Dievčence nezabíjajte ma!! Na minulé komenty som nemohla odpovedať, lebo by to bolo jasné. Takže rozhodla som sa pre sad end. Chcem sa ospravedlniť za chyby, lebo som to tak trocha nevydržala a revala som popritom, ako som to písala. Nezabite ma!!!
"Zlú správu?" spýtal som sa vystrašene. Ruky sa mi triasli a nevedel som do seba dostať vzduch.
"Je mi to ľúto," povedal ľútostivo.
"Čo je vám ľúto?!" skríkol som.
"Vaša priateľka... ona.." začal doktor.
"Čo ona?" spýtal som sa.
"Nezvládla pôrod.. nepodarilo sa nám ju oživiť," povedal doktor. A zrovna vtedy to prišlo. Zrovna vtedy mi bolo jasné, ako moc som ju miloval. Moje srdce, akoby prestalo biť. Videl som rozmazane. Ja Niall James Horan plačem. Plačem, lebo neviem, čo mám urobiť.
"Chcem ju vidieť," šepol som. Doktor mi kvôli mojmu stavu dovolil. Ležala tu. Bez známok života. Jej oči boli zavreté.
"Nie Miranda, preber sa!" začal som s ňou mykať. Ona to určite, len hrá. Ale je to vážne blbý vtip.
"Miranda, láska no tak," šepol som zúfalo. Chytil som jej drobnú ruku do tej mojej.
"Nie," šepol som a znova som sa rozplakal. Moje všetko tu ležalo. Bolo mŕtve. Moj svet mi zmizol. Svetlo, ktoré som tak potreboval zhaslo. Už nikdy mi nepovie, že ma miluje. Nikdy.
"Kde mám syna?" spýtal som sa. Neviem, či to počul.
"Poďte so mnou," ukázal doktor. Len som pokrútil hlavou.
"Chcem ho tu," prikázal som.
"Není to moc zodpovedné, ale vyhoviem vám," povedal doktor a odišiel. Po chvili sa vrátil s malým zázrakom na rukách. Natiahol som ruky a chytil som ho.
"Ahoj malinký," pohladkal som ho po hlavičke. Bol tak nádherný.
"Som tu ja, tvoj tatino no nie na dlho," povedal som roztraseným hlasom. Písal som Harrymu smsku, ešte predtým než som to zistil. Za chvílu by tu mali byť.
"Mamina nás opustila," vzlykol som.
"Pozri aka je nádherná. To bola tvoja mamina a ešte furt aj je," naklonil som ho.
"Si malý Horan, malý James Horan," šepol som. Slzy z mojej tváre padli na jeho malú tváričku.
"Prečo nemôžme byť, ako normálna rodina?!" vzlykol som znova. Dvere sa otvorili a v nich ostal šokovane stáť Liam a Harry.
"Nie," šepol Liam, keď zbadal Mirandu. Vedel som, že ku nej niečo cítil. Harry si zašiel zúfalo do vlasov a so slzami v očiach sa otočil. Liam sedel pri Mirande a niečo potichu spoločne s plačom hovoril.
"Harry mám na teba prosbu," šepol som. Otočil sa a pozrel na mňa. Po jeho tvári stekali slzy.
"Čokolvek," povedal Harry.
"Vychováte ho. Bude v tom, že Liam je jeho otcom," povedal som potichu a Liam zodvihol pohľad od Mirandy.
"Niall, ale ty si jeho otcom," povedal Liam a ja som sa zhlboka nadýchol.
"Nie na dlho," povedal som a Harry sa zamračil.
"Na to zabudni!" zasyčal Harry.
"Harry ja bez nej nechcem žiť! Nechcem! Bola moje všetko a už není! Sám som ju zabil! Keby som ju nenabúchal, mohla byť tu so mnou," zúfalo som kričal. James sa mi rozplakal v náručí.
"Niall ja ťa chápem," povedal potichu Harry.
"No nemôžeš sa zabiť," dopovedal.
"Máš pravdu nemôžem ja musím! Vieš veľmi dobre, že je tu obrovské riziko, že si zabijem vlastného syna!" kričal som už vážne zúfalo. Jamesa som pobozkal ešte raz na čelo a dal som ho Liamovi.
"Hrozne moc som ťa miloval Miranda a teba synček tiež," povedal som prešiel som ku dverám.
"Liam prosím staraj sa o neho, ako o vlastného," povedal som a Liam prikývol. Vybehol som z veľkej nemocnice a kráčal som k obrovskému útesu, ktorý zakončoval les.
"Keď toto vidíš, viem, že ma nenávidíš za to, že ho tu nechávam samého. No ja to bez teba skrátka nezvládnem. Bola si prvá, ktorú som miloval. Prvá a posledná, ktorá odomňa počula slová milujem ťa. Spravila si so mňa otca a ja som bol šťastný, ale bez teba, slovo šťastie nepoznám. Mal som v osude napísaný dátum. Bol to dátum tvojho narodenia. Vedel som, že mi patríš. Ale nikdy by ma nenapadlo, že sa zamilujem. A tak moc. Lepší človek než ty neexistuje. Kamarátila si sa s úpirmi a ani si o tom nevedela. Bola si tak úžasný človek. A ja, len chcem, aby si vedela jedno. Nikdy ťa nikto nemiloval tak ako ja. Keby sa dalo, vymenil by som to. Ja by som sa vzdal svojho života, len preto aby si ty žila," šepol som. Slzy mi stekali, ako šialené. Pozrel som na vodu. Boli tam velke skaly, ktoré mi pomôžu za tebou. Len dúfam v to, že ja sa nedostanem do pekla, ale za tebou. Taký anjel, ako ty musí byť v nebi. Zavrel som oči. Zhlboka som sa nadýchol.
"Nechávam ťa tu samého, len preto, aby som išiel za tvojou maminou. Som sebec ja viem. Maj sa tu dobre synček a nezabudni na to, že sme ťa s mamou milovali, " šepol som. Urobil som krok do prázdna. A potom aj druhý. Vedel som, že už ma nikto nezachráni. Krídla nedostanem. A to, len z toho dôvodu, že diabli nelietajú.
Oficiálny koniec... :((( Znova opakujem nezabite ma!! :/ je to moj prvý príbeh, ktorý som ukončila sad endom :( Neskôr pridám epilóg. Bude tam o malom Jamesovi <3 Aby ste vedeli, ako si žije.. ;(
