala som utekať dopredu.
"Josh!" kričala som aj najďalej, ale nič. Krik utíchol a Josh nikde. Počula som ako sa v mojej blízkosti otvorili dvere. Lenže potom som počula iba ticho.
"Josh?" šepla som neisto. Určite si so mňa robí iba srandu. Z rozmýšľania ma vytrhlo tvrdé prirazenie o stenu. Zasyčala som od bolesti. Spadla som na chladnú zem a udrela som si hlavu.. to bolo posledné, čo som ešte vnímala..
*******
Zobudila som sa na silnú bolesť hlavy. Otvorila som oči a posadila som sa. Kde to sakra som?!
"Josh, kde si?" pípla som bojazlivo. Rozleteli sa dvere a v ních stál niaky chalan. Povedomí chalan. Nevyzeral vôbec priateľsky a preto som sa začala báť ešte viac.
"Kto si?" spýtala som sa potichu.
"Otázky tu dávam ja," zasyčal a prišiel ku posteli. Sadol si na druhý kraj postele a zabíjal ma pohľadom. Čo toto je za magora?!
"Kto bol ten chalan s ktorým si sem prišla?!" spýtal sa tvrdo.
"M-môj snúbenec," vykoktala som zo seba.
"Ach, tak už není. Zabil som ho," nechutne sa uškrnul.
"Čo prosím?!" zvrieskla som. To som však, ale asi nemala robiť. V sekunde som ležala pod ním a on vyzeral, že ma zabije. V očiach mal snáď búrku. Vyzeral hrozne strašidelne.
"Odteraz si niečo ako môj majetok. Pozri ja som ťa sem nenútil vkročiť, ale každý kto sem raz vojde, von sa už nedostane," zasyčal. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Zabil Josha... zabil chalana s ktorým som mala stráviť zvyšok života.
"Zabil si ho!" skríkla som a snažila som sa dostať z jeho zovretia. Držal mi ruky nad hlavou.
"Zabil som ho pretože by tu iba prekážal!" kričal.
"Tak zabi aj mňa! Zabi ma!" kričala som najhlasnejšie ako to išlo.
"Nie. S tebou ešte mám niake plány," zasyčal.
"Keď ma nezabiješ ty urobím to sama," kričala som. Všetko sa na mňa zrútilo... o týždeň som mala mať svadbu. Ale teraz... stratila som chalana, ktorý mi zmenil život. Moje telo žije, ale moja duša je mŕtva.. tak isto ako aj Josh...
"Nezabiješ sa. Dohliadnem na to aby si trpela, ale smrť ti tak skoro nedoprajem," zasyčal a postavil sa.
"Inak som Niall," uškrnul sa. Znechutene som na neho pozrela.
"A ty si Miranda. Malé dievča, ktoré si našlo najskôr kamaráta a dotiahli ste to až skoro ku svadbe. Lenže tvoj osud má byť iný. Svoj život prežiješ so mnou. Je mi jedno, či sa ti to páči alebo nie. Ver tomu, že ja ťa nenávidím viacej ako ty mňa. A nemysli si, že sa to niekedy zmení. Zvykaj si, že budeš robiť to čo poviem," odkiaľ vie, že sa volám Miranda? Odkiaľ vie, že sa pomaly od malička poznám s Joshom?! Kurnik ako to všetko vie?!
Prvá časť! :3 No samozrejme... prvá časť je vždy o ničom.. :D Hmm.. mohli by ste sa pripraviť :D ako som písala na začiatku bude tu veeeľa 13+ vecí :D no a prezradím vám, že v ďalšej časti to už príde! :D a upozorňujem, že bude dlho trvať nášmu Niallovi, než sa zamiluje :D takže nečakajte tak skoro vzťah niaky :D No a ďalšia vec... Niall není ani človek, ani upír ani nič... :D ale nie :D neviem ako to mám pomenovať, ale má také zvláštné schopnosti... uvidíte v ďalších častiach :3 :D potom sa dohodneme, že čo je vlastne Niall zač... :DDDDD okej končím.. :3 poprosím si názor na prvú časť ! :)))
